Čo nám prinesie rok 2009?

Keďže sa rok 2008 pomaly, ale isto blíži ku koncu, treba si začať klásť otázku, čo nám prinesie budúci rok. Aj keď si netrúfam robiť predikcie ako Gerald Celente so svojím možným vývojom finančnej krízy, pokúsim sa aspoň spomenúť, na čo sa môžeme pravdepodobne tešiť hneď začiatkom roka 2009, keď v januári nastúpi do Bieleho domu ďalšia, tentokrát oveľa charizmatickejšia bábka.

Kto sledoval dianie v roku 2008, si určite všimol, že okrem iných významných osobností predpovedali určité udalosti aj Colin Powell (generál, bývalý minister zahraničných vecí USA, 2001-2005) a Joe Biden, nový americký viceprezident. Colin Powell v októbri 2008 počas interview v relácii Meet the Press predpovedal, že "nastane kríza okolo 21. a 22. januára, o ktorej teraz ešte vôbec nevieme." (YouTube-Video, 2:37). Škoda, že sa ho moderátor, ktorý rozhovor viedol, neopýtal na bližšie detaily ohľadom takejto dôležitej informácie.

Joe Biden, budúci americký viceprezident, zase zdôraznil na svojom vystúpení v Seattle (tiež v októbri 2008): "Pamätajte na moje slová, pamätajte na moja slová. Neprejde ani šesť mesiacov, kým svet preverí Baracka Obamu rovnakým spôsobom ako Johna Kennedyho." Pravdepodobne mal na mysli kubánsku krízu, ktorá sa odohrala v skorých 60-tych rokoch za vlády Johna F. Kennedyho.

Otázka však zostáva: ako bude vyzerať tá kríza, alebo to preverenie? Existuje viacero možností, pričom nebudem brať do ohľadu finančnú krízu. Možno nový "teroristický útok" na USA, dobre pripravená operácia pod falošnou vlajkou? Možno sa rozhodne Izrael zaútočiť v rámci preventívneho útoku na Irán, ako to jasne naznačil v rozhovore pre Spiegel izraelský generálmajor vzdušných síl Ido Nehustan? Alebo príde aj tu k útoku zo strany Iránu, ktorý nafinguje Izrael na odôvodnenie svojich akcií? Možno sa Izrael rozhodne pre vojenskú ofenzívu v pásme Gazy a začne tým "First Gaza War", ako ju v rozhovore pre Army Radio označil brigádny generál Shmuel Zakai, bývalý veliteľ izraelskej armády v Gaze. Existuje množstvo scenárov, ktorými sa dá vyvolať veľká kríza. Presne predpovedať, akým spôsobom vypukne, je takmer nemožné - možno pôjde o kombináciu spomenutých udalostí, možno pôjde o niečo úplne iné. Istá je len jedna vec: ak sa stane niečo veľké, verejnosti to bude podávané médiami a vládami silne skresleným spôsobom. Bude to zase len na prevádzkovateľoch blogov a rôznych internetových stránkach, aby prekukli oficiálnu propagandu a poskytli alternatívne pohľady, súvislosti a názory.

Aj ja sa budem naďalej snažiť prinášať vám čo najviac zaujímavých pohľadov na aktuálne dianie vo svete. Chcem poďakovať svojim čitateľom za záujem a propagovanie tohto blogu. Aj napriek tomu, že res.publica existuje dokopy len niekoľko dní (od 10. decembra 2008), sa o jej existencii dozvedeli už aj iné etablované stránky (napr. OutsiderMedia.cz a Zvědavec.org), ktoré v rámci spolupráce prebrali a zverejnili niektoré články aj u seba. Predovšetkým o preložený rozhovor s Geraldom Celentem bol na slovenskom a českom internete veľký záujem. Teším sa, že čo najviac ľudí týmto spôsobom získa možnosť informovať sa z čo najrôznejších zdrojov a prečítať si iné názory a pohľady ako tie, ktoré im prezentujú politici a média. Novými článkami budem pokračovať od januára 2009. Dovtedy odporúčam každému, aby si trochu oddýchol od dennodenného informovania sa a trávil čas s rodinou a priateľmi. Prajem vám veselé Vianoce, príjemné prežitie sviatkov a šťastný Nový rok!

P.S. Všimol som si, že najväčší záujem (čo sa týka komentárov), bol o články s tematikou globálneho otepľovania. A keďže sú Vianoce, tak si nemôžem odpustiť nasledovné video :-)

The 12 Days of Global Warming

Varovania klimatológov

Keby im to s tými prekdikciami o globálnom otepľovaní aspoň vychádzalo, potom by tej umelo vytvorenej klimatickej hrozbe možno verilo ešte viac ľudí. Aj počas celého roku 2008 bolo počuť z oficiálnych zdrojov a od kadejakých meteorologických expertov o hrozivých následkoch globálneho otepľovania. Napríklad nemecký časopis Der Spiegel varoval koncom júna, že v arktíde by sa v tomto lete mohol po prvýkrát v histórii roztopiť všetok ľad. Hrozné, čo to globálne otepľovanie všetko napácha. Len škoda, že po lete sa ľudia už nikde nedočítali, že ľadová pokrývka severného póla v skutočnosti v porovnaní s rokom 2007 narástla o viac ako 30% - čím má približne rovnakú veľkosť ako v rokoch 2002, 2005 a 2006. Celé arktída spolu so severnou lodnou pasážou, bola zamrznutá. Severné ostrovy Kanady boli dokonca obklopené ešte väčším množstvom ľadu ako počas leta 1980. Všetky tieto dáta spolu s grafikami pochádzajú z National Snow and Ice Data Center (NSaIDC) v americkom Colorade.

A čo sa týka rozširovania púští, či už v Afrike alebo na iných kontinentoch - čo tak, keby sa klimatológovia opýtali obyvateľov Las Vegasu v púšti Mojave, ktorí boli dnes zasypaní viac ako siedmimi centimentrami snehu, že aký majú oni názor na globálne otepľovanie a zväčšovanie sa púští. Dnešná snehová pokrývka v Las Vegas dokonca prekonala decembrový rekord z roku 1967. Počas celého roku 2008 sa dali sledovať správy, ktoré hovorili o nových nízkoteplotných rekordoch a neobvykle studenom počasí. Prečo sa tieto správy nedostanú na televízne obrazovky, alebo na titulné strany? Obávajú sa klimatológovia, že ľudia by mohli vidieť realitu a začali by klásť nepríjemné otázky?

Ľadová pokrývka arktídy v roku 2007 (vľavo) a 2008 podľa NSaIDC:

Možno by sa ľudia opýtali, ako dokážu tí naši špičkoví vedci predpovedať s takou veľkou istotou klímu na daľšie desaťročia, keď nie sú ani schopní predpovedať správne počasie na viac ako jeden týždeň? Museli by sa totiž priznať, že klimatológia je všetko, len nie exaktná veda, ktorá je založená na nelineárnych chaotických systémoch - v skratke povedané na náhode, rovnako ako lotéria. Klimatológovia nemajú ani najmenšiu potuchu o tom, ako sa bude v budúcnosti klíma skutočne vyvíjať, pretože sa jedná o príliš komplexný jav, na ktorý vplýva neuveriteľne veľké množstvo náhodných faktorov, a ktorý sa jednoducho nedá predpovedať. Skúsiť to samozrejme môžu, rovnako ako niekto môže skúsiť predpovedať správne čísla lotérie na ďalše žrebovanie, alebo na každé žrebovanie ďalších desiatich rokov. Klimatológia je pseudoveda, porovnateľná s homeopatiou - toto si ľudia musia v prvom rade uvedomiť, keď počujú o nejakých "varovaniach klimatológov". A tými nás budú výdatne kŕmiť určite aj v roku 2009.

Skutočná demokracia

Na Slovensku verejnosť spolu s médiami nadšene vítali zavedenie nových cestovných pasov s biometrickými údajmi. Pripomeniem, že od 15. januára 2008 sa u nás vydávaju už len pasy s biometrickým údajom, tzv. digitálnou mapou tváre. Druhý biometrický údaj, odtlačok prsta, bude podľa Ministerstva vnútra SR zavedený najneskôr do 29. júna 2009. Kým na Slovensku takýmto závažným zásahom do súkromia a ochrany osobných údajov veselo tlieskame, vo Švajčiarsku to páni z vládnucej elity nemajú až také ľahké.

