Lisabonská zmluva umožní v EÚ trest smrti

Čo mnohí nevedia, a tým sú predovšetkým myslení poslanci parlamentov členských štátov Európskej únie, pretože text zmluvy podľa vlastných slov nikdy podrobne nečítali (však nie je čas na čítanie zákonov, o ktorých hlasujeme, radšej sa spoľahneme na zhrnutie vládnych expertov), je, že Lisabonská zmluva za určitých okolností povoľuje vykonanie trestu smrti.

Nemecký ústavný právnik Prof. Karl Albrecht Schachtschneider upozorňuje, že prostredníctvom Lisabonskej zmluvy môže byť okrem iného znovuzavedený aj trest smrti. O tejto skutočnosti by mal byť podľa neho informovaný každý občan Európskej únie. Nie je to napísane priamo v hlavnom texte, ale skryté v poznámke pod čiarou, ktorá hovorí: „... okrem v prípade vojny, povstania, alebo vzbury“ - vtedy je trest smrti prípustný. Schachtschneider poukazuje na to, že sa jedná o škandalóznu skutočnosť, pretože sa táto výnimka vyskytuje len v poznámke pod čiarou. Človek by musel byť odborníkom a čítať text veľmi podrobne, aby si túto poznámku všimol, a aby ju dokázal správne interpretovať.

Kto bude rozhodovať o tom, čo je vzbura alebo povstanie? Pre každého to môže znamenať niečo iné. Každá demonštrácia, pri ktorej sa niekoľko účasníkov dopustí násilia by mohla byť takto označená. Boli študentské a občianske demonštrácie z novembra 1989 tiež vzburou? Keď sa zídu ľudia, ktorí žiadajú demisiu vlády a ohadzujú parlament kameňmi, podobne ako sme to mohli sledovať v priebehu minulých mesiacov v Lotyšsku, Bulharsku, Rumunsku a Grécku, jednalo sa o povstania? Môžu byť potom "vodcovia" týchto demonštrácii postavení pred stenu a popravení, alebo odsúdení súdom na trest smrti? Čo v zákone nie je vyslovene zakázané, by si štátna moc mohla interpretovať podľa svojich predstáv. A európske právo je nadradené právu jednotlivých členských krajín EÚ. Okrem toho sa podľa slov našich vlád nachádzame vo vojne, vo "Vojne proti terorizmu", a v Afganistane tiež. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Mestá v núdzi predávajú svoju vodu

V týchto krízových časoch, keď mestá a obce súrne potrebujú príjmy, pobehávajú v kanceláriach politikov hyeny privatizačného priemyslu, aby ulovili korisť. Politikov lákajú so sľubmi, že ak im predajú verejné štruktúry, tak získajú do mestskej kasy peniaze, že budú mať o jednu starosť menej, a že okrem toho budú ponúkať aj tak kvalitnejšie a lacnejšie služby.

Nič by nemohlo byť ďalej od pravdy. Podľa novej štúdie americkej Food & Water Watch z Washingtonu D.C., zvyšujú ceny a ponúkajú horší servis práve tie obce a mestá, ktoré predali svoje vodovody a spracovanie odpadových vôd súkromným koncernom. Skorumpovaní politici rozpredajú pre krátkodobý príjem majetok a životne dôležitú infraštrukúru obyvateľstva. "Súkromné firmy tvrdia, že ponúkajú efektívnejší servis, a že dokážu vykonávať údržbu lacnejšie ako verejné inštitúcie", hovorí Wemoah Hauter, riaditeľ Food & Water Watch. "Takéto tvrdenia sú len rozprávky. Súkromné vodárenské spoločnosti sa musia zodpovedať len svojim akcionárom, nie zákazníkom, ktorí sa musia spoliehať na tento životu dôležitý prírodný zdroj. Distribúcia úžitkovej vody by nikdy nemala byť výnosnou obchodnou činnosťou pre súkromné koncerny."

Najdôležitejšie body správy sú nasledovné:

• celoštátne porovnanie cien medzi verejnými a súkromnými poskytovateľmi vody ukázalo, že súkromné firmy si účtujú 80 percent viac za vodu a 100 percent viac za spracovanie odpadových vôd ako verejní poskytovatelia

• firmy zvyšujú ceny, šetria s investíciami a zaťažujú životné prostredie, aby dosiahli vyšší zisk pre svojich akcionárov

• súkromné vodárenské spoločnosti sa zameriavajú predovšetkým na vodovody chudobných a zraniteľných obcí s obmedzenými politickými možnosťami, ktoré sa nedokážu ubrániť privatizácii svojej vody.

Vaše mesto sa nachádza nad zlatou baňou - vodovodmi - a disponuje aj inými dôležitými verejnými infraštruktúrami. Draví kapitalisti to vedia a preto sa túlajú okolo mestských úradov. Chcú rýchlo všetko odkúpiť, aby tak získané peniaze stihli ešte predtým ako stratia svoju hodnotu, vymeniť za hmotné investície. Využívajú núdzu miest a ponúkajú im veľké sumy, ktoré sú lákavé hlavne pre politikov. To je však krátkodobé rozmýšľanie, ktoré výrazne poškodí verejnosť a budúce generácie.

Prečo sa koncerny tak strašne zaujímajú o verejné infraštruktúry? Pretože môžu poriadne zarobiť. V mojom článku "Vodní rebeli z Emmenbrücke" som informoval o iniciatíve, ktorá úspešne zabránila predaju lokálnych vodovodov. Vodné zásobovanie generovalo ročne zisk 1,7 milióna. Predajná cena mala byť 7,5 milióna. Už po štyroch rokoch by sa kúpa začala pre súkromnú firmu rentovať - bombakšeft. To je dôvod, prečo tak strašne chcú mať pod palcom zásobovanie vodou - ide o maximalizovanie zisku. Kto sú najväčší zločinci v tejto oblasti?

