Mal by Obama ovládať internet?

Mal by mať prezident Obama právomoc v čase núdzového stavu odstaviť internet? Senátori John Rockefeller a Olympia Snoweová si myslia, že áno. V stredu predložili návrh zákona, ktorý by mal zaviesť Úrad poradcu pre internetovú bezpečnosť (Office of the National Cybersecurity Advisor), ktorý by bol pravou rukou exekutívy s rozsiahlymi právomocami v oblasti monitorovania a kontroly internetového priestoru za cieľom ochrany pred útokmi na dôležité kybernetické infraštruktúry. Rozsah týchto právomocí však znepokojuje niektorých občianskych aktivistov.

Zákon o internetovej bezpečnosti (The Cybersecurity Act of 2009 - PDF) dáva prezidentovi právomoc "vyhlásiť stav núdze internetovej bezpečnosti" a odstaviť alebo obmedziť "v záujme národnej bezpečnosti" tok informácií v ktorejkoľvek "kľúčovej" sieti. Zákon nedefinuje kľúčové siete alebo stav núdze internetovej bezpečnosti. Definíciu týchto pojmov ponecháva prezidentovi.

Zákon však nerozširuje len právomoci prezidenta. Umožňuje tiež ministrovi obchodu "prístup k všetkým relevantným údajom [kľúčových] sietí bez ohľadu na akékoľvek zákonné obmedzenie, reguláciu alebo normu, ktorá by takýto prístup zakazovala." Znamená to, že minister môže monitorovať alebo získať prístup k akýmkoľvek údajom v súkromných alebo verejných sieťach bez ohľadu na zákony na ochranu súkromia.

Rockefeller si stanovil internetovú bezpečnosť ako kľúčovú úlohu počas svojho pôsobenia vo výbore senátu pre informačné služby, ktorému do roku 2008 predsedal. V súčasnosti je predsedom výboru pre obchod, vedu a dopravu, prostredníctvom ktorého tento zákon predkladá. "Musíme svoje kľúčové infraštruktúry ochraňovať za každú cenu - od našej vody po elektrinu, bankovníctvo, dopravné svetelné signály a elektronické zdravotné záznamy - a to menujem len zopár," povedal Rockefeller v jednom vyjadrení. Snoweová svojho kolegu podporila: "Ak sa nám nepodarí okamžite zakročiť, budeme možno musieť čeliť kybernetickej Katrine."

Široké právomoci v zákone, ktorý predkladajú Rockefeller a Snoweová však znepokojujú minimálne jednu mimovládnu organizáciu. Podľa Leslieho Harrisa z centra pre demokraciu a technológiu (Center for Democracy and Technology, CDT) je "hrozba útoku prostredníctvom internetu reálna". Ďalej však dodáva: "Takýto drastický federálny zásah do súkromnej komunikačnej technológie a sietí by mohol ohroziť aj bezpečnosť, aj súkromie."

Podľa poradcu CDT Grega Nojeima by predkladaný zákon mohol podkopať zákon o súkromí elektronickej komunikácie (Electronic Communications Privacy Act, ECPA), ktorý bol prijatý v polovici 80-tych rokov a uložil zložkám verejnej moci povinnosť vyžiadať si súdne povolenie pred prístupom k údajom prenášaným medzi dvoma počítačmi. "Sú to neuveriteľne rozsiahle právomoci," hovorí Nojeim a poukazuje na to, že existujúce zákony týkajúce sa súkromia "by sa mohli stať obeťou týchto právomocí."

Jennifer Granicková, riaditeľka pre občianske slobody v Electronic Frontier Foundation, hovorí, že vybavenie ministra obchodu takýmito právomocami by mohlo spôsobiť opačný efekt - zníženie bezpečnosti počítačových sietí. Keď má jedna osoba prístup k všetkým informáciam v sieti, "znamená to vyššiu mieru zraniteľnosti voči napadnutiu," hovorí Granicková. "V podstate by ste takto pre zločincov vytvorili priamu cestu do systému."

Ciele zákona sú podľa Granickovej "v rozpore s tým, čo nám ústava sľubuje". A to predovšetkým pre dopad, ktorý by tento zákon mal na práva súkromia internetových užívateľov: ak ministerstvo obchodu počas prehľadávania "kľúčových" sietí narazí na dôkazy ilegálnej aktivity, mohli by sa tieto informácie použiť proti potenciálnemu obžalovanému, a to aj v tom prípade, ak ministerstvo dané dôkazy vôbec nehľadalo a natrafilo na ne len náhodou. Toto by mohlo porušovať ústavnú ochranu pred bezdôvodnými prehliadkami. "Akonáhle sa dostanú k nejakej informácii, môžu ju použiť na akýkoľvek účel, bez ohľadu na prvotný dôvod jej získania," hovorí Granicková. "Kto bude z tohto [zákona] profitovať? Zložky verejnej moci a bezpečnostný priemysel, ktorí si chcú zaistiť viac peňazí zo štátneho rozpočtu."