Dôvodom je fakt, je vo Švajčiarsku funguje taká čudná vec, ktorá sa nazýva priama demokracia, a to oveľa rozsiahlejšie ako napr. na Slovensku, alebo v iných krajinách. Švajčiari majú silný inštitút referenda, ktorý im umožňuje aktívne zasahovať do rozhodovania na spolkovej, krajskej (kantónovej) a obecnej úrovni. Prostredníctvom tzv. fakultatívneho referenda (z iniciatívy občanov) majú okrem iného možnosť odmietnuť takmer akékoľvek rozhodnutie (zákon, uznesenie ... atď.) svojej Národnej rady (legislatíva) alebo Spolkovej rady (exekutíva).

Fakultatívne referendum máme aj na Slovensku. S našimi 5.4 miliónmi občanov nám však treba zozbierať celkovo 350.000 platných podpisov, aby sa referendum vôbec mohlo uskutočniť. Vo Švajčiarsku (7.5 miliónov občanov) stačí 50.000 platných podpisov. Toto je inak veľmi efektívny spôsob, akým sa na jednej strane zachová akási demokratická ilúzia možnosti vykonania referenda, na druhej strane sa však prakticky znemožní jeho uskutočnenie kvôli príliš vysoko nasadenej latke potrebných podpisov.

Ale späť k téme: Švajčiarská spolková rada (vláda) v prvej polovici roku 2008 rozhodla, že od 1.3. 2010 budú musieť byť vybavené všetky osobné a cestovné doklady, teda občianske preukazy a pasy, biometrickými údajmi (nasnímaná tvár, odtlačok prsta) a aj tzv. RFID-čipom, ktorý je v podstate posledným krokom smerom k tzv. "priezračnému človekovi". Umožnuje totiž lokalizáciu osôb a ukladanie akýchkoľvek osobných údajov, bez toho aby daný človek o tom musel vedieť. Dodatočne chce vláda uskladňovať všetky takto získané údaje v centrálnej spolkovej databáze, ktorá bude sprístupnená zahraničným úradom a dokonca aj súkromným, napr. leteckým spoločnostiam.

Skupina švajčiarov, ktorá s týmto krokom nesúhlasí, sa dala koncom júla 2008 dokopy, a sformovala "Nadstranícky výbor proti biometrickým švajčiarskym pasom a identifikačným preukazom". Cieľom bolo ziniciovať referendum, v ktorom sa ľudia vyslovia proti rozhodnutiu vlády. Na zozbieranie potrebných 50.000 podpisov je zákonom stanovený limit 100 dní. Po uplynutí 100 dní (2. októbra 2008) zaregistrovala švajčiarska Spolková kancelária celkovo 64.063 podpisov. Podpisová akcia bola podporovaná množstvom politických a mládežníckych organizácii. Po preverení údajov sa vyhlásilo za platných 63.733 podpisov, čím bola podmienka na zvolanie referenda splnená. Dátum konania referenda sa ustanovil na 17. mája 2009. Švajčiari budú mať v dôležitej otázke biometrických údajov teda možnosť slobodnej voľby.

Všetci obyvatelia ostatných, tzv. demokratických krajín, môžu Švajčiarsku závidieť. Naši politici, a rovnako aj všetci ostatní, by sa vedeli len veľmi ťažko vysporiadať s tým, že by občania mali efektívnu možnosť vyjadrovať svoj nesúhlas s ich rozhodnutiami, prípadne ich dokonca úplne zrušiť. "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo". Krásne to naformulovali v tej ústave, rovno za nás aj rozhodli, komu budeme delegovať tú našu moc. Skutočnej demokracie sa politici boja ako čert svätenej vody. A preto budeme na Slovensku určite onedlho jasať aj nad zakomponovaním RFID-čipov a biometrických údajov do našich občianskych preukazov. A potom rovno pod kožu. Všetko samozrejme z dôvodu bezpečnosti.

Update: V súvislosti s RFID-technológiou odporúčam prečítať obsiahly a veľmi informatívny článok Toma Burghhadta zo stránky GlobalResearch. Kolegovia z EuropskeNarody.info ho preložili do slovenčiny - dostupný je tu.

USA: časovaná bomba

Dokumentácia "American Time Bomb" britskej BBC poukazuje na finančnú situáciu USA, a ako sa Spojené štáty dostali do totálneho bankrotu. Vo filme spomínaný štátny dlh (8.7 biliónov dolárov) medzičasom, vďaka záchranným balíčkom pre banksterov, vzrástol na cca. 13 biliónov dolárov - a to v tomto roku.







Podľa informácii tlačovej agentúry AP spôsobili známe záchranné balíčky v priebehu len jedného mesiaca stratu 9 miliárd dolárov. Nákupná hodnota akcií potápajúcich sa bánk, ako aj ich aktuálna kurzová hodnota, sa obe znížili o jednu tretinu. Všetky súčasné akciové kurzy bánk, ktoré štát zachránil, sú pod hodnotou, pri ktorých sa uzatvárala dohoda.

Ministerstvo financií USA sa k tomu vyjadrilo tak, že nemá záujem o krátkodobé zisky a pozerajú sa na celú vec skôr z dlhodobého hľadiska. To znamená, že štát nielen minul bilióny daňových dolárov na záchranné balíky, ale že tie bezcenné papiere, ktoré za ne kúpil, ešte aj dodatočne stratili niečo zo svojej takmer neexistujúcej hodnoty. K tomu treba ešte pripočítať, že štátna garancia zákazníckych vkladov prostredníctvom vkladového fondu FDIC, ako aj garancia pre iné kredity, bude stáť Spojené štáty ďalších 7 biliónov dolárov! (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Nedemokratické otázky

Raz za čas sa podarí aj tzv. mainstreamovým médiam odvysielať nejakú rozumnú reláciu, alebo príspevok. Napríklad nemecká televízia RTL už pred niekoľkými mesiacmi vyslala svojho reportéra do Európskeho parlamentu, aby natočil reportáž o praktikách a spôsoboch europoslancov, akými sa pokúšajú zinkasovať čo najviac peňazí za čo najmenej práce. Včera si video na YouTube všimol český spravodajský portál iDnes.cz.

Dokopy takmer 15.000 Euro mesačne (443.000 Sk) zarába každý jeden zo 785 súčasných europoslancov, po spočítaní základného platu, paušálnych výdavkov (nepodliehajúcich dani) a bonusov za každý odsedený deň v parlamente. Europoslanci nás teda spolu stoja mesačne 11 miliónov € (350 miliónov Sk) a ročne 132 miliónov €, čo sú takmer 4 miliardy korún. Drahý špás, že? A to sme ešte vôbec nezarátali tie nevyčísliteľné "dary" od rôznych záujmových a lobbyistických skupín.

Dôverčivý človek si teraz samozrejme povie: "Však to sú vystresovaní a prepracovaní ľudia, ktorí dennodenne nasadzujú v parlamente svoj život, aby hájili záujmy svojej rodnej krajiny a svojich voličov." Ako to vyzerá v skutočnosti, ukazuje spomínaná reportáž RTL. Štáb sa pohyboval v priestoroch Europarlamentu, v ktorom sa nachádzajú prezenčné listiny, do ktorých sa poslanci zapisujú. Svojím podpisom automaticky potvrdzujú svoju prítomnosť v parlamente a zinkasujú tak svoje platové bonusy. To všetko sa deje ez toho, aby niekto kontroloval, či skutočne strávili daný rokovací deň tam, kde mali. Kľudne sa teda môžu počas riadneho rokovacieho času v piatok ráno o siedmej prísť podpísať, a odletieť domov na predĺžený víkend. V reportáži je vidieť rad poslancov, ktorí sú už so svojimi kuframi pripravení na odlet domov - ale až po zápise do prezenčky samozrejme.

Veľmi zaujímavé reakcie sa dali sledovať, keď si reportér odchytil (alebo lepšie povedané, keď sa pokúsil odchytiť) niektorých poslancov, ktorí práve prichádzali. Akonáhle zbadali kameru, rozbehli sa iným smerom, či už kdekoľvek preč od kamery, alebo naspäť do výťahu. Reportér samozrejme neustúpil a kládol nepríjemné otázky typu: "Prišli ste sa len zapísať, zinkasovať peniaze a potom odídete domov?". Odpovede boli úprimné a transparentné, ako sa to dá od politikov platených občanmi očakávať: "To vás nemá čo zaujímať!", "Ako si môžete dovoliť, opýtať sa ma také niečo?" alebo jednoducho "Nechajte ma na pokoji!"

