Vyhrajú izraelské voľby pravicoví extrémisti?

Pre masaker v Gaze sa izraelská vláda rozhodla predovšetkým z vnútropolitických dôvodov. Išlo výlučne o volebnú kampaň a udržanie moci. Tzipi Livniová, ministerka zahraničných vecí a stranícka šéfka Kadimy spolu s Ehudom Barakom, ministrom obrany a šéfom Labour Party mali jeden hlavný motív - ako môžu poraziť v nadchádzajúcich voľbách 10. februára pravicového extrémistu a vojnového štváča Benjamina Netanyahua a siofašistu Avigora Liebermanna? Preto museli samých seba vykresliť ako hrdinov a ukázať svoju silu prostredníctvom krviprelievania v Gaze. To je jediný dôvod. Pre toto zomrelo 1355 palestínskych civilistov, medzi nimi 417 detí a bolo zranených 5500 nevinných ľudí. Genocída kvôli volebnej kampani!

Vnútropolitická situácia v Izraeli sa riadi predovšetkým bezpečnostnou hystériou a všetky politické strany sa predbiehajú v tom, kto dokáže zakročiť ešte tvrdšie proti Palestínčanom a špeciálne proti Hamasu. Preto boli vládne strany Kadima a Labour "nútené" začať vojnu, aby v porovnaní s pravicovými extrémistami nevyzerali slabí a ústupčiví. Je neuveriteľné, že kvôli voľbám muselo zomrieť toľko nevinných mužov, žien a detí.

Ani po bombardovaní Gazy a vtrhnutí izraelských vojsk do palestínskych teritórii nie je Izrael "bezpečnejší". Práve naopak. Hamas porazená nebola a vystreľovaniu rakiet rakiet sa tiež nepodarilo zabrániť. Z vojenského hľadiska sa jedná o opätovnú porážku Izraela, rovnako ako v Libanonskej vojne v roku 2006. Presne tak, ako bola vtedy posilnená Hizballáh, sa teraz prehĺbila solidarita palestínskeho obyvateľstva s Hamasom. A čo je ešte oveľa horšie - keďže 50 percent obyvateľstva Gazy nemá viac ako 15 rokov a títo mladiství sa museli prizerať vraždeniu svojich rodín a zničeniu svojich domovov, vyrastie celá generácia, ktorá bude voči Izraelu prechovávať pochopiteľnú nenávisť. Na túto genocídu počas najbližších 60 rokov nezabudne ani jeden mladý Palestínčan. Ako može niekto za takýchto okolností dúfať v mier? Všetko toto len preto, aby si strany krátkodobo získali podporu izraelského obyvateľstva?

Politici majú veľmi krátky časový horizont, siaha len po nasledujúce voľby. Na následky svojej zločineckej politiky vôbec nemyslia. To je aj u nás tak. Keďže útok proti Gaze z hľadiska bezpečnostnej politiky nepriniesol nič, motív je jasný - volebná taktika pred hlasovaním do Knessetu. Izraelskému obyvateľstvu nič nehrozilo, keďže Hamas do novembra 2008 dodržiavala dohodnuté prímerie. Bola to izraelská vláda, ktorá prímerie porušila, keď 4. novembra nechala zavraždiť šiestich členov Hamasu vojenským komandom. Hamas na toto zareagovala znovuzahájením raketového ostreľovania. Jednalo sa o cielenú provokáciu, ktorá bola využitá ako dôvod pre začatie vojenskej operácie. Ale bez ohľadu na to, aké dôvody viedli k vojne, svetovej verejnosti bola týmto útokom na bezbranných civilistov odhalená skutočná tvár zločineckej izraelskej politiky voci Palestínčanom. Preto sú Livniová a Barak jednoznačne vojnoví zločinci, ktorí obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom nechali zavraždiť tisíce ľudí a ktorí preto patria pred medzinárodný vojenský tribunál.

Vyhrajú pravicoví extrémisti?

Podľa posledných prieskumov možno pri voľbách do Knessetu očakávať veľmi tesné výsledky. Likud má v parlamente už len náskok dvoch miest a fašistickej strane Avigdora Liebermana stále stúpajú preferencie. Do prieskumu sa zapojilo 1000 respondentov, dvakrát toľko ako býva zvykom, a výsledky ukazujú, že jeho strana by mohla získať 18 miest. Ak sa týmto prieskumom dá veriť, tak strana Labour skončí na štvrtom mieste a získa len 14 mandátov, čo by bol najnižší výsledok v straníckej histórii.

Likud pravdepodobne tesne voľby vyhrá a pravičiarsky vojnový štváč Netanyahu sa stane ďalším predsedom vlády v koalícii. Šance pre Livninu Kadimu stať sa najsilnejšou stranou sú veľmi malé. Podľa ďalšieho prieskumu vykonaného Dahaf Polling Intitutes získa Likud 25 mandátov, Kadima 23, Yisrael Beiteinu sa stane treťou najsilnejšou stranou s 19 poslancami a Labour získa len 16. Nasledujú Shas s 10 mandátmi, United Torah Judaism so šiestimi, Meretz s piatimi a Hadash so štyrmi mandátmi, rovnako ako National Union. Arabské strany Habayit Hayehundi a United Arab List-Ta'al získaju po 3 mandáty a Balad bude môcť delegovať dvoch poslancov.

Podľa prieskumu Jerusalem Post/Smith Research získajú pravicoví extrémisti celkovo 65 poslancov a ľavičiari (haha) 55. To znamená, že plán, podľa ktorého mali byť "ľavicové" strany vďaka vojne v Gaze vykreslené ako hrdinovia, ktorí sa neboja tvrdo zakročiť, asi ani tak veľmi nevyšiel. Tzipi Livniová si je svojou vecou však ešte stále istá, pretože prieskumy jej strany indikujú jednomandátový náskok: "Napriek prekážkam zvíťazím. Jedná sa o historickú príležitosť a verím, že verejnosť ju využije. Švih minulých týždňov nám prinesie víťazstvo." Ako sa voliči v Izraeli skutočne rozhodnú, budeme vedieť v utorok.

Dodatok (8.2.2009):
Benjamin Netanyahu povedal, že ak bude zvolený za predsedu vlády, tak v prvom rade "zneškodní iránsku hrozbu raz a navždy." Aaron Miller, bývalý najvyšší analytik amerického ministerstva zahraničných vecí v piatok vyhlásil, že Netanyahu by bol schopný presvedčiť Baracka Obamu o nevyhnutnosti vojenského útoku za cieľom zastaviť iránsky atómový program.

"Izraelčania budú tlačiť na Washington, aby zabezpečil, že Irán nepríde až tak ďaleko. A ak sa to nepodarí, tak sami vykonajú vojenský útok," citovala Millera spravodajská agentúra Reuters. Miller slúžil aj ako bývalý vyslanec USA pre Blízky východ a v súčasnosti pracuje pre Woodrow Wilson Center. Ďalej povedal: "Ak prezident a medzinárodné spoločenstvo nezakročia, budú to musieť urobiť Izraelčania." Izrael je jediná krajina na Blízkom východe, ktorá disponuje minimálne 150 atómovými bombami. Okrem toho sa lídri všetkých dôležitých politických strán počas volebnej kampane vyhrážali smerom k Iránu, že povedú útočnú vojnu.