Nojeim si však myslí, že je možné, že niektoré z právomocí v zákone by sa mohli ešte počas prerokovávaní v kongrese okresať. Hovorí: "Budeme s nimi spolupracovať, aby sme im objasnili, čo je potrebné, a ako to dosiahnuť. Dúfame, že niektoré z tých veľmi rozsiahlych právomocí budú nakoniec zo zákona vypustené." (Preložené zo stránky Mother Jones)

Doména Wikileaks.de odstavená

Internetovej stránke Wikileaks, známej predovšetkým pre šírenie osvety a boj proti všade na svete narastajúcej hrozbe cenzúry sa stalo pravdepodobne osudným zverejnenie austrálskeho zoznamu internetovej cenzúry. Wikileaks zverejnením tohto dokumentu dokázalo, že cenzúra sa nevzťahovala len na stránky s kriminálnym obsahom, ale aj na úplne "normálne" weby. Pre nemeckú justíciu bolo toto zjavne dostatočným dôvodom pre drastické zakročenie - na spôsob, ktorý poznáme nanajvyš z čias tretej ríše. Doména wikileaks.de bola v noci z 9. na 10. apríla 2009 jednoducho odstavená. Nemecká justícia už krátko predtým v rámci zastrašovacej akcie prikázala domovú prehliadku administrátorov stránky. Domovou prehliadkou pohrozili nemecké orgány aj každému, kto zverejní odkaz na stránku Wikileaks.

Domové prehliadky v nemeckých mestách Dresden a Jena boli však márne, pretože sa inkriminovaný server už dlhšiu dobu nachádza vo Švédsku. Pre odstavenie domény alebo domovú prehliadku - v tomto momente - samozrejme neexistuje ani dôvod ani právny základ (iba v prípade, že by niekto zverejnil zoznam austrálskej cenzúry priamo). Všetko toto sa robí pravdepodobne iba za účelom zastrašovania, aby niekoho náhodou nenapadlo zverejňovať v budúcnosti podobné informácie. (Preložené zo stránky MMnews.de)

Tlačová správa Wikileaks

9. apríla 2009 bola doména Wikileaks.de bez predošlého oznámenia odstavená nemeckou registračnou službou DENIC. Udialo sa tak dva týždne po domovej prehliadke nemeckého doménového sponzora Theodora Reppeho. Prehliadka bola vyvolaná zverejnením austrálskeho zoznamu internetovej cenzúry. Hovorca príslušneho austrálskeho úradu ACMA (Australian Communications and Media Authority) povedal v stanovisku pre austrálskych novinárov, že úrad sa v tejto veci neobrátil na nemecké orgány. Publikovanie tohto zoznamu odhalilo tajnú cenzúru mnohých neškodných stránok, ktoré mali okrem iného aj politické obsahy, a výrazne ovplyvnilo v Austrálii debatu o cenzúre. Práve v dôsledku širokej debaty, ktorá v Austrálii po zverejnení tohto zoznamu zavládla, austrálsky senát pravdepodobne tento návrh internetovej cenzúry nepodporí.

25. marca 2009, jeden deň po domových prehliadkach, rozhodla nemecká vláda o pokuse zavedenia kontroverzného a zo strán expertov ostro kritizovaného celoštátneho systému cenzúry internetu. Nemecké úrady pre časopis "Der Spiegel" v čase domových prehliadok tvrdili, že nevedia nič o postavení stránky Wikileaks ako medzinárodne uznávaného média. Táto "výhovorka" dnes už ale neplatí. Do dnešného dňa, dva týždne po prehliadkách, sa nemecké orgány nepokúsili nadviazať kontakt so stránkou Wikileaks za účelom vyjasnenia stavu vecí.