Po dvoch hodinách sa zjavne správa o neslušnom reportérovi, ktorý sa pýta nedemokratické otázky, rozšírila až do kancelárie generálneho tajomníka Europarlamentu, ktorý poslal na televízny štáb takmer celú divíziu bezpečnostnej služby, ktorá vyhodila reportéra spolu s jeho tímom z budovy - napriek tomu, že štáb mal oficiálne povolenie filmovať v priestoroch parlamentu. Sloboda tlače platí zjavne iba v prípadoch, keď sa tlač nepozerá na prsty samotným zákonodarcom.

Keby tento príbeh nebol taký smutný, normálne by sa dalo na ňom zasmiať. Je mi záhadou, ako môžu ľudia pred takýmito zjavnými podvodmi (a to ešte vôbec nemyslím na tajné kšefty a dohody, ktoré sú bez pochýb na dennodennom poriadku) zatvárať oči. Áno, treba priznať, že tejto téme sa nevenuje takmer žiadna pozornosť. A to neplatí len pre Europarlament, ale pre všetky parlamenty vo všetkých demokratických krajinách. Treba konečne otvoriť oči a všimnúť si, že títo ľudia zastupujú v prvom rade vlastné záujmy a potom záujmy tých, ktorí im najviac zaplatia. O záujmoch občanov sa tára iba pred voľbami - tam sa im televízne štáby a kamery hodia, keď sa hrajú so svojim falošným úsmevom na transparentných a čestných demokratov. Akonáhle si však zaistia znovu svoje teplučké miesto, párty môže pokračovať ...

Reportáž RTL (s anglickými titulkami):

"Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu"

Gerald Celente je predpovedač trendov, autor a šéf Trend Research Institute (Inštitút výskumu trendov), ktorý založil v roku 1980. Známym sa stal predovšetkým vďaka svojím správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku zlatej horúčky 2002, úpadku trhu s nehnuteľnosťami v roku 2005, recesie 2007 a paniky 2008. Keďže sa blíži koniec roka, chcel som od pána Celenteho zistiť jeho prognózu pre rok 2009. Nasleduje interview, ktoré som s ním viedol 12.12. 2008: (Interview som preložil do slovenčiny, v origináli bolo vedené Freemanom z blogu Alles Schall und Rauch, © 2008)

Freeman: Ako vidíte súčasnú situáciu v Amerike?

Celente: Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením stále väčších množstiev peňazí alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, lebo existujú iba dva kroky, ktoré môže šéf FED (Federálna banka) urobiť. Ani jedno z týchto opatrení nekokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva.

Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napr. keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet. To bolo niečo reálne. Existovala pravdepodobne špekulácia na trhoch, ale to nesúviselo s existenciou samotného produktu. Bola to produktívna kapacita. Také niečo sa nedá vyriešiť monetárnym alebo fiškálnym impulzom.

Napríklad, máme nového prezidenta, ktorý chce podľa vlastným slov vytvoriť 2.5 milióna pracovných miesť. Odkiaľ chce na to vziať peniaze? Môže ich iba vytlačiť. Sme tu konfrontovaní s hyperinfláciou, ako vtedy vo Weimarskej republike, to sa môže stať aj doláru. Som inak politický ateista. Neverím v rozprávky, som dospelý človek. Ak si niekto myslí, že nás politici zachránia, klame sám seba, alebo je dieťa. A tento sebaklam je v Amerike veľmi výrazný. Ľudia sú plní nádeje, že nový prezident nejakým spôsobom prinesie zmenu.

Freeman: Ak sa pozrieme na tím, ktorý si Obama doteraz zostavil, tak nehrozí zmena.

Celente: Správne, ale nielen to. Ako môže nastať zmena, keď si vybral tých istých, ktorí krízu spôsobili? Ako napríklad Larry Summers, ktorý bude jeho hospodárskym poradcom, alebo ten Timothy Geithner, šéf FED v New Yorku. To sú všetko odchovanci Roberta Rubina. Summers bol v kabinete Clintona po Rubinovi Minister financií. To sú tí ľudia, ktorí zničili zákon Glass-Steagall.

Freeman: Veď Clintonove zrušenie zákonu Glass-Steagal v roku 1999 je hlavným dôvodom pre našu krízu, pretože vďaka nemu sa od seba oddelili komerčné a investičné banky a bola zavedená totálna liberalizácia, ktorá bankám znovu umožnila nekontrolované špekulácie.

Celente: Presne tak. Zjavne sa vyznáte. To sú ľudia, ktorí umožnili vytvorením toho správneho prostredia vznik všetkych tých derivátov, ako Credit Default Swaps SIV-čka, CDO-čka, tieto takzvané exotické finančné nástroje, ktoré nie sú nič iné ako stávky, je to ako hra v kasíne.

Freeman: Myslíte, že finančná kríza bola spôsobená úmyselne, alebo že je iba zlyhanie?

Celente: Je to zlyhanie. Stále sú reči o nejakých iluminátoch. Keď to spôsobili ilumináti, tak sú to aj ilumináti, ktorí to musia znovu napraviť. Neexistuje ani jediná vec, ktorú niekto z týchto ľudí (pozn.: politici) niekedy urobil správne. Ani jedna jediná v ich celej kariére. Nikdy nič úspešne neurobili. Dostali sa hore iba vďaka svojej nekompetencii a strkaní sa iným ľudom do zadku. Tak to beží vo verejnej správe.

Len aby som Vám dodal nejaké informácie o mojom pozadí. Začal som svoju kariéru vo verejnej správe v meste Yonkers, New York, po vyštudovaní vysokej školy v roku 1971. Bolo to pomerne veľké mesto s 300.000 obyvateľmi, potom ma poslali do hlavného mesta štátu New York, do Albany, kde som pôsobil ako asisent sekretára senátu štátu New York. Vyznám sa preto vo vládnom aparáte. Pracoval som aj pre Reagana a s inými ľudmi vo vysokých pozíciach.

Občania žijú v ilúzii, že títo ľudia sú múdrejší ako všetci ostatní. V skutočnosti je to tak, že keď človek pracuje pre štát, je zväčša sprostejší ako všetci ostatní. Druhá realita, ktorú som videl počas mojej práce v Albany je, že politici sa plazili po zemi, aby sa dostali na vyššie pozície. Podlizovali sa. Myslieť si preto, že títo politici by boli schopní riešiť problém, je sebaklam. Okrem toho sú všetky politické organizácie v skutočnosti zločinecké organizácie, a to nehovorím len tak ľahkovážne.

Freeman: A to nevedeli, že keď Greenspan tak zlacní peniaze, následne imploduje celý finančný systém?

Celente: Nechceli, aby ľudia stratili svoje peniaze kvôli veľkej internetovej bubline, a ľuďmi mám na mysli tých skutočne veľkých hráčov, aby tí nič nestratili, a preto si mysleli, že môžu jednoducho znížiť úroky, čo aj robili od marca 2000. Odvtedy sme v našom inštitúte varovali čo sa stane, je to napísané v našich dokumentoch, ale nikto nechcel veriť. Keď sme napísali, že nastane kolaps, dostali sme veľa odpovedí s výzvou, že či nemôžeme napísať niečo pozitívnejšie a či nemôžeme byť trochu milší.

To je to isté ako s vojnou. Pred začiatkom vojny v Iraku sme povedali, že Amerika prehrá. Pravdepodobne vojdeme rýchlo a odstránime Saddama, ale potom to bude celé pokračovať ako guerillská vojna, ktorá sa nedá vyhrať. Ale nikto o tom nechcel nič počuť, bolo by to nepatriotické. A ako to dopadlo? Po takmer ôsmych rokoch vojny sme ešte stále neurobili krok vpred.

Keď teda hovorím o zločineckých organizáciach, tak ich nechcem len ohovárať, je to fakt. Amerika vedie vojnu, ktorá je postavená na falošných dôvodoch. Či to vedeli, alebo nie, to je akademická otázka. Boli to falošné dôvody a zabíjajú nevinných ľudí, ženy a deti - a to vôbec nie je v súlade s mojimi morálnymi zásadami. Okrádajú ľudí až do nemoty, za svetlého dňa, so svojimi záchrannými balíčkami. Existuje taká určitá mentalita, ktorá hovorí "sú príliš veľkí, aby padli". To však znamená, že my všetci sme príliš malí na to, aby nás zachránili. Je to to typické anglické rozmýšľanie, ako na Titanicu. Bohatí smú nastúpiť do záchranných člnov a chudobného zamknú pod palubou a môže sa utopiť spolu loďou.

