Je Obama imúnny voči prasacej chrípke?

Prvý prípad prasacej chrípky (H1N1) bol zaznamenaný 13. apríla v Mexiku. Infekcia vypukla krátko pred návštevou Baracka Obamu v Mexico City 16. apríla. Zaujímavé je, že Obama počas svojho pobytu navštívil antropologické múzeum, kde ho privítal známy archeológ Felipe Solis, ktorý o niekoľko dní neskôr podľa mexických novín Reforma zomrel na následky chrípky. Po kontakte so Solisom by bola veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Obama sa smrteľným vírusom nakazil, podľa všetkého je však živý a zdravý. Bol prezident v dostatočnom časovom predstihu proti vysoko nákazlivému vírusu zaočkovaný? A ak áno, vedel už vtedy niekto o tom, že vypukne epidémia prasacej chrípky?

Mexické úrady považujú vírus za taký nákazlivý, že vyhlásili stav núdze a ľudom začali rozdávať rúška za cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu. V hlavnom meste Mexico City sú uzavreté múzeá, divadlá a iné verejné zariadenia, v ktorých sa stretávali veľké masy ľudí. Aj futbalové zápasy sa budú konať bez divákov. Katolícke omše v kostoloch sa konajú aj naďalej, obyvateľstvo bolo ale vyzvané, aby nosilo rúška a vyvarovalo sa kontaktu medzi sebou.

Americké úrady v sobotu varovali, že nový vírus prasacej chrípky nebude možné dostať pod kontrolu. Vzhľadom na množstvo ohnísk nákazy "v mnohých rôznych obciach" USA sa ďalšiemu šíreniu v tomto momente pravdepodobne nedá zabrániť. "Vírus v súčasnosti nemôžeme obmedziť len na jedno miesto," povedala zamestnankyňa amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vo Washingtone. Približne 500 000 umelohmotných rakiev, ktoré sú uložené v meste Madison (Georgia) neďaleko centrály CDC v Atlance poukazuje na to, že niekto zjavne ráta s mnohými mŕtvymi - a umelohmotné rakvy sa prednostne používajú v takýchto situáciach, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy.

Zákon, ktorý umožní zriadenie núdzových centier na amerických vojenských základniach vo vnútrozemí bol prostredníctvom návrhu H.R. 645 už predložený obom snemovniam amerického kongresu. Smernica Bieleho domu HSPD-21 hovorí nasledovné: "Zdravotná katastrofa, ktorá sa udeje v dôsledku teroristického útoku zbraňami hromadného ničenia, pandémie alebo ničivej prírodnej udalosti, by mohla viesť k desaťtisícom až státisícom obetí, oslabiť naše hospodárstvo, poškodiť verejnú morálku a dôveru a ohroziť našu národnú bezpečnosť. Je preto dôležité, aby sme vypracovali strategickú víziu, ktorá pripraví verejné zdravotníctvo a medicínske zásobovanie na rad možných katastof ... čo očakávame pri chrípkovej pandémii ako tej z roku 1918."

A v známom dokumente PNAC (Project for the ew American Century) amerických neokonzervatívcov je napísané: "A pokrokové formy biologických zbraní, ktoré sú namierené proti špecifickým genotypom ľudí, by mohli zmeniť biologické zbrane z teroristických prostriedkov na politicky užitočné nástroje." Nehorázna požiadavka, ktorá však jasne dokazuje ich zločinecké rozmýšľanie.

Úrad pre cintoríny amerického štátu New York rozposlal jednotlivým cintorínom na svojom území "Formuláre hromadného hynutia", aby získal údaje o schopnostiach cintorínov vysporiadať sa s veľkým množstvom mŕvych, ku ktorému by prišlo v dôsledku chrípkovej pandémie alebo podobnej katastrofy. List, ktorý bol rozposlaný 4. apríla 2007 si, môžete pozrieť tu. Vo formulári je napr. položená nasledovná otázka: "V prípade, že by došlo k dlhotrvajúcej katastrofe s vysokým počtom obetí alebo k chrípkovej pandémii vo vašej obci, bol by váš cintorín schopný poskytnúť dodatočne k súčasným pohrebným službám dočasné alebo permanentné priestory na vysporiadanie sa s príznačným počtom mŕtvych v dôsledku tejto katastrofy alebo chrípky?"