Veolia Environment je najväčší koncern v oblasti vodohospodárstva a spracovania odpadových vôd na svete. Firma je prostredníctvom regionálnych podnikov aktívna v celkovo 68 štátoch na všetkych kontinentoch. V roku 2007 mali obrat 33 miliárd eur a ca. 2,5 miliárd eur čistého zisku. Na celom svete pre túto firmu pracuje 319 502 zamestnancov v oblastiach vodohospodárstva, odpadových vôd, odstraňovania odpadu, energie a dopravy.

Suez Environment je dcérskou spoločnosťou francúzkeho energetického koncernu GDF Suez SA a má na starosti aktivity v oblasti vodohospodárstva a odpadových vôd skupiny Suez. Firma zaznamenala v roku 2007 obrat 12 miliárd eur a zamestnáva 62 000 pracovníkov.

Oba koncerny sú otvorene kritizované kvôli agresívnym postupom pri kúpe práv na distribúciu vody a neskoršiemu vykorisťovaniu obyateľstva vysokými cenami a zhoršením zásobovania, predovšetkým v krajinách tretieho sveta. Úplne nechali stroskotať zásobovaciu sieť v chudobných štvrtiach a prevádzkujú fungujúcu distribúciu vody už iba v obytných štvrtiach pre bohatých. Podnik, ktorý sa usiluje o zisk, si nemôže dovoliť sociálne myšlienky alebo solidaritu s chudobnými. Kto vysoké ceny zaplatí, ten je obslúžený, ostatní môžu zdochnúť.

Z tohto dôvodu protestovali zástupcovia postihnutého obyvateľstva z Argentíny, Čile, Bolívie a Filipín 13. mája 2005 pred generálnym riaditeľstvom koncernu Suez v Paríži a žiadali od akcionárov viac sociálnej zodpovednosti. Demonštrácie sa konali aj pred regionálnymi kanceláriami Suez v Paríži, Buenos Aires, Quite, La Paze, Londýne, Montevideu, Manile, Ríme a na mnohých iných miestach. Protestujúci žiadali právo na prístup k čistej nepredraženej vode pre každého človeka na svete.

Dôležitosť tejto témy dokazuje aj posledný film Jamesa Bonda "A Quantum of Solace" - príheh sa točí okolo vodohospodárstva v Južnej Amerike a "iluminátov", ktorí chcú prostredníctvom neho získať kontrolu nad obyvateľstvom, vykorisťovať ho a dosiahnúť obrovské zisky. Privatizácia celej verejnej infraštruktúry je jednoznačne jeden z plánov NWO. Tomu musíme zabrániť.

Veolia má 24,95-percentný podiel na Berlínskom vodárenskom podniku, näjväčšom distribútorovi vody v Nemecku. Firma realizuje v rôznych nemeckých mestách zásobovanie vodou a spracovanie odpadových vôd pre celkovo 4,6 milióna občanov. Od roku 2005 financuje Veolia so sumou 750 000 eúr prostredníctvom svojej nadácie Veolia Forschung und Lehre profesúru v odbore miestne vodné hospodárstvo na Technickej Univerzite v Berlíne. To nie je veľkorysosť. Chcú tým pravdepodobne vo vlastnom záujme tlačiť politiku smerom k privatizácii vodohospodárstva.

10 najdôležitejších dôvodov, prečo musí byť zásobovanie vodou verejné:

1. Lacnejšie: cena je pri neziskovej organizácii podstatne nižšia ako pri firme, ktorá musí generovať zisk
2. Spolurozhodovanie: občania môžu spolurozhodovať. Pri firme toto nie je možné
3. Región: peniaze zostanú v regióne a nezmiznú v koncerne
4. Verejná služba: verejný prevádzkovateľ zásobuje všetky spoločenské vrstvy, nielen bohatých
5. Ochrana životného prostredia: verejné systémy skôr chránia prostredie ako súkromné spoločnosti
6. Orientované na zákazníkov: verejné inštitúcie sa zodpovedajú občanom a nie ako v prípade koncernov akcionárom
7. Transparentnosť: rozhodnutia vo verejných organizáciách sú transparentnejšie, spoločne sa pracuje na riešeniach, na rozdiel od koncernov, kde je všetko tajné a rozhodujú neznámi ľudia
8. Financovanie: verejné inštitúcie sú lacnejšie financovateľné ako súkromné spoločnosti a preto schopné držať cenu nízko
9. Sebaurčenie: mestá a obce, ktorým patrí voda, sú nezávislé a rozhodujú sami o tom, čo je dobré pre región, na rozdiel od vzdialených koncernov, ktoré sa nezaujímajú o potreby občanov
10. Ľudia pred ziskom: pri verejných službách je na prvom mieste človek. Cieľom je dodávať bezpečnú, čistú a zaplatiteľnú vodu, na rozdiel od súkromných firiem, ktorých hlavným cieľom je vytváranie zisku

Je úlohou každého z nás zabrániť tomuto výpredaju vo svojej obci. Voda, elektrina, energia, hromadná doprava, odvoz odpadu atď. musia zostať pod verejnou kontrolou, alebo sa pod ňu vrátiť. V opačnom prípade sa staneme závislými otrokmi koncernov, ktorí nás so svojím monopolom žmýkajú ako citrón. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Komentár: Veolia nie je aktívna iba v treťom svete a v západných krajinách. Veolia Voda Czech Republic je najväčšou spoločnosťou na českom vodohospodárskom trhu. Na Slovensku kontroluje Veolia Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť a v Nitre sa jej dcérska spoločnosť Veolia Transport stala po minuloročnej privatizácii hlavným prevádzkovateľom mestskej hromadnej dopravy.

Obama povolil CIA naďalej vykonávať "renditions"

Slovo "renditions" označuje únos a prevoz ľudí podozrivých z teroristickej činnosti bez toho, aby im boli garantované základné ľudské práva, alebo umožnená obhajoba. CIA takto za bieleho dňa už prepadla mnoho terajších väzňov ktorých následne spútala a lietadlami previezla do Guantanáma, alebo iných tajných väzníc, kde boli vystavení výsluchom porušujúcim ľudské práva ako aj mučeniu.