Freeman: Čo si myslíte, že sa teraz stane, keď nebol odsúhlasený záchranný balíček pre automobilový priemysel?

Celente: To nič neznamená. Návrh bol mŕtvy už od samého začiatku. Aj tak by tie peniaze boli vyhodené von oknom. Okrem toho, každý, kto si kúpi americké auto asi nie je normálny, však to je iba šrot. A šéfovia sú neschopní. Zástupca predsedu dozornej rady General Motors, Devine, povedal v roku 2005, že kto si myslí, že vysoká spotreba benzínu odradí ľudí od kúpy SUV-čiek, tak nevie, o čom hovorí. Absolútna lož. Títo ľudia produkujú a rozprávajú sračky, už desaťročia. Boli raz časy, keď sa v Amerike stavali výborné autá, ale tie sú už dávno za nami. Vždy im išlo len o zisk, koľko peňazí môžu zarobiť tým najlacnejším šrotom.

Freeman: Finančná kríza prešla cez atlantický oceán do Európy a ruinuje celý svet.

Celente: To je pravda. Počas môjho cestovania si žiaľ vždy všímam, že Európania a Ázijci preberajú každú sprostosť z Ameriky a všetko napodobňujú. CS (Crédit Suisse) a UBS podliehajú tej istej chamtivosti a peňažnej manipulácii ako banky u nás. Pred rokom sa kládla ešte otázka, či sa nakazí aj zahraničie. Teraz má celý svet zápal pľúc. Pozrite si napríklad, čo sa deje v Španielsku s tou istou bezuzdnou stavebnou činnosťou, ktorá vyprodukovala gigantické realitné smetisko. Krajina zbankrotovala.

To isté platí pre krajiny bývalého východného bloku. Stretol som ľudí odtiaľ a s počudovaním som ich počúval, ako rozprávajú o investoroch a o marketingu, ako keby odjakživa žili v kapitalizme. Rozprávali sa so mnou, ako keby presne vedeli, o čom je reč. Správali sa skôr ako dravce, ako tí starousadlíci zo západu. Tieto krajiny, ako mnohé iné, si spôsobili svoju vlastnú finančnú krízu a padli na hubu.

Freeman: Ako vidíte rok 2009? Podľa všetkého sa hospodárstvo dostane do absolútnej stagnácie.

Celente: Akurát sme zverejnili našu prognózu pre rok 2009. Predpovedáme úplný kolaps hospodárstva. 7. Novembra 2007 sme predpovedali finančný krach a paniku na rok 2008, a tak sa aj stalo. Na budúci rok sa staneme svedkami zrútenia celého maloobchodného systému, potom bude nasledovať zrútenie priemyselných realít, atď. ... zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu, oveľa horšiu ako takzvanú "Veľkú hospodársku krízu" 30-tych rokov.

Freeman: Wow!

Celente: A poviem Vám aj prečo. Vtedy ľudia nevlastnili toľko vysoko zadĺžených nehnuteľností, ani sa nezadlžovali až po krk ako dnes, nemali kreditné karty a neboli so 14 biliónmi v mínuse. Vtedy existovala pozitívna obchodná bilancia, teraz je Amerika s viac ako 700 miliardami dolárov v mínuse. Štátny rozpočet bol vtedy vyvážený, teraz máme gigantický deficit a zadĺženosť štátu sa vyškriabala na 13 biliónov, pričom len v tomto roku narástla o 1 bilión.

Na začiatku druhej svetovej vojy boli Spojené štáty motorom priemyselnej výroby celého sveta, mali sme najvyššiu produktivitu. To je už dlho za nami. Sme národ, ktorý je v úpadku. Pred dverami máme najväčšiu krízu a tá bude ovplyvňovať celý svet.

Freeman: Čo si myslíte, nastane masová nezamestnanosť a nasledovne vzbury?

Celente: Áno, aj my vidíme trend k vzbure. Čo sa v súčasnosti deje v Grécku, sa môže stať všade. Nejde tam ani tak o zastrelenie 15-ročného chlapca, ľudia rebelujú proti tej absolútne nekompetentnej, skrz naskrz skorumpovanej politickej elite, ktorá je však na celom svete rovnaká. Ja som bol zamestnaný v štátnej správe, ja poznám skutočné proporcie korupcie. Vo Washingtone ide o to, vybavovať projekty za účelom obohacovania seba samého a svojich kamarátov, ja pomôžem tebe, ty pomôžes mne, peniaze pre kamarátov, systém je odhora nadol skorumpovaný.

Freeman: Zažijeme teraz jeden, alebo dva roky krízu a potom sa z toho dostaneme?

Celente: A ako sa z toho máme dostať? Kto nám z toho pomôže?

Freeman: Takže sa bude jednať o dlhodobú krízu?

Celente: Áno!

Freeman: To neznie veľmi dobre. Ako sa to dotkne Európy?

Celente: Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadĺžení a budú schopní vytiahnuť sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.

Freeman: Nevidíte teda spôsob, ako by sa z toho dalo dostať?

Celente: Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.

Freeman: História ukazuje, že ak sú vládcovia konfrontovaní veľkými problémami, nesnažia sa ich vyriešiť, ale namiesto toho sú presvedčení, že vojna vyrieši všetky problémy. Existuje možnosť ďalšej veľkej vojny?

Celente: Vtedy po Veľkej hospodárskej kríze sa pozeralo na II. svetovú vojnu ako na východisko. Teraz žijeme v inej dobe. Ďalšia vojna by bola vedená zbraňami hromadného ničenia. Dnešné vojny sa môžu viesť už len proti nevyvinutým krajinám. Už nejde o vystrelenie interkontinentálnych rakiet, ide o vysoko technologickú guerillovú vojnu, ako ju vidíme v Iraku a v Afganistane. Ale politici sú schopní všetkého.

Freeman: Myslíte tým útoky vedené pod falošnou vlajkou? (False flag operations)

Celente: Áno, veď stále nás klamú o všetkom, ako napr. Saddam mal atómové zbrane a bol prepojený na Al-Kaidu. Kto im môže ešte veriť jediné slovo?

Freeman: Napísali ste, že Amerika kráča po ceste Veľkej Británie. Myslíte tým, že si Amerika už po finančnej stránke nemôže dovoliť svoje impérium a rozmiestnenie vojakov v 130 krajinách?

Celente: Áno, americké impérium sa nachádza v úpadku, pôjde tou istou cestou ako anglické. Jednoducho na to už nemáme peniaze.

Freeman: Jediný politik, ktorý to v Amerike hovorí, ktorý žiada rozumnú hospodársku politiku a obnovenie ústavných práv, je Ron Paul. Čo si o ňom myslíte?

Celente: Volil by som ho za prezidenta. Musel som ale hlasovať za Nadera, lebo nebol na hlasovacom lístku. Nebudem podporovať zločinecké organizácie, ktoré si rozdeľujú moc vo Washingtone. O tomto rozprávam veľmi jasne. Každý, kto volil tých zločincov, podporuje pokračovanie vrážd a krádeží. To sa pekným spôsobom nedá ani povedať. Každý deň zabíjajú nevinných ľudí.

Freeman: Akú zásluhu majú na celej situácii média? Veď sa správajú už len ako orgány propagandy.

Celente: Aj oni na tom majú veľkú zásluhu. Veď ležia v posteli s mocnými. Stačí sa pozrieť, aké úzke sú kontakty medzi zástupcami médii, minsterstvami a Bielym domom. Každý deň si podávajú kľučku. Napríklad, môžeme sa poďakovať novinám New York Times, že nám predali vojnu v Iraku. Alebo, tie isté noviny povedali v roku 2007, že problém s hospodárstvom je len čkanie, ktoré prejde, hoci my sme ten kolaps už videli. Média sú veľmi naklonené na stranu koncernov a vlády, a vôbec neplnia svoju úlohu.

Freeman: Čo môžete poradiť mojim čitateľom, ako sa majú pripraviť na prichádzajúcu krízu?