Môžeme sa poučiť z minulosti a pozrieť sa na to, čo sa stalo po prvej svetovej vojne. Španielska chrípka bola celosvetovou pandémiou, ktorá bola v rokoch 1918 až 1920 spôsobená neobyčajne nákazlivým typom chrípkového vírusu influenza a vyžiadala si minimálne 25 miliónov obetí. V článku odborného časopisu Bulletin of the History of Medicine z roku 2002 autori dokonca uvázajú 50 miliónov mŕtvych - viac ako prvá svetová vojna. Najefektívnejší spôsob ako vyvolať masové hynutie, je pandémia. Vina sa odsunie na "prírodu", geniálna výhovorka pre masovú vraždu. Vojny sú príliš neefektívne, drahé a pomalé. Okrem toho sa v ich priebehu zničí a zamorí mnoho oblastí, ktoré by bolo lepšie zachovať. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Nová štúdia varuje pred nepokojmi

Podľa Economist Intelligence Unit (EIU) oslabí vlna sociálnych nepokojov v nasledujúcich dvoch rokoch po celom svete hospodárstvo mnohých krajín a spôsobí pád tamojších vlád.

Svetová hospodárska kríza ťahá ľudí stále viac do núdze, prichádzajú o svoje pracovné miesta, a tým aj o svoj príjem a domov. V dôsledku tejto situácie sa očakávajú rozsiahle protesty obyvateľstva - podobne ako tie, ktoré sa už udiali v Grécku, baltských krajinách, Bulharsku a Rumunsku. Výskumné oddelenie hospodárkeho časopisu The Economist analyzovalo riziko nepokojov v takmer všetkých krajinách sveta a prišlo k nasledovnému výsledku: zo 165 preskúmaných krajín je vysokému alebo veľmi vysokému riziku vystavených celkovo 95 krajín. V 53 krajinách existuje stredne vysoké riziko, od sociálneho mieru majú však ďaleko. Iba 17 krajín bolo ohodnotených nízkym rizikom.

• kompletnú správu a rebríček krajín si môžete prečítať tu
  

Na prvom mieste kandidátov na vzburu sa nachádzajú Zimbabwe, Čad, Kongo, Kambodža a Sudán. Medzi prvými 27 s vysokým rizikom sú európske krajiny Ukrajina, Bosna a Hercegovina a Moldavsko. Riziko nepokojov existuje aj v Španielsku, Francúzsku, Spojených štátoch, Írsku, Veľkej Británii a Taliansku. Nemecko sa nachádza na 150. mieste v kategórii nízkeho rizika. Zaujímavé je, že Čína a Irán sa nenachádzajú v kategórii vysokého rizika. Slovensko obsadilo 98. priečku a umiestnilo sa tým v strednom poli. Na posledných (najlepších) miestach európskych krajín s nízkym rizikom sa nachádza Česká republika, Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nórsko. Situácia sa však môže rýchlo obrátiť negatívnym smerom akonáhle stúpne nezamestnanosť do dvojciferných výšok.

Ak bude nezamestnanosť aj naďalej stúpať súčasným extrémnym tempom, svetový krach hospodárstva spôsobí v mnohých krajinách vážne sociálne nepokoje. Predovšetkým odpor voči pracovníkom zo zahraničia by mohol viesť k vzburám. Podľa prieskumu Financial Times/Harris si 80 percent dospelých vo Veľkej Británii myslí, že imigranti by sa mali po strate pracovného miesta vrátiť späť do svojich krajín. V dôsledku zatvárania mnohých závodov a z toho vyplývajúcej straty pracovných miest rastú volania po protekcionizme, ochrane domáceho hospodárstva - toto by však podľa správy EIU mohlo spôsobiť, že sa z krízy stane dlhotrvajúci hospodársky úpadok.

Hnev sa na celom svete stupňuje - deje sa to v dôsleku stúpajúcej nezamestnanosti, znižovania miezd, záchranných balíkov pre banky, klesajúcich cien na realitnom trhu a poklesu hodnôt úsporných vkladov a penzijných fondov. Akonáhle si ľudia uvedomia, že prišli o všetko, a tým stratia dôveru v schopnosť vlády stabilizovať situáciu, dôjde k značnému nárastu protestov. Nepokoje posledných mesiacov ukazujú, že globálna hospodárska kríza mala už aj politické následky. Vlády Islandu, Lotyšska a Maďarska už boli ulicou zvrhnuté. Francúzsko zažilo tento rok už druhý generálny štrajk a Sarkozy je pod neustále zvyšujúcim sa tlakom. Ide o varovanie, k čomu všetkému ešte môže prísť. Existuje narastajúca obava možnej globálnej pandémie nepokojov. Apríl by mohol byť jeden z rozhodujúcich mesiacov. Začnite preto rozmýšlať nad tým, ako prekonať horšie časy. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Obama varuje pred nedostatkom potravín