Podľa exekutívneho nariadenia, ktoré pred niekoľkými dňami vydal prezident Obama, budú CIA aj naďalej umožnené tajné únosy a prevozy osôb z ktoréhokoľvek štátu do inej krajiny, ktorá spolupracuje s USA. Píšu o tom noviny Los Angeles Times. Obama rozhodol, že osoby podozrivé z teroristických činov môžu byť naďalej "odstránené" dvoma spôsobmi - cielenými raketovými útokmi amerických sond typu Predator a prostredníctvom už spomínaných renditions. V tejto súvislosti je zaujímavý aj článok "Obamove prvé vraždy".

Únosy a prevozy podozrivých teroristov, ktoré zahájila Bushova vláda a CIA, boli na medzinárodnej úrovni ostro kritizované. Mnoho zatknutí prebehlo chybne, často prišlo k zadržaniu nesprávnych osôb, k vzneseniu falošných obvinení a aj k mučeniu. Možno napr. pripomenúť prípad Murata Kurnaza, tureckého občana narodeného a vychovaného v Nemecku, ktorého v januári 2002 zatkli v Pakistane. Do augusta 2006 bol zadržiavaný na americkej vojenskej základni Guantanámo. Európsky parlament odsúdil tieto únosy ako "ilegálny nástroj Spojených štátov". Vláda prezidenta Obamu však teraz rozhodla, že renditions, ktoré sú súčasťou Bushovej "vojny proti terorizmu" sa budú vykonávať aj naďalej.

Toto rozhodnutie ukazuje, že Obama síce údajne chce zatvoriť Guantanámo, aby už ďalej neškodilo imidžu USA vo svete, ale v otázke zatýkania podozrivých teroristov a prevádzkovania väzenských táborov v iných krajinách zrejme nenastane žiadna "change". "Samozrejme musíme aj naďalej používať určité nástroje, aby sme dokázali tých ‘zloduchov’ zneškodniť", povedal predstaviteľ Obamovej vlády, ktorý nechce byť menovaný. "Naši právni poradcovia sa touto problematikou zaoberali. Ale v rámci určitých hraníc to je prijateľné konanie."

Daľší Obamov príkaz umožnuje CIA zadržiavať a "vypočúvať" údajných teroristov, ak sa to nebude diať dlhodobo. Málo citovaný paragraf v príkaze o zatvorení tajných väzníc CIA "sa nevzťahuje na zariadenia, v ktorých sú ľudia zadržiavaní krátkodobo a za účelom tranzitu." Obamovo rozhodnutie o pokračovaní vykonávania únosov nevyvolalo žiadne protesty, dokonca ani organizácie pre ochranu ľudských práv sa nesťažujú. Vedúci týchto organizácii si myslia, že USA tieto nástroje potrebujú aj naďalej, aby mohli bojovať proti terorizmu. "Za obmedzených podmienok sa renditions dajú považovať za legitímny nástroj", hovorí Tom Malinowski, riaditeľ Human Rights Watch. "Na príkazoch prezidenta je jasne vidieť, že chcú vyvinúť systém, v ktorom ľudia nebudú posielaní do zahraničných väzení, kde budú mučení ... ale vybudovanie tohto systému si vyžiada určitý čas."

Ďalší prípad ilegálneho únosu sa udial v roku 2003 v Macedónsku, kde CIA za bieleho dňa prepadla a následne previezla do tajného väzenia v Afganistane nemeckého občana Khaleda Masriho. Podľa jeho slov ho unieslo sedem alebo osem maskovaných chlapov v čiernom oblečení. Vyzliekli ho do naha, zaviazali mu oči a pripútali ho v lietadle. Povedal, že v Afganistane ho vypočúval dokonca nemecký agent tajnej služby. Nemecká spolková vláda teda poznala miesto jeho pobytu a neľudskú situáciu, v ktorej sa nachádzal. Nepodnikla však nič, aby ho oslobodila.

Neslávnu, ak nie dokonca trestnú rolu zahrali aj v prípade Murata Kurnaza vtedajší nemecky minister zahraničných vecí Joschka Fischer a Frank-Walter Steinmeier (vtedy šéf nemeckého kancelárskeho úradu, teraz kandidát SPD na nemeckého kancelára). Nemecká vláda sa nesnažila o jeho prepustenie, v čoho dôsledku bol tento nevinný človek štyri roky vypočúvaný a zneužívaný.

Podľa podrobného vyšetrenia správnych orgánov EÚ vykonala CIA od 11. septembra 2001 v európskom vzdušnom priestore viac ako 1200 letov. Pri väčšine z nich išlo o prevoz unesených osôb do krajín, v ktorých sa praktizuje mučenie. Predstavitelia amerických tajných služieb však hovoria, že EÚ vo svojej vyšetrovacej správe preháňa. Podľa nich väčšina letov v Európe slúžila na prepravu agentov CIA a ich výstroje, nie na transport zajatých osôb.

Komentár: Aha, vidíme, že Obama chce pokračovať s nezákonnými únosmi, ktoré zaviedol Bush. V tejto veci teda žiadna "change we can believe in" nenastala. Toto ukazuje, že Obama sľubuje veľa, ale málo z toho dodržiava. Business alebo zločinecké praktiky as usual. Je aj otázne, na koho strane vlastne stoja údajné organizácie na ochranu ľudských práv ako Human Rigts Watch, keď označujú ilegálne zajatie a mučenie za legitímne. Týmto sa absolútne diskvalifikovali. Zaujívamé je potvrdenie CIA, že väčšina tých 1200 letov slúžila na prepravu agentov a ich výstroje. To je dosť veľké množstvo. Čo tu vôbec v Európe toľko robia? (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

V Gaze sa skúšajú nové zbrane

Gaza je dnes a bola už aj v minulosti skúšobnou oblasťou pre najsmrteľnejšie izraelské zbrane. Či sa už jedná o nervový plyn, ktorý bol v roku 2003 použitý v Khan Younis, využitie DIME (Dense Inert Metal Explosive) pri izraelskom masakri počas operácie "Summer Rain" v roku 2006, alebo zastrašovanie obyvateľstva prostredníctvom treskotu, ktorý vzniká pri prelomení zvukovej bariéry tzv. "fantómovými útokmi", ktoré rozbijú všetky okenné sklá v okolí - na Palenstínčanoch sa skúša každý možný teroristický prostriedok.