Celente: My v inštitúte hovoríme už dlho, že netreba míňať ani o jeden cent viac, ako v skutočnosti máme. Budeme musieť zažiť novú skromnosť, počas ktorej sa budú kupovať len veci, ktoré skutočne potrebujeme a ktoré aj vydržia dlhšie. Tento celý cyklus konzumu sa skončil, a spolu s ním aj predstava, že si môžeme kúpiť štastie alebo dosiahnuť ho materializmom. Neporozumejte mi zle, aj ja mám rád pekné veci, ale teraz ide o kvalitu, alebo inak povedané, menej je viac.

Potom, ohľadom vzdelania detí. Tu v Amerike chcú všetci posielať svoje deti na vysoké školy a univerzity. To je nesmierne nákladné. A za čo? Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viac ako dosť bankárov a právnikov, ktorí nám nie sú na nič, a ktorí nevytvárajú žiadne hodnoty. Lepšia je praktická a užitočná výuka, ako inžinier, technik alebo všetky remeselnícke povolania.

Všetko to začína na lokálnej úrovni. Treba sa starať o svoju obec a byť aktívny. Ako môžeme pomôcť svojim blízkym. Buďte rád, vo Švajčiarsku máte priamu demokraciu a môžete spolurozhodovať. (Pozn.: Freeman žije vo Švajčiarsku) Tu v Amerike už nemáme absolútne čo povedať, robia si čo chcú. Ľudia boli napríklad proti tým záchranným balíkom, a čo urobili politici? Prijali ich aj tak.

Freeman: Ja svojim čitateľom vždy hovorím, aby vo svojich obciach bojovali za zachovanie verejnej infraštruktúry. Zabráňte privatizácii a predaju všetkých hodnôt.

Celente: Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné, ako hrodmadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčína svetová vláda, a ja nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne.

Freeman: Myslíte si, že by sa v dôsledku finančných problémov stredomorských krajín a nových členov na východe mohla rozpadnúť Európska únia a Euro?

Celente: Áno, myslíme si, že to je možné. Všetko, čo k tomu potrebujeme, je nacionálny populista v jednom členskom štáte, ktorý si myslí, že len pomocou výstupu z EÚ dokáže zvládnuť krízu, potom sa EÚ rozpadne. Veď Berlusconi niečo také už naznačoval, odstúpením od Schengenskej zmluvy, kvôli množstvu prisťahovalcov.

Masová migrácia je veľmi veľký problém. Západné krajiny sú zaplavované ľuďmi, ktorí túžia po lepšom živote, alebo ktorí chcú utiecť z núdze. Tu nám nepomôže žiaden altruizmus, kto to má všetko zaplatiť? Odkiaľ majú cudzinci dostať bydlisko, potraviny a prácu, keď sa ledva dokážeme postarať o svojich vlastných obyvateľov?

Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?

Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.

Freeman: Myslíte si, že funcia centrálnych bánk je zastaraná? Koniec koncov oni spôsobili krízu a totálne zlyhali.

Celente: Áno, zlyhali, ale v súčasnosti prebieha mocenský boj. Veľkí chcú zničiť malých, ako sa to stalo v histórii už veľakrát. Jeden z trendov, na ktorý sa zameriavame, označujeme „odťať im hlavu“. To sa určite stane.

Freeman: Teda myslíte, že nastane skutočné povstanie?

Celente: Samozrejme. Pozrite si tú čvargu z Wall Street, alebo z univerzít Harvard a Yale. Oni si vo svojom živote ešte nikdy poriadne nezašpinili ruky. Nemajú ani potuchy o tom, čo znamená, byť úplne chudobný a žiť na ulici. Ak zoberiete ľudom všetko, a už nemajú čo stratiť, tak sú schopní čohokoľvek.

Freeman: To, čo predpovedáte, neznie veľmi optimisticky.

Celente: To nemá s optimizmom alebo pesimizmom nič spoločné, je to realita. Je to ako keď idete k doktorovi a diagnostikuje vám rakovinu v konečnom štádiu. Má vás radšej oklamať, alebo povedať vám, ako sa veci majú v skutočnosti? Falošný optimizmus nezmení nič na fakte, že onedhlo zomriete.

Freeman: Myslíte si, že by bol dobrý nápad pre jednotlivcov alebo aj celé spoločenstvá a obce, aby sa stali samozásobiteľmi a odpojili sa od siete?

Celente: Absolútne. Určite. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému. Produktovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. To je to, o čom som hovoril predtým, s novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak sa ľudia vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom „Trends 2000“, ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné peniaze. Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.

Freeman: Ďakujem veľmi pekne za interview.

Gerald Celente v rozhovore na FBC (10.11. 2008):

Máte vlastný názor? Nech sa páči, Vaša cela

Tažko znášajúc následky ekonomickej krízy, sa bývala sovietska republika Lotyšsko rozhodla zakročiť trochu iným spôsobom proti ďalšiemu rozširovaniu krízy. Kontrašpionážna služba zatkla ekonóma za príliš pesimistické názory. "Všetko, čo som urobil, bolo vysloviť to, čo každý vie", hovorí Dmitrijs Smirnovs, 32-ročný vysokoškolský učiteľ, ktorý bol zadržaný lotyšskou bezpečnostnou políciou. Jednotka má na starosti prenasledovanie špiónov, teroristov a iných nebezpečenstiev, ktoré by mohli ohroziť baltskú krajinu so svojimi 2.3 miliónmi občanov a 26 bankami.

Po dvoch dňoch výsluchu neboli voči pánovi Smirnovsovi vznesené žiadne obvinenia. Je však stále pod drobnohľadom za ohováranie stability lotyšských bánk a národnej meny. Lotyšskí vyšetrovatelia ho upodozrievajú zo šírenia "nepravdivých informácii". Prikázali mu neopustiť krajinu a skonfiškovali jeho počítač. Financie sú v Lotyšsku veľmi citlivá téma. Témou, ktorú sa štát snaží s neobvykle veľkým úsilím ochrániť pred rozviazanými jazykmi. Je tu tresným činom rozširovať "nepravdivé dáta, alebo informácie" o finančnom systéme štátu. Pochybovanie o systéme je videné ako rozvracanie.

Keď sa teda začal globálny finančný systém otriasať túto jeseň vo svojich základoch, lotyšská bezpečnostná polícia sa zmobilizovala za účelom boja proti destabilizujúcemu táraniu o bankách a výmenných kurzoch. Agenti upriamili svoju pozornosť na internet a pokecy, novinové články, SMSky z mobilov a dokonca rockové koncerty. Jeden populárny spevák bol odvedený na výsluch potom, ako urobil počas svojho vystúpenia vtip o nestabilite lotyšských bánk.

Je tu však jeden problém: väčšina destabilizačného tárania sa ukázala byť pravdivá. Predstavitelia Ministerstva financií si uvedomujú, že tajná polícia nedokáže zachrániť krajinu pred ekonomickými krízami. Sú však presvedčení, že ostražitosť bezpečnostnej polície donúti občanov porozmýšlať dvakrát o tom, či budú šíriť prázdne klebety o bankách. "Je to určitá forma odstrašovania," hovorí Minister financií Martins Bicevskis.

Pán Smirnovs hovorí, že bude určite "opatrnejší", ak bude chcieť v budúcnosti vyjadriť svoj názor. O bezpečnostej polícii si myslí však svoje, a označuje ju za "liek, ktorý ľudí len viac znepokojuje. Pred jeho zatknutím boli jeho názory ohľadom lotyšskej finančnej budúcnosti známe len jeho študentom a čitateľom malých novín v jeho rodnom meste Ventspils. Hovorí, že "teraz vie každý, kto som a čo si myslím."

Dôvody lotyšských problémov sú v podstate tie isté, ako všade inde: kreditná kríza, pokles cien nehnuteľností a výrazne spomalenie ekonomiky. Ale v malej krajine, ktorá ostražite hladí na svojich veľkých sudedov, primárne Rusko a Švédsko, ekonomické problémy nikdy nie sú len o peniazoch. "Sme malá krajina, a panika by mala veľmi vážne následky," hovorí Teodors Tverijons, šéf Asociácie Lotyšských Komerčných Bánk. Predchádzanie neinformovaným klebetám je podľa neho "vec štátnej ekonomickej bezpečnosti."

"Kritika je považovaná za nepatriotickú", hovorí Alf Vanags, vedúci Medzinárodného Baltického Centra pre Ekonomickú Politiku. Začiatkom minulého roka pán Vanags počas tlačovej konferencie upozorňoval na stúpajúci deficit v Lotyšsku. Krátko na to mu zatelefonovala bezpečnostná polícia. Spomína si, že "behom hodiny mi zavolali a chceli vydieť moje materiály". Pán Vanags im odovzdal svoje dáta a už nikdy o nich nič nepočul.