... to je aspoň moja interpretácia jeho výroku. Pred odchodom na dvojdňový summit G20, ktorý sa začne v stredu 1. apríla 2009 v Londýne, poskytol denníku Financial Times rozhovor. Môžete si ho pozrieť tu. Okrem mmožstva blabotu ohľadom krajín G20, ukončenia protekcionizmu, posilnenia hospodárstva a iných známych floskúl, treba upriamiť pozornosť na jeden výrok, ktorý vyslovil od 3:55: "...musíme zabezpečiť, že inštitúcie ako MMF budú mať potrebné zdroje na poskytnutie pomoci, aby v dôsledku kolapsu globálneho hospodárstva nebolo ohrozené zásobovanie sveta potravinami."

Túto vetu považujem za veľmi zaujímavú, pretože prezident Spojených štátov zjavne hovorí o hrozbe nedostatku potravín po tom, ako sa zrúti svetové hospodárstvo.

V Singapure sa dajú napr. už pozorovať stovky lodí, ktoré čakajú v prístave, pretože nie je čo prepravovať. Nemecká televízia ARD o tejto téme hovorila vo včerajšom poludňajšom žurnáli od 30. minúty. Preto vám radím, urobte si zásoby potravín, Obama nás dokonca nepriamo varoval. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Francúzski policajti: Z dôchodku späť do služby

Po tom, ako rozhodla koncom februára talianska vláda prostredníctvom mimoriadneho nariadenia o navýšení personálneho obsadenia polície z dôvodu vnútornej bezpečnosti a dokonca povolila aj domobranu, sa vo Francúzsku pripravujú podobné opatrenia.

Podľa informácii, ktoré som získal z dobre informovaného zdroja, vyzvalo francúzske ministerstvo vnútra všetkých policajtov mladších ako 60 rokov, aby sa vrátili späť do služby. Do 20. júna majú byť francúzske policajné zložky týmto spôsobom masívne posilnené.

Dôvod pre návrat dôchodcovských policajtov: vláda očakáva vo Francúzsku kvôli hospodárskej kríze od leta 2009 rozsiahle sociálne nepokoje a vzbury. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Boj o prežitie v Zimbabwe

"Nebuď smiešny. Hádam mi nechces povedať, že by sme tu niekedy museli platiť zlatom! Však to je nereálne, to sa nedá." Približne takto vyzerá reakcia mnohých ľudí, s ktorými sa rozprávam o nutnosti zameniť si určitú časť svojich úspor za reálne hodnoty, ako napr. zlato. Pozrime sa do Zimbabwe.

Prišla hyperinflácia, papierové peniaze stratili hodnotu. Človek si môže kúpiť niečo už iba za zlato, nikto neakceptuje farebné papieriky s nominálnymi hodnotami, ktoré idú až do stámiliónov. Jeden chleba sa predáva za 0,1 g zlata. Vždy ked si myslíme, že sa máme zle, treba si uvedomiť, že v porovnaní s tými, ktorí sa majú skutočne zle, sa máme ešte stále veľmi, veľmi dobre.

• každodenný boj o prežitie v Zimbabwe (YouTube.com)

Taliansko povolilo domobranu

Vláda Silvia Berlusconiho minulý piatok schválila súrne nariadenie ohľadom bezpečnostnej politiky. "Opatrenia, ktoré sú namierené okrem iného proti sexuálnemu násiliu, boli schválené jednohlasne a obsahujú aj spornú domobranu", vyhlásil taliansky minister obrany Ignazio La Russa po ukončení zasadnutia kabinetu v Ríme. "Domobrana je vybavená len mobilom a vysielačkami a musí podliehať kontrole príslušného starostu a miestnej polície", povedal minister vnútra Roberto Maroni.

Talianskou verejnosťou počas minulých týždňov otriasla séria brutálnych znásilnení v talianskych veľkomestách. Po troch znásilneniach v priebehu len niekoľkých dní sa zlosť občanov na údajných cudzineckých páchateľov vybila v útoku namierenom na cudzincov.

V Ríme sa v sobotu 14. februára stalo 14-ročné dievča počas prechádzky s priateľom obeťou znásilnenia - napadli ju dvaja muži. Dievča a jej priateľ vypovedali, že páchatelia boli východoeurópskeho pôvodu. Okrem zavedenia domobrany sa v dôsledku nariadenia vlády zvýši aj rozpočet ministerstva vnútra o 100 miliónov eúr. Aj rady polície budú rozšírené - najneskôr do konca marca má byť prijatých 2500 ďalších mužov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)