Komentár: Je neuveriteľné, akou drzosťou Izrael neustále ohrozuje Irán a šíri lži o tejto krajine, napriek tomu, že Irán podpísal zmluvu o nešírení atómových zbraní, že preukázateľne nepracuje na ich vývoji, a že pravidelne povoľuje inšpekcie OSN. To všetko na rozdiel od Izraela, ktorý skutočne disponuje atómovými bombami, ohrozuje nimi všetkých susedov, zmluvu nepodpísal a odmieta inšpekcie svojho atómového zariadenia v Dimone. Táto jednostrannosť a dvojitá morálka západu je jednoducho neznesiteľná. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Židovský poslanec: Izrael sa správa ako nacisti

Sir Gerald Kaufmann, židovský poslanec britského parlamentu, predniesol 15. januára 2009 na pôde dolnej komory nasledovný prejav týkajúci sa súčasnej izraelskej vojenskej operácie v Gaze:

"Bol som vychovaný ako ortodoxný žid a sionista. Na poličke v našej kuchyni sa nachádzala plechovka židovského národného fondu, do ktorej sme vhadzovali mince, aby sme pomohli pionierom, ktorí budovali židovskú prítomnosť v Palestíne. Po prvýkrát som vycestoval do Izraela v roku 1961 a odvtedy som tam bol už viackrát než dokážem napočítať. V Izraeli mám rodinu a priateľov."

Kaufmann nasledovne rozpráva o tom, ako jeho rodina utiekla z Poľska, a že väčšina jeho rodiny bola zavraždená počas holokaustu. Hovorí, že jeho starú mamu zastrelil nemecký vojak, keď ležala chorá v posteli.(1)

"Moja stará mama nezomrela preto, aby slúžila ako ochranný štít pre vraždy palestínskych starých mám izraelskými vojakmi v Gaze. Súčasná izraelská vláda bezohľadne a cynicky zneužíva pretrvávajúcu vinu nežidov za zmasakrovanie židov počas holokaustu ako ospravedlnenie za vraždenie Palestínčanov. Vytvára sa obraz, podľa ktorého sú židovské životy cenné a palestínske nestoja za nič. Na Sky News sa pred niekoľkými dňami opýtali hovorkyne izraelskej armády na 800 dovtedy zabitých Palestínčanov - ich počet medzičasom vzrástol na 1000. Okamžite odpovedala, že 500 z nich boli militanti. To je odpoveď nacistu. Predpokladám, že aj židov vo varšavskom gete, ktorí bojovali za svoje životy, by sme mohli označiť za militantov.

Izraelská ministerka zahraničných vecí Tzipi Livni tvrdí, že jej vláda nerokuje s Hamasom, pretože sú teroristi. Livnin otec bol Eitan Livni, operačný šéf teroristickej organizácie Irgun, ktorá vyhodila do vzduchu hotel King David v Jeruzaleme v roku 1946 a zabila tak 91 ľudí, vrátane štyroch židov. Izrael je produktom židovského teroru. Židovskí teroristi obesili dvoch britských seržantov a namontovali na ich mŕtvoly výbušné pasce. Irgun spolu s teroristickou bandou Stern zmasakroval v roku 1948 v dedine Deir Yassin 254 Palestínčanov.

Izraelská vláda dnes vyhlásila, že by za určitých okolností bola ochotná rokovať s palestínskym prezidentom Abbasom zo strany Fatah. Na to je ale už neskoro. Mohli rokovať s jeho predchodcom Jásirom Arafatom, ktorý bol mojím priateľom. Namiesto toho ho obliehali v bunkri v meste Ramallah, kde som ho navštívil. Kvôli zlyhaniam Fatahu od čias Arafatovej smrti sa podarilo Hamasu vyhrať palestínske voľby v roku 2006. Hamas je veľmi zlá organizácia, ale bola demokraticky zvolená a je jedinou mocou v Gaze. Bojkot Hamasu, aj zo strany našej vlády, bola trestuhodná chyba, ktorá spôsobila hrozné následky.

Veľký izraelský minister zahraničných vecí Abba Eban, spolu s ktorým som sa na mnohých platformách zasadzoval za mier, raz povedal, že mier môžeš dosiahnúť iba vtedy, keď sa rozprávaš s nepriateľom. Bez ohľadu na to, koľko Palestínčanov Izraelci v Gaze zavraždia, nemôžu tento existenčný problém vyriešiť vojenskými prostriedkami. Aj po skončení súčasných bojov bude v Gaze ešte stále žiť 1,5 milióna Palestínčanov a ďalších 2,5 milióna na západnom brehu Jordánu, ku ktorým sa Izraelčania správajú ako k špine, a ktorí sú obklopení stovkami cestných závor a vystavení hnusnému správaniu sa židovských osadníkov, ktorí ich taktiež šikanujú.

Príde čas, a nebude to trvať dlho, keď svojím počtom prevýšia židovskú populáciu Izraela. Je na čase, aby naša vláda dala izraelskej vláde jasne najavo, že jej správanie a politika sú neakceptovateľné, a aby naša vláda uvalila absolútne embargo na vývoz zbraní do Izraela. Je čas na mier, ale skutočný mier. Nie riešenie prostredníctvom dobytia, čo je skutočným cieľom Izraela, ale čo nikdy nebude možné docieliť. Nie sú len vojnoví zločinci, sú hlupáci." (námet a (1): Alles Schall und Rauch, text prejavu preložený priamo z anglického originálu do slovenčiny)

• Videozáznam prejavu (YouTube.com)
  

V Gaze sa skúšajú nové zbrane

Gaza je dnes a bola už aj v minulosti skúšobnou oblasťou pre najsmrteľnejšie izraelské zbrane. Či sa už jedná o nervový plyn, ktorý bol v roku 2003 použitý v Khan Younis, využitie DIME (Dense Inert Metal Explosive) pri izraelskom masakri počas operácie "Summer Rain" v roku 2006, alebo zastrašovanie obyvateľstva prostredníctvom treskotu, ktorý vzniká pri prelomení zvukovej bariéry tzv. "fantómovými útokmi", ktoré rozbijú všetky okenné sklá v okolí - na Palenstínčanoch sa skúša každý možný teroristický prostriedok.

V noci sa nedá spať, lebo je stále počuť hučanie vojenských sond, ktoré nepretržite preletujú nad Gazou. Sú ovládané zo vzdialených veliteľských stanovíšť a dokážu strielať na všetko, čo sa na zemi pohybuje. Väčšinu zranených a mŕtvych majú na svedomí práve tieto diaľkovo ovládané sondy. Používajú sa dnes na najrôznejšie operácie, sú schopné zhadzovať bomby, robiť fotky, prenášať videozábery a dokážu aj lokalizovať vyžarovanie rádiových vĺn mobilných telefónov.

Minulý piatok obvinilo PCHR (palestínske centrum pre ľudské práva) Izrael, že v Gaze nasadzuje fosforové bomby. Šéf PCHR, Raji Sourani povedal, že "toto nie je prvýkrát, čo sme zaregistrovali používanie zakázaných chemikálií zo strany Izraela proti civilnému obyvateľstvu Gazy." Služobne najstarší analytik organizácie Human Rights Watch (HRW) Marc Garlasco potvrdil počas rozhovoru s francúzskou televíznou stanicou TV Kanal 4, že "Izrael nechal vybuchnúť nad Gazou delostreleckú muníciu plnenú bielym fosforom". Nasledovne dodal: "Už niekoľko dní stojím na hranici a prizerám sa, ako izraelské delostrelectvo striela granáty s bielym fosforom do utečeneckých táborov."

Už počas Libanonskej vojny v roku 2006 použil Izrael proti civilnému obyvateľstvu fosforové bomby, ktoré spôsobujú hrozné popáleniny. Ide o zápalnú bombu, ktorá obsahuje zmes bieleho fosforu a kaučuku. Biely fosfor je vysoko reaktívny. Vznieti sa už pri prvom kontakte s kyslíkom a nasledovne horí 1300 stupňových plameňom, pričom zároveň produkuje biely dym, ktorý je vo väčších množstvách zdraviu škodlivý. Aj keď sa fosfor dá zahasiť vodou, po uschnutí sa kedykoľvek môže znovu vznietiť.