Takmer nikto sa však neobáva toho, že by sa Lotyšsko nachádzalo na ceste späť k praktikám Sovietskeho zväzu, kde KGB prenasledoval disidentov a zastrašoval obyvateľstvo. Na rozdiel od Ruska, kde štátne média poväčšine ignorujú zlé správy, Lotyšsko má živú slobodnú tlač. Zatknutie pána Smirnovsa bolo publikované na prvej strane novín a vyvolalo pobúrenie. Podľa neho "to dokazuje, že stále žijeme v demokracii."

Lotyši majú svoje dôvody byť nervózni, keď príde reč na banky. V roku 1995 stratili vkladatelia viac ako 800 miliónov dolárov potom, ako schrachovala najväčšia banka krajiny (Banka Baltija) a takmer stiahla zo sebou celý bankový sektor. Zodpovední vedúci banky išli nasledovne do väzenia. Ale aj s práznymi klebetami majú úrady svoje skúsenosti. Pred rokom sa v Lotyšsku rozšírili povesti o hrozciacom znehodnotení lotyšskej meny (lat), ktorá je naviazaná na euro. Občania, ignorujúc opätovné ubezpečovania vlády, sa vo veľkom merítku rozhodli, zameniť si svoje peniaze za eurá. Centrálna banka musela zakročiť vysokými výdavkami. Zhenodnotenia nakoniec nenastalo.

Úrady zareagovali na túto udalosť požadovaním väčších obmedzení na šírenie finančných klebiet. Ľudskoprávni advokáti protestovali. Avšak pred rokom sa trestný zákon rozšíril o šírenie "nepravdiných informácii o finančnom systéme, ústne, písomne, alebo akýmkoľvek iným spôsobom". Za porušenie zákona sa môžu ľudia dostať do väzenia až na šesť rokov. (Preložené zo stránky WallStreetJournal.com, fotka: WSJ.com)

Komentár: Dovolím si pochybovať o presvedčení pána Smirnovsa, že stále žije v demokracii. Možno je len opatrný, aby ho v budúcnosti náhodou nestíhali ešte aj za kritizovanie tlače. Rovnako sa natíska otázka, kde bola slobodná tlač, keď sa prijal zákon o šírení nepravdivých informácii o finančnom systéme. Lebo mňa napríklad strašne zaujíma, kto rozhoduje o tom, čo je pravda a čo nie. Prípad pána Smirnovsa ukázal, že aj keď mal so svojimi výrokmi a názormi pravdu, nezachránilo ho to pred bezpečnostnou políciou. Tá by sa inak kľudne mohla premenovať na Truth Police (polícia, ktorá chráni pravdu). Toto sú presne tie praktiky, pred ktorých návratom sa podľa autora článku nikto v Lotyšsku nebojí - a ani tá slobodná, zahraničnými korporáciami ovládaná tlač, Lotyšov a nikoho iného na tomto svete pred ich znovuoživením neochráni.

Klimatická hystéria

Ak je otepľovanie zemskej klímy také jednoznačné, prečo musia potom tí, ktorí nás chcú o tom presvedčiť, siahať po lžiach a falzifikátoch? Približne pred mesiacom vyhlásilo NASA Goddard Institute for Space Studies (GISS), ktorého šéfom je Dr. James Hansen, jeden z najväčších vedeckých spojencov Ala Gora, že uplynulý október bol najteplejší v histórii. Táto správa sa nasledovne s neuveriteľnou horlivosťou a bez dodatočného overovania rozšírila masovými médiami a dôverčivý ľudia to samozrejme uverili.

Táto správa však prekvapuje, pretože všade na zemi existujú hlásenia o neobyčajne nízkych teplotách a skorom napadnutí snehu v priebehu jesene 2008 - od Ameriky až po Čínu, od Európy až po Nový Zéland. Napríklad Čínska tlačová agentúra uviedla, že Tibet zažil "najhoršiu snehovú búrku všetkých čias". V Spojených štátoch zaznamenal meteorologický ústav (National Oceanic and Atmospheric Administration) v októbri tohto roku 63 snehových a 115 nízkoteplotných rekordov a umiestnil mesiac október podľa teploty len na 70. miesto, za 114 rokov.

Prečo sú také veľké rozdiely medzi tým, čo hlásia zástancovia otepľovania a tým, čo sa deje v realite? Animovaná teplotná mapa, ktorú zverejnil GISS na dokázanie svojich zistení ukazuje pre veľké časti Ruska o 10° vyššiu teplotu, ako by mala byť za normálnych okolností. Alarmujúce zistenie. Ale akonáhle začali analyzovať čísla GISS experti dvoch vedúcich blogov Watts Up With That a Climate Audit, ktoré sa zaoberajú problematikou otepľovania, zistili veľmi obdivuhodnú vec. Dôvody pre neobvykle vysoké teploty v Rusku a inde nemajú nič spoločné s októbrovými meraniami - jednalo sa o rovnaké čísla oboch predchádzajúcich mesiacov, ktoré boli jednoducho prenesené, a to dva mesiace za sebou!

Nečudo, že október bol vyhlásený za najteplejší, keď boli prevzaté čísla najteplejšieho mesiaca roka (Augusta) jedna ku jednej. Po konfrontovaní s týmito zisteniami začal hľadať hovorca GISS klasické výhovorky a povedal, že dôvodom tejto chyby boli čísla z Ruska, keďže ich GISS dostáva od inej organizácie a nemá kapacity vykonať qualitatívne kontroly zaslaných dát. To je veľmi zaujímave priznanie viny a ukazuje, akými amatérmi sú ľudia z GISS v skutočnosti - alebo to bol úmysel? Treba si uvedomiť, že dáta GISS a Dr. Hansena idú priamo k OSN, kde IPCC (Medzivládny panel pre klimatické zmeny) odôvodňuje svoje tvrdenia o globálnom otepľovaní práve týmito zisteniami, ktoré v porovnaní s číslami iných inštitútov ukazujú stále vyššie teploty.

Žiaden vedec neprispel poplachu okolo globálneho otepľovania viac ako Dr. Hansen, ktorý už v roku 1988 pre Senátom Spojených štátov naštartoval klímahistériu. Predseda danej komisie Senátu bol mimochodom Al Gore. Dr. Hansen neustále produkoval tvrdenia o hrozbách klimatickej zmeny. Najnovšia epizóda o tom, ako získava a vyhodnocuje svoje teplotné dáta pritom nie je prvý raz, kedy boli jeho metódy spochybnené. V roku 2007 ho donútili páni Watts a McIntyre, opraviť svoje čísla o teplotách v USA, ktoré zverejnila NASA. Jeho zistenia totiž hovorili, že rok 1998 bol najteplejším rokom 20. storočia. Po korekcii čísel však vyšlo najavo, že najteplejší rok bol v skutočnosti rok 1934, čo je v absolútnom rozpore s tvrdeniami, že teplota sa neustále zvyšuje.

Ako je možné, že vedenie OSN a tým aj všetky vlády sveta stavajú svoju klimatickú politiku a s ňou spojené rozhodnutia na takýchto chybných, a podľa všetkého zjavne vedome zmanipulovaných dátach? Vnucujú nám ďalekosiahle opatrenia, nahovárajú nám zlé svedomie a zaťažujú naše peňaženky novými výdavkami v podobe CO2-dane, ktorá vychádza z nepravdivých predpokladov. Realita je pravý opak, klíma sa neoteplila, vo všeobecnosti je dokonca chladnejšie. Neuveriteľná absurdita. Ale ako vieme, zástancom globálneho otepľovania nejde o záchranu planéty, ide o časť programu spojeného s globálnou kontrolou ľudstva a samozrejme ide aj o peniaze. Čim viac paniky sa rozšíri, tým viac budú zarábať a tým viac nás budu aj kontrolovať. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Komentár: V súvislosti s touto témou, ktorej sa budem venovať aj v budúcnosti určite veľmi výdatne, by som rád upriamil vašu pozornosť na dokumentáciu The Great Global Warming Swindle (Veľký podfuk o globálnom otepľovaní), ktorú nájdete aj v zozname "Zaujímavé dokumentácie" vpravo na tejto stránke.

