Petícia za spravodlivé referendum

Na webstránke slovenskej internetovej televízie tv INA v súčasnosti prebieha "Online petícia za spravodlivé referendum". Cieľom petície je podľa administrátora stránky poukázať na problém nedostatočnej priamej demokracie na Slovensku, "vyvolať o ňom diskusiu na internete, ale aj v celej spoločnosti, a nakoniec dosiahnuť, aby sa ňou zaoberali aj v parlamente. " tv INA chce v rámci tejto petície osloviť všetky parlamentné strany.

Iniciátor petície si samozrejme nerobí ilúzie o politikoch - ak bude dostatočná vôla zo strany verejnosti, prípadne internetovej komunity, a nedostatočná vôla v parlamente, rešpektovať ju, tv INA začne zbierať podpisy pre vypísanie referenda o tejto otázke oficiálnou formou.

Popis iniciatívy zo stránky tv INA:
"Ústava SR, konkrétne v článku 2 odsek 1 hovorí : 'Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.' Z uvedeného teda vyplýva, že zákonodarná moc je v Slovenskej republike upravená dvojakým spôsobom. Táto moc totiž patrí nielen parlamentu - Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj nám - občanom. S ohľadom na súčasnú politickú a ekonomickú situáciu, v ktorej sa nachádzame, nestačí ,aby o dôležitých veciach rozhodovali iba naši volení zástupcovia, ale aj my, občania, sa chceme podielať na dôležitých rozhodnutiach. Preto vyzývame poslancov NRSR, aby iniciovali zmenu príslušných zákonov s cieľom dostať referendum do bežného politického života. Žiadame znížiť hranicu 350 000 platných podpisov pod petíciou žiadajúcou vypísanie referenda na 30 000 a zrušiť podmieňovanie platnosti referenda účasťou viac ako 50% všetkých oprávnených voličov."

Administrátor stránky tv INA ďalej hovorí: "Máme pripravené aj iné varianty pre lokálne referendá a podobne. Pre začiatok treba rozvíriť stojatú hladinu, pretože politikom súčasný stav vyhovuje. Jednoznačne je to príležitosť, ako dostať priamu demokraciu do bežného politického života. Tak ako je tomu napríklad vo Švajčiarsku, kde v 7,5 miliónovom štáte je potrebných 50 000 podpisov pre vypísanie referenda, a kde nemajú žiaden limit počtu voličov pre platnosť referenda."

• súvisiaci článok: Skutočná demokracia (res.publica)
  
• 31. spravodajský blok - Priama demokracia (tv INA)
  

Skutočná demokracia

Na Slovensku verejnosť spolu s médiami nadšene vítali zavedenie nových cestovných pasov s biometrickými údajmi. Pripomeniem, že od 15. januára 2008 sa u nás vydávaju už len pasy s biometrickým údajom, tzv. digitálnou mapou tváre. Druhý biometrický údaj, odtlačok prsta, bude podľa Ministerstva vnútra SR zavedený najneskôr do 29. júna 2009. Kým na Slovensku takýmto závažným zásahom do súkromia a ochrany osobných údajov veselo tlieskame, vo Švajčiarsku to páni z vládnucej elity nemajú až také ľahké.

Dôvodom je fakt, je vo Švajčiarsku funguje taká čudná vec, ktorá sa nazýva priama demokracia, a to oveľa rozsiahlejšie ako napr. na Slovensku, alebo v iných krajinách. Švajčiari majú silný inštitút referenda, ktorý im umožňuje aktívne zasahovať do rozhodovania na spolkovej, krajskej (kantónovej) a obecnej úrovni. Prostredníctvom tzv. fakultatívneho referenda (z iniciatívy občanov) majú okrem iného možnosť odmietnuť takmer akékoľvek rozhodnutie (zákon, uznesenie ... atď.) svojej Národnej rady (legislatíva) alebo Spolkovej rady (exekutíva).