Okrem popálenín a ťažko vyliečiteľných zranení, ktoré spôsobuje už pri minimálnom kontakte s kožou, sú biely fosfor a jeho pary vysoko jedovaté. Už 50 mg priamej inhalácie môže spôsobiť u dospelého človeka smrť, ktorá nastane po piatich až desiatich dňoch. Použitie týchto zápalných zbraní proti civilnému obyvateľstvu je podľa dodatočných protokolov Ženevských konvencií od roku 1949 zakázané.

Ďalšia zbraň, ktorá je v Gaze nasadzovaná proti civilistom, sú Dense Inert Metal Explosives (DIME), zvané aj Micro-Schrapnells. Tieto projektily majú plášť z uhlíkového vlákna a vo vnútri zmes výbušnín s práškom ťažkého kovu, ako napr. wolfrámu. Počas explózie sa častice wolfrámu rozletia do všetkých strán v okruhu štyroch metrov a spôsobujú smrtelné zranenia. Aj tento typ zbraní sa používal už počas Libanonskej vojny v roku 2006.

"Existujú dôkazy, že Gaza slúži ako skúšobné laboratórium nových zbraní", povedal médiam v Osle Mads Gilbert po svojom návrate z Gazy. Popísal neobyčajné zranenia, ktoré spolu so svojím kolegom Erikom Fossem spozoroval v nemocnici Shifa počas svojho niekoľkodňového pobytu v Gaze, kam títo dvaja lekári boli vyslaní pro-palestínskou organizáciou NORWAC 31. decembra 2008. Podľa ich pozorovaní je vysoko pravdepodobné, že v Gaze prišlo k použitiu zbraní DIME a iných experimentálnych výbušnín.

Zbrane podľa Fosseho "spôsobujú, že sa mäso odtrhne od kostí. Vyzerá to úplne inak, ako zranenie spôsobené šrapnelmi. Počas posledných 30 rokov som v rôznych krízových oblastiach videl a ošetroval už množstvo zranení, ale tieto vyzerajú úplne inak." Ďalej vysvetlil, že "ak v blízkosti človeka vybuchne projektil DIME, tak mu to odtrhne nohy. Je to obrovská tlaková vlna, ale bez šrapnelov." Zdôrazňujúc enormnú ničivú silu týchto granátov, Fosset žiada Izrael, aby "informoval o tom, aké zbrane používa, a aby medzinárodné spoločenstvo nasledovne vykonalo vyšetrenie."

(Pozn. prekladateľa: fotky zranení spôsobených týmito zbraňami nie sú nič pre slabé žalúdky, preto ich nebudem zverejňovať. Kto chce, môže si ich pozrieť na tejto stránke.)

Fosset dodal: "Sme zvyknutí aj na veľmi rozsiahle zranenia, ale tieto amputácie sú extrémne a veľa pacientov ich ani neprežije." Riaditeľ núdzového oddelenia nemocnice Al-Aqsa v Gaza City, Habas Al-Wahis povedal novinárom, že ruky a nohy zranených boli odseknuté od zvyšku tela "ako keby ich boli prerezali pílou až do kosti. V ranách sme však nenašli žiadne stopy kovu." V nemocnici Al Shifa, ktorá sa nachádza tiež v Gaza City, povedal Dr. Juma Saka v roku 2006: "na telách mŕtvych a zranených sme identifikovali malé vstupné rany ako aj prach na ich koži a na orgánoch."

Talianski žurnalisti televízie RAI TV priniesli pôdne vzorky z Gazy do Parmy v Taliansku, kde dané vzorky preskúmala Dr. Carmela Vaccaio z Parmskej univerzity. V pôde sa nachádzali vysoké koncentrácie uhlíka, mede, hliníka a wolfrámu. Tento nález ukazuje, že boli s najvyššou pravdepodobnosťou nasadené projektily DIME, granáty s výbušninou a ťažkým nereaktívnym kovom.

Projektily DIME boli použité už v roku 2006. Lekári vtedy vypovedali, že situácia pre pacientov síce najskôr vyzerala nádejne, ale potom veľmi náhle zomreli. "Nevieme, čo to znamená. Musí to byť nová zbraň", povedal Saied Joudda, zástupca riaditeľa nemocnice Kamal Edwan v meste Beit Lahia. Zranenia tohto typu boli po prvýkrát spozorované v júli 2006, keď Izrael zahájil v Gaze masívnu vojenskú operáciu, pri ktorej zomrelo 286 Palestínčanov. Zranených bolo ďalších 4200 osôb. Wolfrám je však smrteľný aj iným spôsobom. Ak sa roztrúsi po zemi, pôsobí silno karcinogénne a je jedovatý aj pre prostredie. Potom, ako boli potkanom v rámci štúdie implantované kúsky wolfrámu do tela, sa v nich po piatich mesiacoch rozšíril zriedkavý druh rakoviny, tzv. Rhabdomyosarkóm.

Dr. Mark Witten, ktorý sa na univerzite v Arizone zaoberá výskumom rakoviny, povedal, že môže existovať aj spojitosť medzi wolfrámom a rakovinou krvi. "Podľa mňa by sme mali predtým, ako ho začne armáda používať vo svojich zbraniach, najskôr zistiť čo najviac o zdravotných problémoch, ktoré môže wolfrám spôsobiť." To znamená, že tí Palestínčania, ktorí počas terajších útokov neboli zabití, môžu v budúcnosti rátať s rakovinou, ktorú im spôsobili izraelské zbrane. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Arabské strany vylúčené z izraelských volieb

Podľa informácii ynetnews rozhodla izraelská centrálna volebná komisia, že z parlamentných volieb 10. februára 2009 vylúči arabské politické strany Balad a United Arab Lits-Ta'al. V dôsledku tohto vylúčenia by sa zabránilo polovici arabských poslancov izraelského parlamentu (Knesset) v tom, aby mohli kandidovať za svoje novuzvolenie. Arabské strany boli týmto krokom potrestaní izraelskou vládou za to, že nesúhlasia a protestujú proti vojne v Gaze.

Strana Balad si okrem toho vyrobila veľa nepriateľov aj požiadavkou, aby boli tie isté práva garantované každému izraelskému občanovi, bez ohľadu na jeho etnický povôd alebo náboženstvo. Vládnuca strana Kadima odpovedala, že by to viedlo "podkopávaniu identity Izraela ako židovského štátu". Aj keď hŕstka Arabov zostane aj napriek výlúčeniu oboch strán na volebných lístkoch, zvolenie bude pre nich veľmi ťažké. V židovskom obyvateľstve Izraela totiž existuje verejný konsenzus, že izraelskí Arabi sú zradcovia. A to už len preto, že sa nábožensky a etnicky od ostatných občanov líšia.

Veľké množstvo Arabov sa teraz, keď boli vylúčené najväčšie arabské strany, už volieb ani nechce zúčastniť. Počas diskusie na túto tému označil predseda strany Balad, Jamal Zahaika, vylúčenie svojej strany za "skúšku izraelskej demokracie" a opýtal sa Avigdora Liebermana, kto vlastne v skutočnosti stojí za volebnou komisiou a "Prečo sa boja demokracie?" Lieberman označil stranu Balad za "teroristickú organizáciu" a povedal, že "ktokoľvek, kto si váži život" si uvedomí nutnosť tohto vylúčenia.

Izraelskí Arabi predstavujú viac ako 20% izraelského obyvateľstva. Kým väčšina židovských Izraelcov hlasne tlieska útokom na Gazu, Arabi sa vyslovili proti vojne, čím na seba privolali nenávisť. Nie sú považovaní za dôveryhodných občanov. Ich už aj tak obmedzené zastúpenie v izraelskom parlamente sa okresáva týmto krokom ešte viac. Radikálni pravičiarski vojnoví štváči Knessetu, akými sú napr. Benjamin Netanyahu a Avigor Lieberman, nadávajú arabským poslancom do "zradcov".