V noci sa nedá spať, lebo je stále počuť hučanie vojenských sond, ktoré nepretržite preletujú nad Gazou. Sú ovládané zo vzdialených veliteľských stanovíšť a dokážu strielať na všetko, čo sa na zemi pohybuje. Väčšinu zranených a mŕtvych majú na svedomí práve tieto diaľkovo ovládané sondy. Používajú sa dnes na najrôznejšie operácie, sú schopné zhadzovať bomby, robiť fotky, prenášať videozábery a dokážu aj lokalizovať vyžarovanie rádiových vĺn mobilných telefónov.

Minulý piatok obvinilo PCHR (palestínske centrum pre ľudské práva) Izrael, že v Gaze nasadzuje fosforové bomby. Šéf PCHR, Raji Sourani povedal, že "toto nie je prvýkrát, čo sme zaregistrovali používanie zakázaných chemikálií zo strany Izraela proti civilnému obyvateľstvu Gazy." Služobne najstarší analytik organizácie Human Rights Watch (HRW) Marc Garlasco potvrdil počas rozhovoru s francúzskou televíznou stanicou TV Kanal 4, že "Izrael nechal vybuchnúť nad Gazou delostreleckú muníciu plnenú bielym fosforom". Nasledovne dodal: "Už niekoľko dní stojím na hranici a prizerám sa, ako izraelské delostrelectvo striela granáty s bielym fosforom do utečeneckých táborov."

Už počas Libanonskej vojny v roku 2006 použil Izrael proti civilnému obyvateľstvu fosforové bomby, ktoré spôsobujú hrozné popáleniny. Ide o zápalnú bombu, ktorá obsahuje zmes bieleho fosforu a kaučuku. Biely fosfor je vysoko reaktívny. Vznieti sa už pri prvom kontakte s kyslíkom a nasledovne horí 1300 stupňových plameňom, pričom zároveň produkuje biely dym, ktorý je vo väčších množstvách zdraviu škodlivý. Aj keď sa fosfor dá zahasiť vodou, po uschnutí sa kedykoľvek môže znovu vznietiť.

Okrem popálenín a ťažko vyliečiteľných zranení, ktoré spôsobuje už pri minimálnom kontakte s kožou, sú biely fosfor a jeho pary vysoko jedovaté. Už 50 mg priamej inhalácie môže spôsobiť u dospelého človeka smrť, ktorá nastane po piatich až desiatich dňoch. Použitie týchto zápalných zbraní proti civilnému obyvateľstvu je podľa dodatočných protokolov Ženevských konvencií od roku 1949 zakázané.

Ďalšia zbraň, ktorá je v Gaze nasadzovaná proti civilistom, sú Dense Inert Metal Explosives (DIME), zvané aj Micro-Schrapnells. Tieto projektily majú plášť z uhlíkového vlákna a vo vnútri zmes výbušnín s práškom ťažkého kovu, ako napr. wolfrámu. Počas explózie sa častice wolfrámu rozletia do všetkých strán v okruhu štyroch metrov a spôsobujú smrtelné zranenia. Aj tento typ zbraní sa používal už počas Libanonskej vojny v roku 2006.

"Existujú dôkazy, že Gaza slúži ako skúšobné laboratórium nových zbraní", povedal médiam v Osle Mads Gilbert po svojom návrate z Gazy. Popísal neobyčajné zranenia, ktoré spolu so svojím kolegom Erikom Fossem spozoroval v nemocnici Shifa počas svojho niekoľkodňového pobytu v Gaze, kam títo dvaja lekári boli vyslaní pro-palestínskou organizáciou NORWAC 31. decembra 2008. Podľa ich pozorovaní je vysoko pravdepodobné, že v Gaze prišlo k použitiu zbraní DIME a iných experimentálnych výbušnín.

Zbrane podľa Fosseho "spôsobujú, že sa mäso odtrhne od kostí. Vyzerá to úplne inak, ako zranenie spôsobené šrapnelmi. Počas posledných 30 rokov som v rôznych krízových oblastiach videl a ošetroval už množstvo zranení, ale tieto vyzerajú úplne inak." Ďalej vysvetlil, že "ak v blízkosti človeka vybuchne projektil DIME, tak mu to odtrhne nohy. Je to obrovská tlaková vlna, ale bez šrapnelov." Zdôrazňujúc enormnú ničivú silu týchto granátov, Fosset žiada Izrael, aby "informoval o tom, aké zbrane používa, a aby medzinárodné spoločenstvo nasledovne vykonalo vyšetrenie."

(Pozn. prekladateľa: fotky zranení spôsobených týmito zbraňami nie sú nič pre slabé žalúdky, preto ich nebudem zverejňovať. Kto chce, môže si ich pozrieť na tejto stránke.)

Fosset dodal: "Sme zvyknutí aj na veľmi rozsiahle zranenia, ale tieto amputácie sú extrémne a veľa pacientov ich ani neprežije." Riaditeľ núdzového oddelenia nemocnice Al-Aqsa v Gaza City, Habas Al-Wahis povedal novinárom, že ruky a nohy zranených boli odseknuté od zvyšku tela "ako keby ich boli prerezali pílou až do kosti. V ranách sme však nenašli žiadne stopy kovu." V nemocnici Al Shifa, ktorá sa nachádza tiež v Gaza City, povedal Dr. Juma Saka v roku 2006: "na telách mŕtvych a zranených sme identifikovali malé vstupné rany ako aj prach na ich koži a na orgánoch."

Talianski žurnalisti televízie RAI TV priniesli pôdne vzorky z Gazy do Parmy v Taliansku, kde dané vzorky preskúmala Dr. Carmela Vaccaio z Parmskej univerzity. V pôde sa nachádzali vysoké koncentrácie uhlíka, mede, hliníka a wolfrámu. Tento nález ukazuje, že boli s najvyššou pravdepodobnosťou nasadené projektily DIME, granáty s výbušninou a ťažkým nereaktívnym kovom.