Tentokrát sú to nemecké orgány, ktoré sa snažia znemožniť fungovanie celej mediálnej organizácie kvôli jednému zo státisícich dokumentov, a to bez toho, aby sa vôbec snažili kontaktovať vydavateľa. Kontakné informácie sp dostupné na každej jedinej stránke portálu. Wikileaks aj naďalej zverejňuje dokumenty prostredníctvom svojich ne-nemeckých domén. Ak bude iniciatíva na cenzúru internetu úspešná, dá sa očakávať, že budú cenzurované aj tieto alternatívne domény. Čína - a odteraz aj Nemecko - sú jediné krajiny na svete, ktoré sa snažia cenzurovať doménu Wikileaks. Prípad skúmame a čoskoro očakávame nové informácie. (Preložené z nemeckého originálu)

Stanovisko DENIC

Správca nemeckých domén DENIC vo svojom stanovisku tvrdí, že majiteľovi domény wikileaks.de bol v decembri 2008 doručený oznam o výpovedi zmluvy s informáciou, že do 31. marca 2009 si má nájsť nového poskytovateľa doménových služieb. V opačnom prípade mala byť doména odstavená.

Únik tajného zoznamu austrálskej internetovej cenzúry

Austrálska vláda sa rozhodla cenzurovať prístup k internetu. Samozrejme to odôvodnila výhovorkou, že ide o ochranu obyvateľstva, predovšetkým maloletých. Prísne tajná čierna listina všetkých zakázaných stránok sa teraz však dostala na verejnosť - predtým, ako sa cenzúra vôbec začala. Teraz chcú Austrálčania vedieť, ku ktorým stránkam im chce vláda zakázať prístup.

Zoznam obsahuje 2 395 internetových stránok, pričom v polovici prípadov vôbec nejde o zneužívanie detí. Nachádzajú sa tam stránky s tematikou online-pokeru, fetišu, náboženských skupín satanického a radikálne kresťanského zamerania, určité stránky Wikipédie a YouTube, hetero a homosexuálne pornostránky, jedna cestovná kancelária a dokonca stránka jedného zubára z Queenslandu. Austrálska vláda v súčasnosti testuje technológiu, ktorá jej umožňuje "prefiltrovať" internet pre svojich občanov. Zoznam sa mal poslať všetkým poskytovateľom internetu - najneskôr vtedy by sa bol zaručene dostal na verejnosť. Je prekvapujúce, že k tomu prišlo už skôr. Bjorn Landfeldt, mimoriadny profesor na univerzite v Sydney, povedal pre noviny Sydney Morning Herald, že únik zoznamu je najhoršou nočnou morou pre všetkých rodičov, pretože ich zvedavé deti sa teraz budú horúčkovite snažiť dostať sa k listine zakázaných stránok.

"Ide o koncentrovanú encyklopédiu skazenosti a všetkého možného nebezpečného materiálu". Zároveň však dodal, že mal možnosť nazrieť do zoznamu: "Pre mňa to vyzerá tak, že v podstate by sa mohlo do toho zoznamu dostať všetko." Čierna listina sa dostala na stránku Wikileaks, ktorá ho podľa novín Herald onedlho zverejní. Na stránke sa nachádzajú už podobné zoznamy z Thajska, Dánska a Nórska. Momentálne je stránka Wikileaks len veľmi ťažko dostupná, pravdepodobne sa servery nevedia vysporiadať s veľkým náporom zvedavých Austrálčanov.

Austrálska vláda chce pomocou "filtračného systému" zablokovať prístup na všetky stránky, ktoré sa nachádzajú na spomínanom zozname. V budúcnosti sa má listina rozšíriť na viac ako 10 000 stránok. Podľa zakladateľa stránky Wikileaks, Juliana Assangera, je takáto tajná cenzúra nezvratne skorumpovaná. Thajsko má podobný systém, aby zabránilo šíreniu fotiek zneužívaných detí - tamojší zoznam však obsahuje aj 1 200 stránok, ktoré sa stavajú kriticky proti thajskej kráľovskej rodine. "V januári sa použil thajský systém na cenzúru austrálskych správ o zatknutí austrálskeho autora Harryho Nicolaidesa", hovorí Assagne. Dodal: "Tento týžden sme sa stali svedkami toho, ako sa Austrália pripojila k Číne a Spojeným arabským emirátom, ktoré ako jediné cenzurujú stránku Wikileaks."

Podľa austrálskeho úradu Australian Communications and Media Authority (ACMA), ktorý má na starosti internetovú cenzúru, hrozí Austrálčanom, ktorí budú prichytení pri šírení zoznamu, alebo pri navštevovaní stránok na ňom, trest odňatia slobody až do 10 rokov.

Komentár: Najhoršie na cenzúre je xxxxxx a xxxxxx, preto musíme okamžite xxxxxx, jasné? (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)