Vôbec prvý arabsko-moslimský minister v izraelskej vláde za 60 rokov, Minister vedy Raleb Majadele, bol Ehudom Barakom verejne pokarhaný a následne "potrestaný", lebo sa v rámci protestu proti vojne v Gaze nechcel zúčastniť zasadnutia kabinetu. Jediné, čo arabskému obyvateľstvu v Izraeli zostáva, aby sa mohli vysloviť proti vojne v Gaze, sú demonštrácie. Ale dokonca v tomto sú obmedzovaní, pretože polícia stále zasahuje proti demonštrantom a niekoľkých už aj zatkla.

Z pohľadu židovských Izraelcov sú arabskí Izraelci bezpečnostným rizikom, a každý opozičný postoj proti vojne v Gaze sa z dôvodov "národnej bezpečnosti" potláča. Počas zasadania volebnej komisie sa poslanec Ahmad Tibi zo strany UAL-Ta'al vyslovil proti vojne v Gaze a okomentoval súčasnú vojenskú operáciu slovami: "My sme proti zabíjaniu civilistov. Čo vy robíte, je genocída. Vraždíte deti." Vo svojej reakcii na rozhodnutie komisie povedal Tibi neskôr médiam: "Toto je rasistická krajina. Sme zvyknutí na takéto boje a zvíťazíme". Tibi rátal pri rozhodovaní komisie s podporou ôsmych členov vládnej strany Kadima.

Dodal, že "toto rozhodnutie smeruje ku Knessetu bez Arabov, čo solidaritu medzi arabským obyvateľstvom a ich politickými vodcami len viac zosilní." Na druhej strane sa Avigdor Lieberman, predseda pravicovo radikálnej strany Yisrael Beiteinu vyjadril: "Rozhodnutím, že strana Balad sa volieb už nesmie zúčastniť, sa prvá bitka už skončila". Lieberman dodal, že "ďalším krokom bude zakázanie strany Balad, pretože je teroristickou organizáciou, ktorej cieľom je ubližovanie Izraelu".

Najvyšší súd Izraela v minulosti, keď išlo o diskvalifikáciu strany Balad z volieb preto, že je údajne protiizraelská, odmietol toto riešenie. Či bude teraz podaná žaloba, a či príde k rozsudku ešte pred volebným termínom 10. februára, dnes ešte nie je isté. Ak by zostala strana Balad vylúčená aj v budúcnosti, pričinilo by sa to podľa predstaviteľa strany o dodatočné zhoršenie vzťahov medzi arabským obyvateľstvom a Izraelom.

Komentár: O týchto politických udalostiach a vnútropolitickej situácii Izraela sa v našich médiách nehovorí takmer nič. Pritom odhaľujú diane, ktoré si v demokratickom štáte nevieme predstaviť. A napriek tomu nám vždy a vždy hovoria, že Izrael je jedinou demokraciou na Blízkom východe. Toto tvrdenie sa ukázalo byť absolútne nepravdivé.

To má byť demokracia, v ktorej majú židovskí občania viac práv ako tí arabsko-moslimskí? Kde sa rozlišuje na základe rasy a náboženstva? Kde sú arabským občanom odopreté práva, pretože by v opačnom prípade prišlo k strate židovskej identity Izraela? Demokracia, v ktorej sa vylučujú arabské politické strany z volieb, len lebo oprávnene protestujú proti vojne v Gaze, a to samozrejme aj z volebných dôvodov? Kde rozhodujú o chode štátu pravicovo radikálni vojnoví štváči?

Predstavme si, že v Nemecku by mali nemeckí občania, ktorí pochádzajú z Turecka, menej práv ako "árijskí" Nemci. Alebo okresávanie ich práv by sa odôvodnilo argumentom, že sa nesmie stratiť kresťanská identita Nemecka. To by bolo nepredstaviteľné! Predstavme si len krik tých, ktorí stále presadzujú integráciu a toleranciu a samozrejme stále stoja na strane Izraela. Pritom sú práve Arabi, ktorí žijú v Izraeli, skutoční domáci, ktorých predkovia žili na tomto území. Väčšinú židovských Izraelcov tvoria prisťahovaní európski kolonialisti. Proste svet obrátený hore nohami.

A okrem toho, kde sa podeli sloboda slova a možnosť izraelských Arabov, zvoliť si svojich politických zástupcov? Keď nie ste za vojnu, tak vás okamžite označia za zradcu, ba dokonca teroristu a pokúsia sa zakázať vašu stranu. Toto sa podobá skôr na totalitárnu a rasistickú diktatúru. Ale aspoň sme týmto teraz zistili, že sa po strhnutí peknej, pokrytecky propagovanej masky ukáže pravá, netolerantná tvár pravicovo-radikálneho Izraela . (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Prečo sú všetci ticho?

Akonáhle sa v nejakej diskusii spomenie fakt, že Izrael v Gaze vraždí civilistov, ženy a deti, kadejakí experti na terorizmus a geopolitickí analytici sa ozvú "protiargumentom", že však Izrael za to nemôže, lebo Hamas vraj umiestňuje svoje sklady munície, zbraní a rakiet rovno medzi civilné obyvateľstvo, do mešít a do škôl - to všetko samozrejme úmyselne, aby zomrelo čo najviac civilistov. To je určite ako s tými islamistami, ktorí útočia na západný svet len kvôli tomu, že nenávidia slobodu a demokraciu.

Osobne mi je prinajmenšom na odpľutie pri takýchto naivných pokusoch o zdôvodňovanie vraždenia civilistov. Títo ľudia by boli asi najradšej, keby sme začali prispievať do fondu pre duševnú pohodu izraelských vojakov, ktorí sú neľudskými arabmi nútení strielať proti svojej vôli a navzdor vrodenému presvedčeniu o drahocennosti ľudských životov na palestínske ženy a deti. A ako keby to ešte nestačilo, tak naši odborníci na všetko krátko na to dodajú, že sú presvedčení, že izraelská armáda robí všetko čo je v jej silách, aby sa vyhla zabíjaniu civilného obyvateľstva. Jasné, rovnako ako sa americká armáda stará o väzňov na Guantanáme a v iných tajných väzniciach ako o vlastné deti. Veď my veľmi dobre poznáme tieto propagandistické dristy, ktoré nám dennodenne tlačia do hláv.

Najironickejšie na tejto celej veci je však skutočnosť, že práve ľudia, ktorí najviac ospravedlňujú skutky izraelských vojakov, sú často členmi skupín, organizácii a spolkov, ktoré zastávajú, presadzujú alebo si dali priamo za úlohu ochranu ľudského života od počatia až po jeho prirodzenú smrť. Poznáme ich veľmi dobre. Títo ľudia nám chcú rozprávať o posvätnosti ľudských životov? Títo ľudia, ktorí bez mihnutia okom akceptujú a ospravedlňujú zabíjanie nevinných ľudí len preto, lebo je vojna? Čo je s tými ľudskými právami, o ktorých melú od rána do večera? Počas vojny neplatia? Kde je tých milión a pol medzinárodných charitatívnych, zdravotníckych a ľudskoprávnych organizáciii? Kde sú mimovládne organizácie, ktoré ochraňujú ľudské práva a pomáhajú ľudom v núdzi? Ochrana ľudských práv zjavne končí tam, kde začína financovanie organizácii, že? Kde sú vlády západných, demokratických a civilizovaných štátov, ktoré by mali kritizovať Izrael za zverstvo, ktoré pácha? Kde sú média, strážne psy demokracie, ktoré investigatívne odkrývajú skutočné dôvody tejto vojny, ktoré odhaľujú propagandu a poukazujú na nečinnosť a bezmocnosť medzinárodného spoločenstva? No kde sú všetci? Azda sa neopovážia zdvihnúť hlas? Prečo sú ticho? V týchto časoch sa ukazujú pravé tváre tých, ktorí sami seba označujú za najväčších advokátov ľudskosti. Teraz je vidieť, koho záujmy kto v skutočnosti zastupuje. Nezabudnime na to, keď nám na budúce budú rozprávať niečo o potrebe ochrany ľudského života a o ľudských právach.