Projektily DIME boli použité už v roku 2006. Lekári vtedy vypovedali, že situácia pre pacientov síce najskôr vyzerala nádejne, ale potom veľmi náhle zomreli. "Nevieme, čo to znamená. Musí to byť nová zbraň", povedal Saied Joudda, zástupca riaditeľa nemocnice Kamal Edwan v meste Beit Lahia. Zranenia tohto typu boli po prvýkrát spozorované v júli 2006, keď Izrael zahájil v Gaze masívnu vojenskú operáciu, pri ktorej zomrelo 286 Palestínčanov. Zranených bolo ďalších 4200 osôb. Wolfrám je však smrteľný aj iným spôsobom. Ak sa roztrúsi po zemi, pôsobí silno karcinogénne a je jedovatý aj pre prostredie. Potom, ako boli potkanom v rámci štúdie implantované kúsky wolfrámu do tela, sa v nich po piatich mesiacoch rozšíril zriedkavý druh rakoviny, tzv. Rhabdomyosarkóm.

Dr. Mark Witten, ktorý sa na univerzite v Arizone zaoberá výskumom rakoviny, povedal, že môže existovať aj spojitosť medzi wolfrámom a rakovinou krvi. "Podľa mňa by sme mali predtým, ako ho začne armáda používať vo svojich zbraniach, najskôr zistiť čo najviac o zdravotných problémoch, ktoré môže wolfrám spôsobiť." To znamená, že tí Palestínčania, ktorí počas terajších útokov neboli zabití, môžu v budúcnosti rátať s rakovinou, ktorú im spôsobili izraelské zbrane. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Arabské strany vylúčené z izraelských volieb

Podľa informácii ynetnews rozhodla izraelská centrálna volebná komisia, že z parlamentných volieb 10. februára 2009 vylúči arabské politické strany Balad a United Arab Lits-Ta'al. V dôsledku tohto vylúčenia by sa zabránilo polovici arabských poslancov izraelského parlamentu (Knesset) v tom, aby mohli kandidovať za svoje novuzvolenie. Arabské strany boli týmto krokom potrestaní izraelskou vládou za to, že nesúhlasia a protestujú proti vojne v Gaze.

Strana Balad si okrem toho vyrobila veľa nepriateľov aj požiadavkou, aby boli tie isté práva garantované každému izraelskému občanovi, bez ohľadu na jeho etnický povôd alebo náboženstvo. Vládnuca strana Kadima odpovedala, že by to viedlo "podkopávaniu identity Izraela ako židovského štátu". Aj keď hŕstka Arabov zostane aj napriek výlúčeniu oboch strán na volebných lístkoch, zvolenie bude pre nich veľmi ťažké. V židovskom obyvateľstve Izraela totiž existuje verejný konsenzus, že izraelskí Arabi sú zradcovia. A to už len preto, že sa nábožensky a etnicky od ostatných občanov líšia.

Veľké množstvo Arabov sa teraz, keď boli vylúčené najväčšie arabské strany, už volieb ani nechce zúčastniť. Počas diskusie na túto tému označil predseda strany Balad, Jamal Zahaika, vylúčenie svojej strany za "skúšku izraelskej demokracie" a opýtal sa Avigdora Liebermana, kto vlastne v skutočnosti stojí za volebnou komisiou a "Prečo sa boja demokracie?" Lieberman označil stranu Balad za "teroristickú organizáciu" a povedal, že "ktokoľvek, kto si váži život" si uvedomí nutnosť tohto vylúčenia.

Izraelskí Arabi predstavujú viac ako 20% izraelského obyvateľstva. Kým väčšina židovských Izraelcov hlasne tlieska útokom na Gazu, Arabi sa vyslovili proti vojne, čím na seba privolali nenávisť. Nie sú považovaní za dôveryhodných občanov. Ich už aj tak obmedzené zastúpenie v izraelskom parlamente sa okresáva týmto krokom ešte viac. Radikálni pravičiarski vojnoví štváči Knessetu, akými sú napr. Benjamin Netanyahu a Avigor Lieberman, nadávajú arabským poslancom do "zradcov".

Vôbec prvý arabsko-moslimský minister v izraelskej vláde za 60 rokov, Minister vedy Raleb Majadele, bol Ehudom Barakom verejne pokarhaný a následne "potrestaný", lebo sa v rámci protestu proti vojne v Gaze nechcel zúčastniť zasadnutia kabinetu. Jediné, čo arabskému obyvateľstvu v Izraeli zostáva, aby sa mohli vysloviť proti vojne v Gaze, sú demonštrácie. Ale dokonca v tomto sú obmedzovaní, pretože polícia stále zasahuje proti demonštrantom a niekoľkých už aj zatkla.

Z pohľadu židovských Izraelcov sú arabskí Izraelci bezpečnostným rizikom, a každý opozičný postoj proti vojne v Gaze sa z dôvodov "národnej bezpečnosti" potláča. Počas zasadania volebnej komisie sa poslanec Ahmad Tibi zo strany UAL-Ta'al vyslovil proti vojne v Gaze a okomentoval súčasnú vojenskú operáciu slovami: "My sme proti zabíjaniu civilistov. Čo vy robíte, je genocída. Vraždíte deti." Vo svojej reakcii na rozhodnutie komisie povedal Tibi neskôr médiam: "Toto je rasistická krajina. Sme zvyknutí na takéto boje a zvíťazíme". Tibi rátal pri rozhodovaní komisie s podporou ôsmych členov vládnej strany Kadima.

Dodal, že "toto rozhodnutie smeruje ku Knessetu bez Arabov, čo solidaritu medzi arabským obyvateľstvom a ich politickými vodcami len viac zosilní." Na druhej strane sa Avigdor Lieberman, predseda pravicovo radikálnej strany Yisrael Beiteinu vyjadril: "Rozhodnutím, že strana Balad sa volieb už nesmie zúčastniť, sa prvá bitka už skončila". Lieberman dodal, že "ďalším krokom bude zakázanie strany Balad, pretože je teroristickou organizáciou, ktorej cieľom je ubližovanie Izraelu".