Fakultatívne referendum máme aj na Slovensku. S našimi 5.4 miliónmi občanov nám však treba zozbierať celkovo 350.000 platných podpisov, aby sa referendum vôbec mohlo uskutočniť. Vo Švajčiarsku (7.5 miliónov občanov) stačí 50.000 platných podpisov. Toto je inak veľmi efektívny spôsob, akým sa na jednej strane zachová akási demokratická ilúzia možnosti vykonania referenda, na druhej strane sa však prakticky znemožní jeho uskutočnenie kvôli príliš vysoko nasadenej latke potrebných podpisov.

Ale späť k téme: Švajčiarská spolková rada (vláda) v prvej polovici roku 2008 rozhodla, že od 1.3. 2010 budú musieť byť vybavené všetky osobné a cestovné doklady, teda občianske preukazy a pasy, biometrickými údajmi (nasnímaná tvár, odtlačok prsta) a aj tzv. RFID-čipom, ktorý je v podstate posledným krokom smerom k tzv. "priezračnému človekovi". Umožnuje totiž lokalizáciu osôb a ukladanie akýchkoľvek osobných údajov, bez toho aby daný človek o tom musel vedieť. Dodatočne chce vláda uskladňovať všetky takto získané údaje v centrálnej spolkovej databáze, ktorá bude sprístupnená zahraničným úradom a dokonca aj súkromným, napr. leteckým spoločnostiam.

Skupina švajčiarov, ktorá s týmto krokom nesúhlasí, sa dala koncom júla 2008 dokopy, a sformovala "Nadstranícky výbor proti biometrickým švajčiarskym pasom a identifikačným preukazom". Cieľom bolo ziniciovať referendum, v ktorom sa ľudia vyslovia proti rozhodnutiu vlády. Na zozbieranie potrebných 50.000 podpisov je zákonom stanovený limit 100 dní. Po uplynutí 100 dní (2. októbra 2008) zaregistrovala švajčiarska Spolková kancelária celkovo 64.063 podpisov. Podpisová akcia bola podporovaná množstvom politických a mládežníckych organizácii. Po preverení údajov sa vyhlásilo za platných 63.733 podpisov, čím bola podmienka na zvolanie referenda splnená. Dátum konania referenda sa ustanovil na 17. mája 2009. Švajčiari budú mať v dôležitej otázke biometrických údajov teda možnosť slobodnej voľby.

Všetci obyvatelia ostatných, tzv. demokratických krajín, môžu Švajčiarsku závidieť. Naši politici, a rovnako aj všetci ostatní, by sa vedeli len veľmi ťažko vysporiadať s tým, že by občania mali efektívnu možnosť vyjadrovať svoj nesúhlas s ich rozhodnutiami, prípadne ich dokonca úplne zrušiť. "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo". Krásne to naformulovali v tej ústave, rovno za nás aj rozhodli, komu budeme delegovať tú našu moc. Skutočnej demokracie sa politici boja ako čert svätenej vody. A preto budeme na Slovensku určite onedlho jasať aj nad zakomponovaním RFID-čipov a biometrických údajov do našich občianskych preukazov. A potom rovno pod kožu. Všetko samozrejme z dôvodu bezpečnosti.

Update: V súvislosti s RFID-technológiou odporúčam prečítať obsiahly a veľmi informatívny článok Toma Burghhadta zo stránky GlobalResearch. Kolegovia z EuropskeNarody.info ho preložili do slovenčiny - dostupný je tu.

Nedemokratické otázky

Raz za čas sa podarí aj tzv. mainstreamovým médiam odvysielať nejakú rozumnú reláciu, alebo príspevok. Napríklad nemecká televízia RTL už pred niekoľkými mesiacmi vyslala svojho reportéra do Európskeho parlamentu, aby natočil reportáž o praktikách a spôsoboch europoslancov, akými sa pokúšajú zinkasovať čo najviac peňazí za čo najmenej práce. Včera si video na YouTube všimol český spravodajský portál iDnes.cz.