Vyprovokovaná vojna

Známe príslovie hovorí: "Pravda je vždy prvou obeťou vojny". Až po nej nasledujú bezbranné deti v škole OSN, do ktorej včera "zablúdila" izraelská raketa, ktorá zabila približne 50 ľudí. Veľká mediálna pozornosť tomuto vraždeniu civilistov však nebola venovaná. Radšej sa zverejňujú správy o tom, ako diabolskí arabskí antisemiti na demonštrácii nadávajú na Izrael a posielajú židov "naspäť do pecí". Aby sme náhodou nezabudli, že pravou obeťou tohto konfliktu je chúďatko Izrael, ktorý bol nútený obraňovať sa. Aj na internetovej stránke izraelského Ministerstva zahraničných vecí je reč o "Teroristickej vojne Hamasu proti Izraelu". A hneď pod týmto nadpisom je uvedená informácia, že v roku 2008 bolo z pásma Gazy smerom na Izrael odpálených 1571 rakiet a 1531 mínometných granátov. Ale pozrime sa trochu poza kulisy tohto celého konfliktu.

O tom, aké rakety to Hamas striela na Izrael, ste sa mohli niečo dočítať už v jednom z predošlých článkov. Jedná sa o "pomerne primitívne, podomácky vyrobené kusy šrotu, ktoré sú svojou presnosťou, účinnosťou a spoľahlivosťou neporovnateľné s profesionálnymi a priemyselne vyrobenými izraelskými high-tech raketami." Ďalší údaj, ktorý treba dodať, je rozsah škody, ktorý tieto rakety napáchali. Rakety Kassam sa používajú od roku 2001. Do konca roku 2008, teda v priebehu ôsmych rokov, tieto rakety zabili celkovo 15 Izraelčanov. Na porovnanie: hneď v prvý deň izraelskej ofenzívy v Gaze bolo zabitých 225 Palestínčanov. Medzičasom sa celkový počet mŕtvych vyšplhal na viac ako 670, zranených je takmer 3000.

Izrael svoju vojenskú operáciu v Gaze obraňuje a odôvodňuje tým, že sa jedná o odvetu za dlhodobé ostrelovanie svojho územia raketami zo strany Hamasu. Pozrime sa na jeden graf. (vľavo) Ten ukazuje celkové množstvo odpálených rakiet Kassam počas každého mesiaca v roku 2008. Ako je vidieť, raketové útoky Hamasu v prvom polroku postupne klesali, až kým boli v Júli prakticky kompletne pozastavené. V lete sa Izrael a Hamas totiž dohodli na prímerí To pretrvávalo až do noci zo 4. na 5. novembra 2008, kedy izraelské vojenské komandá vtrhli do pásma Gazy a zabili šiestich členov Hamasu. Na toto porušenie prímeria Hamas zareagoval 5. novembra znovuzahájením odpaľovania rakiet. Treba poznamentať, že Hamas v lete 2008 aj napriek totálnej blokáde pásma Gazy a pozastaveniu potravinového, energetického a zdravotného zásobovania zo strany Izreala prímerie neporušil. Môžeme teda konštatovať, že za ukončenie prímeria a obnovenie agresií je zodpovedný Izrael. Na začatie vojenskej ofenzívy potreboval dôvod, a ten si aj sám vyrobil. Vojenský zásah v Gaze by bol totiž v čase pretrvávajúceho prímeria neodôvodniteľný. Preto bolo treba vyprovokovať Hamas k obnoveniu ostreľovania.

A teraz ďalšia zaujímavosť: hore uvedený graf raketových útokov so zelenými stĺpcami pochádza priamo z internetovej stránky izraelského Ministerstva zahraničných vecí. Alebo lepšie povedané, pochádzal. V noci zo 4. na 5. januára 2009, keď Izrael začal svoju pozemnú ofenzívu, pôvodný graf zo stránky odstránili a nahradili ho inou, menej čitateľnou a zavádzajúcou grafikou. Stĺpce sú menej výrazné a stlačené do menších výšok. Pôvodný graf pravdepodobne príliš zvýrazňoval pozastavenie ostrelovania počas letných mesiacov. Jedna kórejská stránka naštastie zachytila a zverejnila podobu stránky ministerstva pred výmenou obrázkov. Vidíme teda, že sa pri súčasnej vojne nejedná o žiadne obraňovanie sa, ale o chcené a cielené vyprovokovanie Hamasu. Izrael porušil prímerie, aby mohol svoju už dlho naplánovanú vojenskú ofenzívu odôvodniť raketovými útokmi z pásma Gazy. Znovu tu máme učebnicový príklad predvojnového klamstva.

• zaujímavý článok: "Israels fabricated rocket crisis"

UPDATE (8.1.2008):
Aj Rick Sanchez zo CNN zistil po rešerši udalostí, ktoré viedli k eskalácii konfliktu v Gaze, že prímerie porušil v skutočnosti Izrael svojimi vojenskými komandami, ktoré začiatkom novembra 2008 vtrhli do Gazy - a nie Palestína a Hamas svojimi raketovými útokmi, ako sa nám to snaží podsunúť izraelská propaganda. Žiaľ, veľkú pozornosť tejto skutočnosti potom už nikto nevenoval. Video zo CNN si môžete pozrieť tu.

Svedkovia zločinov sú nežiadaní

Čoho sa Izrael bojí? Keď sa správajú tak, ako to hovorí ich propaganda, nezabíjajú civilistov, snažia sa ochraňovať palestínske obyvateľstvo, keď im ide iba o vojenské ciele a zničenie Hamasu, tak prečo nesmú medzinárodné média, žurnalisti a kamerové tímy vstúpiť do Gazy a prinášať nezávislé spravodajstvo o vojenskom dianí? Čo chce Izrael skryť? Všetko, čo počujeme a vidíme, čo ukazujú a hovoria západné média, pochádza iba z jednej strany a je kontrolované, schvaľované a rozširované izraelským ministerstvom propagandy. Takáto cenzúra neodzrkadluje správanie sa právneho štátu, údajne "jedinej demokracie" na Blízkom východe. Takto sa správa diktatúra, ktorá chce niečo skryť a ktorá pácha zločiny, ktoré nesmieme vidieť. Ale na túto izraelskú dvojmorálku sme si už zvykli.

Tým, že neumožňuje médiam ako svedkom informovať o dianí v Gaze, si môže izraelské vojsko robiť čo chce, a nikto to nevidí. Sami stanovujú, čo sa údajne deje. Vojny sa odohrávajú v médiach - čo sa môže dozvedieť svetové spoločenstvo? Aký obraz si majú vytvoriť ľudia? Kto je dobrý a kto zlý? Čo sa deje v skutočnosti, nie je dôležité. Dôležité je len to, ako sa podáva vojna v televízii.

Rovnakú taktiku sme videli pri gruzínsko-ruskom konflikte. Kto začal vojnu, kto bol skutočný agresor, kto zmasakroval civilistov v Severnom Osetsku - to všetko sme sa dozvedeli už v prvý deň z blogov a alternatívnych médii, ktoré zverejňovali výpovede očitých svedkov. Mainstreamové média preberali a bez preverovania rozširovali výlučne gruzínske a Saakašviliho propagandistické lži. Nikto z nich nebol v krízovej oblasti. Žurnalistom nebol umožnený vstup, sedeli v kaféčkach v Tifilise a preberali televízne obrazy spolu s textami Gruzíncov. Rovnako, ako sa dnes vysiela len izraelská verzia vojny. Hamas a palestínski civilisti nemajú hlas, nemôžu ukázať svoj pohľad na masakrovanie. Vykázať média a nepovoliť kamery - tak sa to robí.