Najvyšší súd Izraela v minulosti, keď išlo o diskvalifikáciu strany Balad z volieb preto, že je údajne protiizraelská, odmietol toto riešenie. Či bude teraz podaná žaloba, a či príde k rozsudku ešte pred volebným termínom 10. februára, dnes ešte nie je isté. Ak by zostala strana Balad vylúčená aj v budúcnosti, pričinilo by sa to podľa predstaviteľa strany o dodatočné zhoršenie vzťahov medzi arabským obyvateľstvom a Izraelom.

Komentár: O týchto politických udalostiach a vnútropolitickej situácii Izraela sa v našich médiách nehovorí takmer nič. Pritom odhaľujú diane, ktoré si v demokratickom štáte nevieme predstaviť. A napriek tomu nám vždy a vždy hovoria, že Izrael je jedinou demokraciou na Blízkom východe. Toto tvrdenie sa ukázalo byť absolútne nepravdivé.

To má byť demokracia, v ktorej majú židovskí občania viac práv ako tí arabsko-moslimskí? Kde sa rozlišuje na základe rasy a náboženstva? Kde sú arabským občanom odopreté práva, pretože by v opačnom prípade prišlo k strate židovskej identity Izraela? Demokracia, v ktorej sa vylučujú arabské politické strany z volieb, len lebo oprávnene protestujú proti vojne v Gaze, a to samozrejme aj z volebných dôvodov? Kde rozhodujú o chode štátu pravicovo radikálni vojnoví štváči?

Predstavme si, že v Nemecku by mali nemeckí občania, ktorí pochádzajú z Turecka, menej práv ako "árijskí" Nemci. Alebo okresávanie ich práv by sa odôvodnilo argumentom, že sa nesmie stratiť kresťanská identita Nemecka. To by bolo nepredstaviteľné! Predstavme si len krik tých, ktorí stále presadzujú integráciu a toleranciu a samozrejme stále stoja na strane Izraela. Pritom sú práve Arabi, ktorí žijú v Izraeli, skutoční domáci, ktorých predkovia žili na tomto území. Väčšinú židovských Izraelcov tvoria prisťahovaní európski kolonialisti. Proste svet obrátený hore nohami.

A okrem toho, kde sa podeli sloboda slova a možnosť izraelských Arabov, zvoliť si svojich politických zástupcov? Keď nie ste za vojnu, tak vás okamžite označia za zradcu, ba dokonca teroristu a pokúsia sa zakázať vašu stranu. Toto sa podobá skôr na totalitárnu a rasistickú diktatúru. Ale aspoň sme týmto teraz zistili, že sa po strhnutí peknej, pokrytecky propagovanej masky ukáže pravá, netolerantná tvár pravicovo-radikálneho Izraela . (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Prečo sú všetci ticho?

Akonáhle sa v nejakej diskusii spomenie fakt, že Izrael v Gaze vraždí civilistov, ženy a deti, kadejakí experti na terorizmus a geopolitickí analytici sa ozvú "protiargumentom", že však Izrael za to nemôže, lebo Hamas vraj umiestňuje svoje sklady munície, zbraní a rakiet rovno medzi civilné obyvateľstvo, do mešít a do škôl - to všetko samozrejme úmyselne, aby zomrelo čo najviac civilistov. To je určite ako s tými islamistami, ktorí útočia na západný svet len kvôli tomu, že nenávidia slobodu a demokraciu.

Osobne mi je prinajmenšom na odpľutie pri takýchto naivných pokusoch o zdôvodňovanie vraždenia civilistov. Títo ľudia by boli asi najradšej, keby sme začali prispievať do fondu pre duševnú pohodu izraelských vojakov, ktorí sú neľudskými arabmi nútení strielať proti svojej vôli a navzdor vrodenému presvedčeniu o drahocennosti ľudských životov na palestínske ženy a deti. A ako keby to ešte nestačilo, tak naši odborníci na všetko krátko na to dodajú, že sú presvedčení, že izraelská armáda robí všetko čo je v jej silách, aby sa vyhla zabíjaniu civilného obyvateľstva. Jasné, rovnako ako sa americká armáda stará o väzňov na Guantanáme a v iných tajných väzniciach ako o vlastné deti. Veď my veľmi dobre poznáme tieto propagandistické dristy, ktoré nám dennodenne tlačia do hláv.

Najironickejšie na tejto celej veci je však skutočnosť, že práve ľudia, ktorí najviac ospravedlňujú skutky izraelských vojakov, sú často členmi skupín, organizácii a spolkov, ktoré zastávajú, presadzujú alebo si dali priamo za úlohu ochranu ľudského života od počatia až po jeho prirodzenú smrť. Poznáme ich veľmi dobre. Títo ľudia nám chcú rozprávať o posvätnosti ľudských životov? Títo ľudia, ktorí bez mihnutia okom akceptujú a ospravedlňujú zabíjanie nevinných ľudí len preto, lebo je vojna? Čo je s tými ľudskými právami, o ktorých melú od rána do večera? Počas vojny neplatia? Kde je tých milión a pol medzinárodných charitatívnych, zdravotníckych a ľudskoprávnych organizáciii? Kde sú mimovládne organizácie, ktoré ochraňujú ľudské práva a pomáhajú ľudom v núdzi? Ochrana ľudských práv zjavne končí tam, kde začína financovanie organizácii, že? Kde sú vlády západných, demokratických a civilizovaných štátov, ktoré by mali kritizovať Izrael za zverstvo, ktoré pácha? Kde sú média, strážne psy demokracie, ktoré investigatívne odkrývajú skutočné dôvody tejto vojny, ktoré odhaľujú propagandu a poukazujú na nečinnosť a bezmocnosť medzinárodného spoločenstva? No kde sú všetci? Azda sa neopovážia zdvihnúť hlas? Prečo sú ticho? V týchto časoch sa ukazujú pravé tváre tých, ktorí sami seba označujú za najväčších advokátov ľudskosti. Teraz je vidieť, koho záujmy kto v skutočnosti zastupuje. Nezabudnime na to, keď nám na budúce budú rozprávať niečo o potrebe ochrany ľudského života a o ľudských právach.