Demokracia v Kanade

Minulý týždeň vo štvrtok, kanadský predseda vlády Stephen Harper pozastavil fungovanie kanadského parlamentu, aby sa vyhol odvolaniu svojej vlády zo strany koalície troch opozičných strán (Liberáli, NDP a Bloc Quebecois), ktoré majú v parlamente väčšinu. Blok troch strán sa rozhodol zbaviť Harpera funkcie kvôli jeho nevôli prijať stimulový balíček, ktorý mal zminimalizovať dôsledky finančnej krízy na Kanadu. Okrem toho nesúhlasili s jeho návrhmi "zrušiť dotácie pre politické strany, zaviesť trojročný zákaz práva na štrajk štátnych úradníkov a obmedziť možnosť žien žalovať pred súdom za rovnosť." V Harperovej snahe zabrániť odvolaniu mu vypomohla generálna guvernérka Kanady Michaelle Jean využitím jej ústavnej právomoci pozastaviť výkon legislatívy na sedem týždňov.

Harper je pravicový konzervatívny ideológ, ktorý zastával funckiu prezidenta Národnej občianskej koalície (National Citizens Coalition, NCC), ktorá je konzervatívnym think-tankom a tzv. advocacy group. Organizácia je proti štátnej zdravotnej starostlivosti a podporuje privatizáciu a znižovanie daní. Má 40.000 členov, ich mená však nie sú zverejňované. Moto organizácie je "viac slobody a menej vlády."

Predseda vlády je oddaný stúpenec Georga Busha a amerických vojen v Afganistane a v Iraku. Množstvo jeho kritikov ho obviňuje z toho, že je neokonzervatívec napojený na Radu pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations, CFR) a Bilderberg Group. Trvdí sa, že je zástanca návrhu na vytvorenie Severoamerickej únie, elitistického plánu ukončenia suverenity Spojených štátov zlúčením troch štátov, Kanady, USA a Mexika do jedného superštátu. Tento plán sa zhoduje s Harperovou neotrasiteľnou podporou voľného obchodu.

Harperove vzťahy s extrémistickými organizáciami možu na prvý pohľad znieť ako pritiahnuté za vlasy, ale to iba kým si človek pozrie video jeho vystúpenia v kanadskom parlamente pred vojnou v Iraku. Vystúpenie, ktoré absolvoval na druhej strane sveta aj vtedajší austrálsky premiér John Howard vo svojom parlamente. Ich prejavy sú identické - slovo za slovom -, čo naznačuje, že museli byť napísané treťou stranou niekde hlboko v útrobách Pentagonu alebo blízkeho think-tanku. Videozáznam definitívne zbavuje diváka akejkoľvej ilúzie o tom, že Karzai, Abbas a Siniora sú jediné bábky pracujúce pre Washington. Môžete si ho pozrieť priamo tu:



Harper je taktiež dôverným spojencom Izraela a obraňoval izraelskú 31-dňovú inváziu Libanonu (2006), ktorá zabila viac ako 1.300 libanonských civilistov, ktorí utekali na juh aby sa zachránili pred izraelským bombardovaním. Podľa Wikipédie "konferencia prezidentov hlavných amerických židovských organizácii ocenila Stephena Harpera za jeho podporu Izraela inauguračnou Cenou medzinárodného vodcovstva (International Leadership Award)." Cena mu bola odovzdaná ako vyjadrenie vďaky za "odvážne postoje" Kanady, keď sa krajina rozhodla bojkotovať protirasistickú konferenciu Durban 2. (Preložené zo stránky GlobalResearch.ca)

Komentár: Znovu vidíme, ako sa dajú jednoducho a bez veľkého verejného rozruchu narušiť samotné základy demokratického štátu. Svetové média sú rovnako ako všetky slobodu milujúce a demokraciu obraňujúce mimovládne organizácie absolútne ticho. Ak sa vláda Stephena Harpera týmto spôsobom snaží vyhýbať legitímnemu vysloveniu nedôvery zo strany opozície, tak svoju funkciu vykonáva jednoducho ilegálne a mala by byť nielen odstránená, ale aj obžalovaná - spolu s generálnou guvernérkou Kanady, ktorá machinácie tohto typu otvorene podporuje. Okrem toho je aj veľmi prekvapujúce, že ústava demokratickej krajiny vôbec povoľuje pozastavenie činnosti legislatívy bez udania nejakých vážnejších dôvodov.

Slovensko-maďarské vzťahy pre zahraničie

Začiatkom decembra som sa zhodou okolností dostal na stránky českého internetového magazínu Czech Business Weekly (CBW), kde som zo zaujímavosti rýchlo prešiel titulnú stránku. Natrafil som na článok "Bratislava and Budapest are at cross purposes", čo by sa dalo preložiť ako "Bratislava a Budapešť sa nevedia dohodnúť", alebo jednoducho "Nedorozumenia medzi Bratislavou a Budapešťou". Článok sa týkal súčasných slovensko-maďarských vzťahov, tak som bol zvedavý, čo sa nového dočítam. V celom znení si ho môžete prečítať tu - je však písaný po anglicky, čo si vyžaduje určité znalosti jazyka.

Po prečítaní som si však uvedomil že článok bol jednoznačne zaradený do nesprávnej sekcie stránky. Ešte nad nadpisom bolo totiž viditeľne uvedené slovo "Analýza". To, čo som čítal ja, sa však podobalo skôr na subjektívny komentár a analýzou by sa to nedalo pomenovať ani po prižmúrení oboch očí. O to horšie, že tento článok sa publikuje pre zahraničných čitateľov, ktorí si na základe týchto informácii vytvoria obraz o situácii na Slovensku a v Maďarsku - predpokladajúc že sa jedná o vyvážený článok, ktorý bol napísaný kvalifikovaným autorom, a ktorý analyticky rozoberá najdôležitejšie body tejto problematiky - teda jednoducho povedané, že sa jedná o analýzu. Ďalšou zaujímavosťou je meno pod týmto článkom. Napísala ho redaktorka najväčšieho slovenského mienkotvorného denníka SME Monika Tódová. O to viac by som ako nezaujatý zahraničný čitateľ očakával kvalitný článok.

Ale čím presne sa článok vôbec zaoberá? Hneď v začiaku sa konštatuje, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa od nástupu vlády Róberta Fica v roku 2006 dramaticky zhoršili. Nasleduje obligatórne pripomenutie prítomnosti Jána Slotu vo vládnej koalícii ako aj komický a zavádzajúco preložený citát jeho výroku o tom, ako oznamuje, že sa pôjde na tankoch do Budapešti (Kysucké Nové Mesto, 1999). Chýbať nesmelo samozrejme ani to, že chce zbúrať mosty medzi Slovenskom a Maďarskom a že Uhorského kráľa Štefana nazval šasom. Vôbec mi tu však nejde o obhajobu primitívnych výrokov Jána Slotu. Je len veľmi zaujímavé porovnať si množsto negatívnych pripomienok smerom k Slovensku a k Maďarsku.

Aj samotná autorka konštatuje, že nemôžeme tvrdiť, že len samotný Slota je zodpovedný za súčasnú situáciu. Hlavným zodpovedným, alebo ako ho ona nazvala, "kľúčovým hráčom" v tejto veci, je samotný Róbert Fico. Jeho správanie eskaluje podľa redaktorky Tódovej napätie medzi oboma krajinami do takej miery, že prinútilo dokonca pochodovať maďarských nacionalistov v uniformách. Tu si môžeme všimnúť veľmi zaujímavé konštatovanie. Nielen, že sa maďarské gardy spomenú čo najokrajovejšie ako sa len dá, nie, ešte je dokonca povedané, že samotný Róbert Fico je zodpovedný za správanie sa a pochodovanie nacionalistov na území Slovenska.

Po ďalšom zopakovaní, že sa vzťahy zhoršili od nástupu vlády v roku 2006 autorka konštatuje, že "Maďarom prednedávnom došla trpezlivosť." Na mysli má "kauzu" okolo učebníc pre národnostné menšiny, ktorá bola politikmi a médiami nafúknutá do absurdnej miery. Že sa nakoniec presadili klasicky dvojjazyčné názvy, že SMER podporil návrh SMK a že sa v podstate v porovnaní s fungovaním učebníc počas druhej Dzurindovej vlády (keď bolo SMK vo vláde) nič nezmenilo - to sa v článku žiaľ už nespomína. Aká škoda, že bol publikovaný tri dni pred rokovaním Národnej rady o tomto bode. Ale dobre, politici zo všetkých strán mali svoje divadielko podporované médiami a pani Tódová nemusela okresať svoj článok o štyri odstavce, ktoré postavili Slovensko do zlého svetla.