Bez jediného novinára na mieste činu nevieme nič a musíme počúvať jednostranné správy Izraelcov, ktoré sú istotne vyvážené a objektívne. Keby bol novinárom umožnený vstup do Gazy, dokázali by oddeliť pravdu od lži, mohli by sledovať skutočné dianie a sprostredkovať ho. Ale to nesmú. Toľko k Izraelskej slobode tlače, údajná demokracia.

Ale my poznáme dôvod tejto cenzúry a tohto utajovania udalostí. Izrael vedie vojnu proti palenstínskemu obvyvateľstvu, ktorá porušuje medzinárodné právo. Nemáme vidieť dôsledky masívneho bombardovania, zmrzačené a roztrhané mŕtvoly mužov, žien a detí. To by mohlo ľudí vo svete priviesť na myšlienku, že Izrael vôbec nie je tá nevinná obeť, za akú sa sa stále sám označuje, ale zločinecký a brutálny páchateľ a sionistický režim banda masových vrahov.

Čo sa tiež nesmieme dozvedieť, sú straty na izraelskej strane. To je štátne tajomstvo, ktoré by mohlo poškodiť imidž údajne neprekonateľnej a najlepšej armády na svete. Ale táto bublina praskla najneskôr po invázii Libanonu v roku 2006. Hisbollah im udelila lekciu a spôsobila citlivú porážku, ktorú musela priznať izraelská armáda a vláda so škrípaním zubov. Bolo zahájené aj parlamentné vyšetrovanie, ktoré malo zistiť dôvod tohto neúspechu. Ale dôvod je veľmi jednoduchý. Asymetrickú vojnu nemôže vysoko technizovaná armáda vyhrať, a to najmä vtedy nie, keď vnikne do cudzieho teritória, kde si proti sebe poštve obyvateľstvo. Kontrola je udržateľná za takýchto podmienok len masívnou brutalitou, deštrukciou a zabíjaním civilistov. Rovnako ako teraz v Gaze. Goliáš proti Dávidovi.

Cenzúra spravodajstva je skutočne masívna. Napríklad ani redaktor švajčiarskej televízie André Marty nesmie vysloviť pravdu, a to napriek tomu, že pracuje v krízovej oblasti Blízkeho východu už viac ako desať rokov. Stojí na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy a nesmie nič povedať. Rovnako ako všetci ostatní západní korešpondenti, ktorí stoja pri hraničnom plote Gazy a môžu sa akurát tak z diaľky pozerať na na výbuchy izraelských bômb a granátov. Katastrofálne dôsledky týchto zbraní na civilné obyvateľstvo nesmú vidieť. Dnes večer povedal Marty švajčiarskym divákom: "Už jeden a pol hodiny počujeme silné výbuchy a to stojíme takmer jeden a pol kilomentra od hranice". Marty týmito slovami odpovedal na otázku moderátora relácie 10 pred desiatou, Stephana Klaprotha, čo môže povedať o konflikte. "Toto ukazuje, že odpor Hamasu pretrváva aj naďalej a vyzerá to tak, že po prvýkrát prišlo k priamemu stretu medzi extrémistami Hamasu a izraelskými vojakmi."

Ďalej hovorí: "Okrem toho sa zjavne veľa nemocníc na juhu Izraela pripravuje na množstvo zranených." Na tomto mieste však Marty ukončuje rozhovor slovami, "viac Vám k tomuto však nesmiem povedať, ani k mŕtvym izraelským vojakom, pretože podlieham izraelskej vojenskej cenzúre a riskoval by som stratu svojej akreditácie, keby som začal hovoriť o nejakých detailoch." Takže reportéri sa boja povedať, čo vedia, a síce, že sa Hamas bráni, nesmú povedať čo vidia, že izraelskí vojaci sa vracajú zranení a mŕtvi z Gazy, inak si môžu zbaliť kufre a ísť domov.

"Izrael ešte nikdy neobmedzil prístup médii do takejto miery a mal by sa hanbiť", hovorí redakčný šéf novín New York Times v Jeruzaleme, Ethan Bronner. "Protirečí to všetkým zásadám, podľa ktorých chce samotný Izrael fungovať." Vláda v Jeruzaleme vyhlásila, že by bola ohrozená bezpečnosť pohraničných jednotiek, keby bol medzinárodným reportérom umožnený vstup do Gazy. Kritici však naopak tvrdia, že vláda chce len kontrolovať spravodajstvo vo svoj prospech.

Novinári sú konfrontovaní fakticky so zákazom práce. Stále nad nimi visí hrozba, že Izrael im odoberie akreditáciu. To znamená, že všetky správy, ktoré počujeme z médií sú kompletne cenzurované a hovoria iba to, čo im Izrael dovolí hovoriť. Spravodajstvo západných médií je čisté dezinformovanie a propaganda riadená Izraelom. Najvyšší súd prostredníctvom svojho rozhodnutia vyzval izraelskú vládu, aby konečne otvorila hranice do pásma Gazy a umožnila vstup žurnalistom. Vláda Olmerta, Baraka a Livniovej toto rozhodnutie však ignoruje. Napriek súdnemu rozhodnutiu zostávajú hranice do Gazy pre zahraničných novinárov uzatvorené. "Hovorte radšej chúďatkách deťoch v bunkroch na juhu Izraela" hovorí šéf Government Press Office, izraelského ministerstva pravdy. Izrael nechce žiadnych svedkov pri svojich zločinoch, ktoré pácha na Palestínčanoch a dokonca vlastných vojakoch tým, že posiela svoju mládež do nelegálnej vojny s rozkazom zabíjať civilistov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• 10 vor 10, Schweizer Fernsehen (5. januára 2009)

Izraelské praktiky

Cynthia McKinney je bývalá kongresmanka a kandidátka na prezidenta USA za stranu zelených v roku 2008. Minulý týždeň bola v rámci mierovej misie na ceste z Libanonu k pobrežiu pásma Gazy, keď sa jej loď „Dignity“, na ktorej mala naložené zdravotné pomôcky a lieky, stala v medzinárodných vodách obeťou útoku izraelských bojových lodí. Tie narazili do jej lode a ťažko ju poškodili. Nebolo jej umožnené pomôcť trpiacim ľuďom v Gaze. Po svojom návrate do Libanonu opísala svoje zážitky v rozhovore pre americkú televíziu CNN: (nasleduje slovenský preklad rozhovoru)

McKinney: Trikrát narazili do našej lode, dvakrát spredu a jedenkrát z boku. Chcem však pripomenúť, že to, čo sme my zažili dnes, nie je nič v porovnaní s tým, čo v súčasnosti zažívajú ľudia v Gaze – a to práve v tomto momente, počas nášho rozhovoru..

Naša misia bola mierová, chceli sme priviezť zdravotný materiál. Našu misiu zmarili Izraelci, agresia izrealského vojska. Jednou z vecí, ktoré by sa som sa chcela opýtať nedávno zvoleného prezidenta Obamu je, či by sa mohol nejako vyjadriť k humanitárnej kríze, ktorú v súčasnosti prežívajú ľudia v Gaze.

Chcem sa opýtať svojich bývalých kolegov v Kongrese Spojených štátov, či môžu konečne prestať s rozosielaním zbraní hromadného ničenia do celého sveta. Onedlho budeme oslavovať narodeniny Martina Luthera Kinga Jr. Spomeňme si na to, čo povedal. Povedal, že Spojené štáty sú najväčším šíriteľom násilia na tejto planéte. A viete čo? My sme dnes zažili toto násilie prostredníctvom zbraní, ktorými disponuje Izrael, prostredníctvom zbraní, ktoré im dodala vláda Spojených štátov.