Svedkovia zločinov sú nežiadaní

Čoho sa Izrael bojí? Keď sa správajú tak, ako to hovorí ich propaganda, nezabíjajú civilistov, snažia sa ochraňovať palestínske obyvateľstvo, keď im ide iba o vojenské ciele a zničenie Hamasu, tak prečo nesmú medzinárodné média, žurnalisti a kamerové tímy vstúpiť do Gazy a prinášať nezávislé spravodajstvo o vojenskom dianí? Čo chce Izrael skryť? Všetko, čo počujeme a vidíme, čo ukazujú a hovoria západné média, pochádza iba z jednej strany a je kontrolované, schvaľované a rozširované izraelským ministerstvom propagandy. Takáto cenzúra neodzrkadluje správanie sa právneho štátu, údajne "jedinej demokracie" na Blízkom východe. Takto sa správa diktatúra, ktorá chce niečo skryť a ktorá pácha zločiny, ktoré nesmieme vidieť. Ale na túto izraelskú dvojmorálku sme si už zvykli.

Tým, že neumožňuje médiam ako svedkom informovať o dianí v Gaze, si môže izraelské vojsko robiť čo chce, a nikto to nevidí. Sami stanovujú, čo sa údajne deje. Vojny sa odohrávajú v médiach - čo sa môže dozvedieť svetové spoločenstvo? Aký obraz si majú vytvoriť ľudia? Kto je dobrý a kto zlý? Čo sa deje v skutočnosti, nie je dôležité. Dôležité je len to, ako sa podáva vojna v televízii.

Rovnakú taktiku sme videli pri gruzínsko-ruskom konflikte. Kto začal vojnu, kto bol skutočný agresor, kto zmasakroval civilistov v Severnom Osetsku - to všetko sme sa dozvedeli už v prvý deň z blogov a alternatívnych médii, ktoré zverejňovali výpovede očitých svedkov. Mainstreamové média preberali a bez preverovania rozširovali výlučne gruzínske a Saakašviliho propagandistické lži. Nikto z nich nebol v krízovej oblasti. Žurnalistom nebol umožnený vstup, sedeli v kaféčkach v Tifilise a preberali televízne obrazy spolu s textami Gruzíncov. Rovnako, ako sa dnes vysiela len izraelská verzia vojny. Hamas a palestínski civilisti nemajú hlas, nemôžu ukázať svoj pohľad na masakrovanie. Vykázať média a nepovoliť kamery - tak sa to robí.

Bez jediného novinára na mieste činu nevieme nič a musíme počúvať jednostranné správy Izraelcov, ktoré sú istotne vyvážené a objektívne. Keby bol novinárom umožnený vstup do Gazy, dokázali by oddeliť pravdu od lži, mohli by sledovať skutočné dianie a sprostredkovať ho. Ale to nesmú. Toľko k Izraelskej slobode tlače, údajná demokracia.

Ale my poznáme dôvod tejto cenzúry a tohto utajovania udalostí. Izrael vedie vojnu proti palenstínskemu obvyvateľstvu, ktorá porušuje medzinárodné právo. Nemáme vidieť dôsledky masívneho bombardovania, zmrzačené a roztrhané mŕtvoly mužov, žien a detí. To by mohlo ľudí vo svete priviesť na myšlienku, že Izrael vôbec nie je tá nevinná obeť, za akú sa sa stále sám označuje, ale zločinecký a brutálny páchateľ a sionistický režim banda masových vrahov.

Čo sa tiež nesmieme dozvedieť, sú straty na izraelskej strane. To je štátne tajomstvo, ktoré by mohlo poškodiť imidž údajne neprekonateľnej a najlepšej armády na svete. Ale táto bublina praskla najneskôr po invázii Libanonu v roku 2006. Hisbollah im udelila lekciu a spôsobila citlivú porážku, ktorú musela priznať izraelská armáda a vláda so škrípaním zubov. Bolo zahájené aj parlamentné vyšetrovanie, ktoré malo zistiť dôvod tohto neúspechu. Ale dôvod je veľmi jednoduchý. Asymetrickú vojnu nemôže vysoko technizovaná armáda vyhrať, a to najmä vtedy nie, keď vnikne do cudzieho teritória, kde si proti sebe poštve obyvateľstvo. Kontrola je udržateľná za takýchto podmienok len masívnou brutalitou, deštrukciou a zabíjaním civilistov. Rovnako ako teraz v Gaze. Goliáš proti Dávidovi.

Cenzúra spravodajstva je skutočne masívna. Napríklad ani redaktor švajčiarskej televízie André Marty nesmie vysloviť pravdu, a to napriek tomu, že pracuje v krízovej oblasti Blízkeho východu už viac ako desať rokov. Stojí na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy a nesmie nič povedať. Rovnako ako všetci ostatní západní korešpondenti, ktorí stoja pri hraničnom plote Gazy a môžu sa akurát tak z diaľky pozerať na na výbuchy izraelských bômb a granátov. Katastrofálne dôsledky týchto zbraní na civilné obyvateľstvo nesmú vidieť. Dnes večer povedal Marty švajčiarskym divákom: "Už jeden a pol hodiny počujeme silné výbuchy a to stojíme takmer jeden a pol kilomentra od hranice". Marty týmito slovami odpovedal na otázku moderátora relácie 10 pred desiatou, Stephana Klaprotha, čo môže povedať o konflikte. "Toto ukazuje, že odpor Hamasu pretrváva aj naďalej a vyzerá to tak, že po prvýkrát prišlo k priamemu stretu medzi extrémistami Hamasu a izraelskými vojakmi."

Ďalej hovorí: "Okrem toho sa zjavne veľa nemocníc na juhu Izraela pripravuje na množstvo zranených." Na tomto mieste však Marty ukončuje rozhovor slovami, "viac Vám k tomuto však nesmiem povedať, ani k mŕtvym izraelským vojakom, pretože podlieham izraelskej vojenskej cenzúre a riskoval by som stratu svojej akreditácie, keby som začal hovoriť o nejakých detailoch." Takže reportéri sa boja povedať, čo vedia, a síce, že sa Hamas bráni, nesmú povedať čo vidia, že izraelskí vojaci sa vracajú zranení a mŕtvi z Gazy, inak si môžu zbaliť kufre a ísť domov.