Článok pokračuje ďalšou témou - ide o známy futbalový zápas v Dunajskej Strede, kde došlo k zákroku slovenských policajtov proti futbalovým chuligánom a fanúšikom, ktorí sa nevedeli zmestiť do kože. Autorka znovu veľmi elegantne obchádza realitu a pripisuje neonacistických a skinheadských fanúšikov len Slovanu Bratislava. Keby nebolo nižšie uvedeného stanoviska Róberta Fica, kde odôvodňoval policajný zásah hajlovaním na maďarskej strane, čitateľ by si mohol myslieť že slovenská polícia išla zbiť mierumilovných maďarských fanúšikov za podpory slovenských skinheadov a neonacistov.

Po autorkinom pokuse o zdôraznenie medzinárodného rozmeru tejto kauzy pripomenutím, že sa dokonca europoslanci zaujímali o "blokádu" slovensko-maďarských hraníc, ktoré sa uskutočnili niekoľko dní neskôr a že sa zvažovalo nasadenie českého ministra zahraničných vecí Schwarzenberga ako "peacemakera", sa už pomaly dostávame ku koncu článku. A čo tam nesmie chýbať? Samozrejme, znovuzopakovanie toho, že sa slovensko-maďarské vzťahy od nástupu Fica zhoršili "až na nepoznanie" - ak by to náhodou niekto medzičasom zabudol, veď od posledného spomenutia prešlo už niekoľko viet. Ako čerešničku na torte si môžeme nakoniec ešte prečítať aj odborný komentár politológa Grigorija Mesežnikova a konštatovanie autorky, že všetkému je na vine slovenská vláda vytváraním nereálneho pocitu hrozby zo strany Maďarska a že to je v časoch EÚ a Schengenu "primitívna hra" zo strany Slovenska. Ani novinár akéhokoľvek maďarského nacionalistického média by to nedokázal zosumarizovať lepšie, gratulujem pani Tódová. A keďže som sa Vaším článkom tak intenzívne zaoberal, môžete si teraz prečítať aj niečo odo mňa: Etický kódex denníka SME, článok 2, odsek 2.: "Hlavnými zásadami, ktorými sa riadia pracovníci denníka SME pri svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov."

Nespochybniteľné fakty ...

To, že známa "vojna proti teroru" alebo terorizmu, alebo ako inak ju aj nazveme, je iba vymyslenou konštrukciou a slúži jedine na odôvodňovanie preventívnych útokov a naháňanie strachu obyvateľstvu, už pre množstvo ľudí nie je veľkým prekvapením. Je však zaujímavé, že ľudia zodpovední za túto ilúziu si už nedávajú ani tú námahu, skryť svoje nekalé konanie pred verejnosťou. Sú si už takí istí, že im pomocou servilných médií a vlastných rétorických schopností všetko prejde, že vôbec nedbajú na zmazanie vlastných stôp, ktoré môžu ich klamanie a zavádzanie odhaliť.

Prípad, o ktorom rozprávam, sa udial už v roku 2006, bez problémov si jeho pravdivosť môžete overiť však ešte aj dnes. Od útokov 11. septembra Spojené štáty začali hon po Usamovi bin Ládinovi, šéfovi teroristickej skupiny Al Quaeda, ktorý mal mať na svedomí celý útok. Priamym dôsledkom pátrania po ňom bola vojna v Afganistane, ktorá pretrváva až dodnes a vyžiadala si už viac ako 46.000 mŕtvych na oboch stranách (čísla sú z októbra 2008) - okrem toho urobila z Afganistanu najväčšieho exportéra ópia na svete. Bin Ládin, ktorý sa má skrývať v nejakých afgánskych jaskyniach nikdy nebol nájdený a pravdepodobne ani nikdy nájdený nebude. Svet však žije stále v ilúzii, že USA ho všetkymi silami naháňajú za to zverstvo, ktoré mal spáchať 11. septembra 2001 a popri tom odôvodňujú každú svoju vojenskú intervenciu jeho menom alebo názvom jeho organizácie.

No a teraz to malé prekvapenie. Pozrime sa na oficiálnu stránku FBI do sekcie "Most Wanted Terrorists" (najhľadanejší teroristi) a kliknime si na číslo jedna na tomto zozname, Osama bin Laden. Kvôli čomu ho hľadá americká FBI? Kvôli vražde amerických občanov mimo Spojených štátov, kvôli sprisahaniu smerujúcemu k zavraždeniu amerických občanov mimo Spojených štátov a kvôli útokom na federálne úrady, pri ktorých zomreli ľudia. Jedná sa konkrétne o útoky zo 7. augusta 1998 na americké veľvyslanectvá v Dar el Salaam (Tanzánia) a v Nairobi (Keňa). Ale moment, nechýba tu náhodou niečo? Napríklad také sprisahanie a vražda viac ako 3000 osôb, amerických a zahraničných občanov, vtedy, toho ... no, kedy to bolo ... áno, 11. septembra 2001?

Táto zaujímavá vec sa dostala 5. júna 2006 do rúk editora stránky Muckraker Report, Eda Haasa. Ten sa rozhodol kontaktovať v tejto veci centrálu FBI a opýtať sa, prečo Bin Ladin nie je hľadaný kvôli útokom z 11. septembra. Odpovedal mu Rex Tomb, šéf sekcie pre styk s verejnosťou, a to nasledovne: "Dôvod, prečo 11. september u Bin Ladina nie je spomenutý na jeho profilovej stránke najhľadanejších teroristov je ten, že nemáme usvedčujúce dôkazy, ktoré by Bin Ládina spájali s 11. septembrom." Tu si môžete prečítať celý článok. FBI a teda Spojené štáty nemajú dôkaz, ktorý by spájal Bin Ládina a 11. september? To však Busha, Blaira a spol. zjavne neodradilo od odôvodňovania vojny v Afganistane (pripomínam ešte raz tých 46.000 mŕtvych) Bin Ládinom a začatia imaginárnej, celosvetovej vojny proti terorizmu. Ako teda vidíme, všetko to, čo bolo verejnosti prezentované ako nespochybniteľné fakty, bolo v realite jedna veľká lož, ktorá okrem iného slúžila a ešte stále slúži na postupné okresávanie osobných slobôd, vedenie preventívnych vojen a strašenie obyvateľstva - skratka učebnicový príklad propagandy.

Rád by v tejto súvislosti spomenul úryvok z knihy Tajomný cudzinec (1916) od Marka Twaina, 9. kapitola: "...Hŕstka hlučných bude - ako vždy - vykrikovať a žiadať vojnu. Kazatelia budú spočiatku - ostražito a opatrne - protestovať. Prevažná väčšina nechápavej masy národa si bude pretierať rozospaté oči, snažiť sa pochopiť, prečo má byť vojna, a bude s úprimným rozhorčením hovoriť: "Vojna je nespravodlivá, nečestná a nie je potrebná". Potom hŕstka začne kričat hlasnejšie. Na druhej strane bude niekoľko poctivých ľudí slovom aj písmom protestovať, uvádzať dôvody proti vojne, a spočiatku ich budú počúvať a tlieskať im. Ale dlho to nepotrvá. Tí druhí ich prekričia a čoskoro sa rady protivojnového obecenstva stenčia a stratia popularitu. Potom zakrátko uvidíte takúto zvláštnosť: Rozzúrené zástupy ľudí budú rečníkov kameňmi odháňať z tribúny a dusiť slobodu prejavu - zástupy, ktoré v kútiku srdca - ešte stále - súhlasia s kameňovanými rečníkmi, ale neodvážia sa to priznať. A potom sa celý národ - aj s kazateľmi - pridá k vojnovému pokriku a bude do zachrípnutia osočovat každého slušného človeka, ktorý sa odváži otvoriť si ústa. A čoskoro si takíto ludia ústa prestanú otvárať. Potom si štátnici začnú vymýšľať lacné klamstvá, zvaľovať vinu na napadnutý štát, a každý si rád nechá upokojit svedomie týmito nepravdami - bude ich horlivo skúmať a odmietať ich vyvracanie. A tak postupne každý sám seba presvedčí, že vojna je spravodlivá a bude ďakovať Bohu, že po tomto grotesknom sebaklame môže pokojnejšie spávať."