Moderátor: Môžete nám povedať, či došlo k nejakým upozorneniam zo strany izraelskej lode? Počuli sme niekoľko správ z Izraela, podľa ktorých vám nechceli dovoliť vstup do izraelských vôd, a že ku kolízii prišlo až potom, ako sa kapitán „Dignity“ pokúsil vyhnúť izraelským lodiam.

McKinney: Ako vidíte, stojím vedľa výletnej lode. Čo hovoria Izraelčania, sú jasné dezinformácie. Chcem pripomenúť, že existovala aj iná loď, na ktorú v minulosti zaútočili Izraelčania. Bola to „USS Liberty“. A na „USS Liberty“ sa veľmi často zabúda.. Ale ja som na ňu nezabudla a ani ľudia, ktorí boli vtedy na tej lodi, nezabudli, čo zažili. To čo sa nám stalo včera v noci, nebolo nič iné, než priame ohrozenie našej misie. Ale nie nášho cieľu.

Cynthia McKinney je jedna z mála odvážnych žien americkej politiky, ktorá sa zaujíma o pravdu a ľudské práva. Hovorí to, čomu sa jej ostatní kolegovia zo zbabelosti vyhýbajú. Je presvedčená, že 11. september neprebehol tak, ako to hovorí vláda Spojených štátov a žiada nové vyšetrenie, aby vyšiel najavo pravý priebeh udalostí, a aby sa odhalili skutoční páchatelia. Okrem toho sa veľmi zasadzuje za práva Palestínčanov, nebojí sa označiť zločiny Izraelcov tým, čím v skutočnosti sú, a spomína v rozhovore aj útok Izraelčanov na loď „USS Liberty“, pri ktorom zahynulo 34 amerických námorníkov a ďalších 172 bolo zranených. Jednalo sa o útok pod falošnou vlajkou, ktorý mal byť pripísaný Egyptu, aby boli USA vtiahnuté do vojny Izraelu so svojimi arabskými susedmi. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• originál rozhovoru na YouTube.com

Najhoršie nás ešte len čaká

"Nie je to vojna proti civilistom v pásme Gazy, je to vojna proti Hamasu a ich spojencom." Toto zaujímavé vyhlásenie izraelského ministra obrany Ehuda Baraka nasledovalo len dva dni potom, ako Izreal počas prvého večera svojej vojenskej ofenzívy v pásme Gazy zhodil nad touto oblasťou viac ako 100 ton výbušnín. Už vopred bolo na zakláde rôznych vyhlásení izraelských politikov a vojenských náčelníkov jasné, že židovský štát na pásmo Gazy zaútočí. Upozornil som na to aj v mojom predchádzajúcom článku z 24.12. 2008. V ňom som predpokladal, že ofenzíva začne až po novom roku. Izrael sa však zjavne rozhodol, že obdobie medzi vianočnými sviatkami a Novým rokom je vhodnejším časom na zabíjanie ľudí, a tak začal svoju operáciu "Cast Lead" už 27. decembra. Iba počas prvých dvoch dní konfliktu bolo zabitých podľa OSN viac ako 350 Palestínčanov, z toho približne 62 žien a detí. Najnovšie údaje ešte doteraz nie sú známe. Izrael vyhlásil pásmo Gazy za uzavreté vojenské pásmo, čím znemožnil medzinárodným organizáciam zásobovanie obyvateľstva najnutnejšími surovinami a množstvu novinárov zakázal vstup do tejto oblasti. Podľa oficiálnych izraelských zdrojov sa onedhlo začne aj pozemná vojenská operácia, ktorá situáciu pre obyvateľov ešte dodatočne zhorší.

Jedná sa skutočne o hrdinský čin, napadnúť 180-tisícovou armádou a 80-timi stíhačkami a helikoptérami s najmodernejším americkým vybavením krízový, hladujúci a zdevastovaný región obývaný predovšetkým civilistami. Čerešničnou na tejto krvavej torte sú potom samozrejme ešte aj niektoré komentáre v zahraničných a slovenských médiach. Napr. autor komentáru na slovenskom internetovom portáli Aktuality.sk poznamenal: "V západnej Európe sa demonštruje proti údajne „neprimeranej“ akcii Izraela. Títo pseudohumanisti však sedeli doma a neprotestovali, keď Hamas po dlhé týždne ostreľoval Izrael raketami..." Keby autor len spomenul, že pri tých palestínskych raketách sa jedná o rakety typu Kassam, pomerne primitívne, podomácky vyrobené kusy šrotu, ktoré sú svojou presnosťou, účinnosťou a spoľahlivosťou neporovnateľné s profesionálnymi a priemyselne vyrobenými izraelskými high-tech raketami. Rovnako treba brať do úvahy aj okolnosti, za ktorých toto ostreľovanie prebieha. Palestína na obraňovanie svojich záujmov nemá vlastnú armádu, ani vplyvných spojencov, ktorí by ju zásobovali tými najmodernejšími zbraňami. Boli Izraelom vytlačení z vlastného územia, zatvorení, ba doslova zamurovaní do okupačných zón, ktoré sú prísne strážené vojakmi a sú držaní horšie ako stádo dobytku. A práve Izrael ide rozprávať o tom, že sa cíti byť ohrozený a neprávom atakovaný Palestínčami.

Je mi ľúto palestínskych a aj izraelských civilistov, ktorí sú vťahovaní svojimi vládami, tajnými službami a záujmovými skupinami za podpory mnohých západných štátov a nečinnosti medzinárodných organizácii do tohto konfliktu, ktorý pretrváva už desaťročia. Je mi ľúto ľudí, ktorých mozgy boli vymyté médiami a politikmi až do takej miery, že sa pozerajú na tieto udalosti ako na prirodzený chod vecí a nutné kroky pre zabezpečenie a udržanie nejakého imaginárneho trvalého mieru. Keď nemecká spolková kancelárka po telefonáte s izraelským predsedom vlády vyhlási, že Hamas je "jednoznačne a výlučne" zodpovedná za eskaláciu násilia, USA vyzývajú Izrael, aby podľa možnosti zabili čo najmenej civilistov, a OSN sa môže spolu so zvyškom obyvateľstva plánety len bezčinne prizerať vraždeniu ľudí, tak podľa mňa niečo nie je úplne v poriadku. Neviem koľko bude aktuálny vojenský konflikt v pásme Gazy ešte trvať, v jednom sa však zhodujem s názorom izraelského náčelníka generálneho štábu Danom Harelom: "Najhoršie nás ešte len čaká".

Čo nám prinesie rok 2009?

Keďže sa rok 2008 pomaly, ale isto blíži ku koncu, treba si začať klásť otázku, čo nám prinesie budúci rok. Aj keď si netrúfam robiť predikcie ako Gerald Celente so svojím možným vývojom finančnej krízy, pokúsim sa aspoň spomenúť, na čo sa môžeme pravdepodobne tešiť hneď začiatkom roka 2009, keď v januári nastúpi do Bieleho domu ďalšia, tentokrát oveľa charizmatickejšia bábka.

Kto sledoval dianie v roku 2008, si určite všimol, že okrem iných významných osobností predpovedali určité udalosti aj Colin Powell (generál, bývalý minister zahraničných vecí USA, 2001-2005) a Joe Biden, nový americký viceprezident. Colin Powell v októbri 2008 počas interview v relácii Meet the Press predpovedal, že "nastane kríza okolo 21. a 22. januára, o ktorej teraz ešte vôbec nevieme." (YouTube-Video, 2:37). Škoda, že sa ho moderátor, ktorý rozhovor viedol, neopýtal na bližšie detaily ohľadom takejto dôležitej informácie.