"Izrael ešte nikdy neobmedzil prístup médii do takejto miery a mal by sa hanbiť", hovorí redakčný šéf novín New York Times v Jeruzaleme, Ethan Bronner. "Protirečí to všetkým zásadám, podľa ktorých chce samotný Izrael fungovať." Vláda v Jeruzaleme vyhlásila, že by bola ohrozená bezpečnosť pohraničných jednotiek, keby bol medzinárodným reportérom umožnený vstup do Gazy. Kritici však naopak tvrdia, že vláda chce len kontrolovať spravodajstvo vo svoj prospech.

Novinári sú konfrontovaní fakticky so zákazom práce. Stále nad nimi visí hrozba, že Izrael im odoberie akreditáciu. To znamená, že všetky správy, ktoré počujeme z médií sú kompletne cenzurované a hovoria iba to, čo im Izrael dovolí hovoriť. Spravodajstvo západných médií je čisté dezinformovanie a propaganda riadená Izraelom. Najvyšší súd prostredníctvom svojho rozhodnutia vyzval izraelskú vládu, aby konečne otvorila hranice do pásma Gazy a umožnila vstup žurnalistom. Vláda Olmerta, Baraka a Livniovej toto rozhodnutie však ignoruje. Napriek súdnemu rozhodnutiu zostávajú hranice do Gazy pre zahraničných novinárov uzatvorené. "Hovorte radšej chúďatkách deťoch v bunkroch na juhu Izraela" hovorí šéf Government Press Office, izraelského ministerstva pravdy. Izrael nechce žiadnych svedkov pri svojich zločinoch, ktoré pácha na Palestínčanoch a dokonca vlastných vojakoch tým, že posiela svoju mládež do nelegálnej vojny s rozkazom zabíjať civilistov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• 10 vor 10, Schweizer Fernsehen (5. januára 2009)

Izraelské praktiky

Cynthia McKinney je bývalá kongresmanka a kandidátka na prezidenta USA za stranu zelených v roku 2008. Minulý týždeň bola v rámci mierovej misie na ceste z Libanonu k pobrežiu pásma Gazy, keď sa jej loď „Dignity“, na ktorej mala naložené zdravotné pomôcky a lieky, stala v medzinárodných vodách obeťou útoku izraelských bojových lodí. Tie narazili do jej lode a ťažko ju poškodili. Nebolo jej umožnené pomôcť trpiacim ľuďom v Gaze. Po svojom návrate do Libanonu opísala svoje zážitky v rozhovore pre americkú televíziu CNN: (nasleduje slovenský preklad rozhovoru)

McKinney: Trikrát narazili do našej lode, dvakrát spredu a jedenkrát z boku. Chcem však pripomenúť, že to, čo sme my zažili dnes, nie je nič v porovnaní s tým, čo v súčasnosti zažívajú ľudia v Gaze – a to práve v tomto momente, počas nášho rozhovoru..

Naša misia bola mierová, chceli sme priviezť zdravotný materiál. Našu misiu zmarili Izraelci, agresia izrealského vojska. Jednou z vecí, ktoré by sa som sa chcela opýtať nedávno zvoleného prezidenta Obamu je, či by sa mohol nejako vyjadriť k humanitárnej kríze, ktorú v súčasnosti prežívajú ľudia v Gaze.

Chcem sa opýtať svojich bývalých kolegov v Kongrese Spojených štátov, či môžu konečne prestať s rozosielaním zbraní hromadného ničenia do celého sveta. Onedlho budeme oslavovať narodeniny Martina Luthera Kinga Jr. Spomeňme si na to, čo povedal. Povedal, že Spojené štáty sú najväčším šíriteľom násilia na tejto planéte. A viete čo? My sme dnes zažili toto násilie prostredníctvom zbraní, ktorými disponuje Izrael, prostredníctvom zbraní, ktoré im dodala vláda Spojených štátov.

Moderátor: Môžete nám povedať, či došlo k nejakým upozorneniam zo strany izraelskej lode? Počuli sme niekoľko správ z Izraela, podľa ktorých vám nechceli dovoliť vstup do izraelských vôd, a že ku kolízii prišlo až potom, ako sa kapitán „Dignity“ pokúsil vyhnúť izraelským lodiam.

McKinney: Ako vidíte, stojím vedľa výletnej lode. Čo hovoria Izraelčania, sú jasné dezinformácie. Chcem pripomenúť, že existovala aj iná loď, na ktorú v minulosti zaútočili Izraelčania. Bola to „USS Liberty“. A na „USS Liberty“ sa veľmi často zabúda.. Ale ja som na ňu nezabudla a ani ľudia, ktorí boli vtedy na tej lodi, nezabudli, čo zažili. To čo sa nám stalo včera v noci, nebolo nič iné, než priame ohrozenie našej misie. Ale nie nášho cieľu.

Cynthia McKinney je jedna z mála odvážnych žien americkej politiky, ktorá sa zaujíma o pravdu a ľudské práva. Hovorí to, čomu sa jej ostatní kolegovia zo zbabelosti vyhýbajú. Je presvedčená, že 11. september neprebehol tak, ako to hovorí vláda Spojených štátov a žiada nové vyšetrenie, aby vyšiel najavo pravý priebeh udalostí, a aby sa odhalili skutoční páchatelia. Okrem toho sa veľmi zasadzuje za práva Palestínčanov, nebojí sa označiť zločiny Izraelcov tým, čím v skutočnosti sú, a spomína v rozhovore aj útok Izraelčanov na loď „USS Liberty“, pri ktorom zahynulo 34 amerických námorníkov a ďalších 172 bolo zranených. Jednalo sa o útok pod falošnou vlajkou, ktorý mal byť pripísaný Egyptu, aby boli USA vtiahnuté do vojny Izraelu so svojimi arabskými susedmi. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• originál rozhovoru na YouTube.com