Dokopy takmer 15.000 Euro mesačne (443.000 Sk) zarába každý jeden zo 785 súčasných europoslancov, po spočítaní základného platu, paušálnych výdavkov (nepodliehajúcich dani) a bonusov za každý odsedený deň v parlamente. Europoslanci nás teda spolu stoja mesačne 11 miliónov € (350 miliónov Sk) a ročne 132 miliónov €, čo sú takmer 4 miliardy korún. Drahý špás, že? A to sme ešte vôbec nezarátali tie nevyčísliteľné "dary" od rôznych záujmových a lobbyistických skupín.

Dôverčivý človek si teraz samozrejme povie: "Však to sú vystresovaní a prepracovaní ľudia, ktorí dennodenne nasadzujú v parlamente svoj život, aby hájili záujmy svojej rodnej krajiny a svojich voličov." Ako to vyzerá v skutočnosti, ukazuje spomínaná reportáž RTL. Štáb sa pohyboval v priestoroch Europarlamentu, v ktorom sa nachádzajú prezenčné listiny, do ktorých sa poslanci zapisujú. Svojím podpisom automaticky potvrdzujú svoju prítomnosť v parlamente a zinkasujú tak svoje platové bonusy. To všetko sa deje ez toho, aby niekto kontroloval, či skutočne strávili daný rokovací deň tam, kde mali. Kľudne sa teda môžu počas riadneho rokovacieho času v piatok ráno o siedmej prísť podpísať, a odletieť domov na predĺžený víkend. V reportáži je vidieť rad poslancov, ktorí sú už so svojimi kuframi pripravení na odlet domov - ale až po zápise do prezenčky samozrejme.

Veľmi zaujímavé reakcie sa dali sledovať, keď si reportér odchytil (alebo lepšie povedané, keď sa pokúsil odchytiť) niektorých poslancov, ktorí práve prichádzali. Akonáhle zbadali kameru, rozbehli sa iným smerom, či už kdekoľvek preč od kamery, alebo naspäť do výťahu. Reportér samozrejme neustúpil a kládol nepríjemné otázky typu: "Prišli ste sa len zapísať, zinkasovať peniaze a potom odídete domov?". Odpovede boli úprimné a transparentné, ako sa to dá od politikov platených občanmi očakávať: "To vás nemá čo zaujímať!", "Ako si môžete dovoliť, opýtať sa ma také niečo?" alebo jednoducho "Nechajte ma na pokoji!"

Po dvoch hodinách sa zjavne správa o neslušnom reportérovi, ktorý sa pýta nedemokratické otázky, rozšírila až do kancelárie generálneho tajomníka Europarlamentu, ktorý poslal na televízny štáb takmer celú divíziu bezpečnostnej služby, ktorá vyhodila reportéra spolu s jeho tímom z budovy - napriek tomu, že štáb mal oficiálne povolenie filmovať v priestoroch parlamentu. Sloboda tlače platí zjavne iba v prípadoch, keď sa tlač nepozerá na prsty samotným zákonodarcom.

Keby tento príbeh nebol taký smutný, normálne by sa dalo na ňom zasmiať. Je mi záhadou, ako môžu ľudia pred takýmito zjavnými podvodmi (a to ešte vôbec nemyslím na tajné kšefty a dohody, ktoré sú bez pochýb na dennodennom poriadku) zatvárať oči. Áno, treba priznať, že tejto téme sa nevenuje takmer žiadna pozornosť. A to neplatí len pre Europarlament, ale pre všetky parlamenty vo všetkých demokratických krajinách. Treba konečne otvoriť oči a všimnúť si, že títo ľudia zastupujú v prvom rade vlastné záujmy a potom záujmy tých, ktorí im najviac zaplatia. O záujmoch občanov sa tára iba pred voľbami - tam sa im televízne štáby a kamery hodia, keď sa hrajú so svojim falošným úsmevom na transparentných a čestných demokratov. Akonáhle si však zaistia znovu svoje teplučké miesto, párty môže pokračovať ...

Reportáž RTL (s anglickými titulkami):