Joe Biden, budúci americký viceprezident, zase zdôraznil na svojom vystúpení v Seattle (tiež v októbri 2008): "Pamätajte na moje slová, pamätajte na moja slová. Neprejde ani šesť mesiacov, kým svet preverí Baracka Obamu rovnakým spôsobom ako Johna Kennedyho." Pravdepodobne mal na mysli kubánsku krízu, ktorá sa odohrala v skorých 60-tych rokoch za vlády Johna F. Kennedyho.

Otázka však zostáva: ako bude vyzerať tá kríza, alebo to preverenie? Existuje viacero možností, pričom nebudem brať do ohľadu finančnú krízu. Možno nový "teroristický útok" na USA, dobre pripravená operácia pod falošnou vlajkou? Možno sa rozhodne Izrael zaútočiť v rámci preventívneho útoku na Irán, ako to jasne naznačil v rozhovore pre Spiegel izraelský generálmajor vzdušných síl Ido Nehustan? Alebo príde aj tu k útoku zo strany Iránu, ktorý nafinguje Izrael na odôvodnenie svojich akcií? Možno sa Izrael rozhodne pre vojenskú ofenzívu v pásme Gazy a začne tým "First Gaza War", ako ju v rozhovore pre Army Radio označil brigádny generál Shmuel Zakai, bývalý veliteľ izraelskej armády v Gaze. Existuje množstvo scenárov, ktorými sa dá vyvolať veľká kríza. Presne predpovedať, akým spôsobom vypukne, je takmer nemožné - možno pôjde o kombináciu spomenutých udalostí, možno pôjde o niečo úplne iné. Istá je len jedna vec: ak sa stane niečo veľké, verejnosti to bude podávané médiami a vládami silne skresleným spôsobom. Bude to zase len na prevádzkovateľoch blogov a rôznych internetových stránkach, aby prekukli oficiálnu propagandu a poskytli alternatívne pohľady, súvislosti a názory.

Aj ja sa budem naďalej snažiť prinášať vám čo najviac zaujímavých pohľadov na aktuálne dianie vo svete. Chcem poďakovať svojim čitateľom za záujem a propagovanie tohto blogu. Aj napriek tomu, že res.publica existuje dokopy len niekoľko dní (od 10. decembra 2008), sa o jej existencii dozvedeli už aj iné etablované stránky (napr. OutsiderMedia.cz a Zvědavec.org), ktoré v rámci spolupráce prebrali a zverejnili niektoré články aj u seba. Predovšetkým o preložený rozhovor s Geraldom Celentem bol na slovenskom a českom internete veľký záujem. Teším sa, že čo najviac ľudí týmto spôsobom získa možnosť informovať sa z čo najrôznejších zdrojov a prečítať si iné názory a pohľady ako tie, ktoré im prezentujú politici a média. Novými článkami budem pokračovať od januára 2009. Dovtedy odporúčam každému, aby si trochu oddýchol od dennodenného informovania sa a trávil čas s rodinou a priateľmi. Prajem vám veselé Vianoce, príjemné prežitie sviatkov a šťastný Nový rok!

P.S. Všimol som si, že najväčší záujem (čo sa týka komentárov), bol o články s tematikou globálneho otepľovania. A keďže sú Vianoce, tak si nemôžem odpustiť nasledovné video :-)

The 12 Days of Global Warming

Demokracia v Kanade

Minulý týždeň vo štvrtok, kanadský predseda vlády Stephen Harper pozastavil fungovanie kanadského parlamentu, aby sa vyhol odvolaniu svojej vlády zo strany koalície troch opozičných strán (Liberáli, NDP a Bloc Quebecois), ktoré majú v parlamente väčšinu. Blok troch strán sa rozhodol zbaviť Harpera funkcie kvôli jeho nevôli prijať stimulový balíček, ktorý mal zminimalizovať dôsledky finančnej krízy na Kanadu. Okrem toho nesúhlasili s jeho návrhmi "zrušiť dotácie pre politické strany, zaviesť trojročný zákaz práva na štrajk štátnych úradníkov a obmedziť možnosť žien žalovať pred súdom za rovnosť." V Harperovej snahe zabrániť odvolaniu mu vypomohla generálna guvernérka Kanady Michaelle Jean využitím jej ústavnej právomoci pozastaviť výkon legislatívy na sedem týždňov.

Harper je pravicový konzervatívny ideológ, ktorý zastával funckiu prezidenta Národnej občianskej koalície (National Citizens Coalition, NCC), ktorá je konzervatívnym think-tankom a tzv. advocacy group. Organizácia je proti štátnej zdravotnej starostlivosti a podporuje privatizáciu a znižovanie daní. Má 40.000 členov, ich mená však nie sú zverejňované. Moto organizácie je "viac slobody a menej vlády."

Predseda vlády je oddaný stúpenec Georga Busha a amerických vojen v Afganistane a v Iraku. Množstvo jeho kritikov ho obviňuje z toho, že je neokonzervatívec napojený na Radu pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations, CFR) a Bilderberg Group. Trvdí sa, že je zástanca návrhu na vytvorenie Severoamerickej únie, elitistického plánu ukončenia suverenity Spojených štátov zlúčením troch štátov, Kanady, USA a Mexika do jedného superštátu. Tento plán sa zhoduje s Harperovou neotrasiteľnou podporou voľného obchodu.

Harperove vzťahy s extrémistickými organizáciami možu na prvý pohľad znieť ako pritiahnuté za vlasy, ale to iba kým si človek pozrie video jeho vystúpenia v kanadskom parlamente pred vojnou v Iraku. Vystúpenie, ktoré absolvoval na druhej strane sveta aj vtedajší austrálsky premiér John Howard vo svojom parlamente. Ich prejavy sú identické - slovo za slovom -, čo naznačuje, že museli byť napísané treťou stranou niekde hlboko v útrobách Pentagonu alebo blízkeho think-tanku. Videozáznam definitívne zbavuje diváka akejkoľvej ilúzie o tom, že Karzai, Abbas a Siniora sú jediné bábky pracujúce pre Washington. Môžete si ho pozrieť priamo tu:



Harper je taktiež dôverným spojencom Izraela a obraňoval izraelskú 31-dňovú inváziu Libanonu (2006), ktorá zabila viac ako 1.300 libanonských civilistov, ktorí utekali na juh aby sa zachránili pred izraelským bombardovaním. Podľa Wikipédie "konferencia prezidentov hlavných amerických židovských organizácii ocenila Stephena Harpera za jeho podporu Izraela inauguračnou Cenou medzinárodného vodcovstva (International Leadership Award)." Cena mu bola odovzdaná ako vyjadrenie vďaky za "odvážne postoje" Kanady, keď sa krajina rozhodla bojkotovať protirasistickú konferenciu Durban 2. (Preložené zo stránky GlobalResearch.ca)

Komentár: Znovu vidíme, ako sa dajú jednoducho a bez veľkého verejného rozruchu narušiť samotné základy demokratického štátu. Svetové média sú rovnako ako všetky slobodu milujúce a demokraciu obraňujúce mimovládne organizácie absolútne ticho. Ak sa vláda Stephena Harpera týmto spôsobom snaží vyhýbať legitímnemu vysloveniu nedôvery zo strany opozície, tak svoju funkciu vykonáva jednoducho ilegálne a mala by byť nielen odstránená, ale aj obžalovaná - spolu s generálnou guvernérkou Kanady, ktorá machinácie tohto typu otvorene podporuje. Okrem toho je aj veľmi prekvapujúce, že ústava demokratickej krajiny vôbec povoľuje pozastavenie činnosti legislatívy bez udania nejakých vážnejších dôvodov.