Manufacturing Consent po slovensky

Raz za čas sa na televízne obrazovky dostanú aj zaujímavé veci. Na Google Video som pred niekoľkými dňami narazil na dokumentáciu Manufacturing Consent od Noama Chomského, ktorá rozoberá tematiku mediálnej propagandy, a ktorá sa opiera o Chomského knihu s rovnakým názvom. Jednalo sa pravdepodobne o verziu, ktorú si niekto nahral priamo z televízie.

Samé o sebe toto všetko samozrejme nie je prekvapujúce - zaujalo ma však, že sa jedná o verziu filmu, ktorá je nadabovaná do slovenčiny, a ktorú, súdiac podľa vtedajšieho loga televíznej stanice, odvisielala Slovenská televízia niekedy v časovom rozmedzí od 1996 do 1999. Názov filmu je preložený ako "Výroba súhlasu" a na Google Video si ho môžete pozrieť v dvoch častiach.

"Film dokumentuje život, prácu a názory amerického intelektuála Noama Chomského po obdobie 25 rokov. Chomsky v ňom kritizuje predovšetkým hegemoniálne túžby USA, kontrolu masových médií veľkými koncernami ako aj iné formy mediálnej cenzúry." (Wikipedia.de)

• Noam Chomsky a médiá: Výroba súhlasu (časť prvá, Google Video)
• Noam Chomsky a médiá: Výroba súhlasu (časť druhá, Google Video)

Menej áut na amerických cestách

Jeden príznak, ktorý poukazuje na súčasnú zlú situáciu v Amerike, predovšetkým v automobilovom priemysle, je, že počet áut jazdiacich na cestách prvýkrát po viac ako 50 rokoch klesne. A reč nie je o niekoľkých tisíckach áut, ale o miliónovom poklese.

V minulom roku ešte vzrástol počet áut na uliciach v USA o 1,3 milióna vozidiel. Nových áut sa predalo 15,3 milióna, 14 miliónov sa zošrotovalo. V tomto roku analytici však predpokladajú, že sa počet novozakúpených vozidiel zníži na 10 miliónov. Keď sa Američania budú aj naďalej zbavovať svojich áut, lebo si ich už z finančných dôvodov nebudú môcť dovoliť, tak sa počet áut na cestách zníži o približne štyri milióny. Takýto pokles nebol zaregistrovaný od čias druhej svetovej vojny.

Onedlho BUS ONLY?

Vzhľadom na neustále vzrastajúci strach o svoje pracovné miesta sa milióny amerických občanov zjavne rozhodli vzdať sa svojich áut. Ústav trhového výskumu Polk podľa televíznej stanice CNN očakáva do leta tohto roku 1,6-percentný pokles celkového počtu motorových vozidiel na amerických cestách - inými slovami, počet áut v USA by mal klesnúť na 238,3 milióna kusov.

Dave Goebel z ústavu Polk podľa CNN ďalej očakáva, že niektoré rodiny sa budú musieť vzdať svojich druhých alebo tretích áut. "Ľudia si uvedomili, že vlastnia príliš veľa áut a sústredia sa už len na to najnutnejšie". Trh bude týmto poklesom trpieť dlhší čas. Domáce automobilky predávajú o polovicu menej vozidiel. Napríklad krízou výrazne postihnutý koncern General Motors oznámil, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom predal na domácom trhu vo februári 2009 o 50 percent menej automobilov. Firma následne oznámila, že v druhom kvartáli tohto roku zníži produkciu nových áut o približne 34 percent. Automobilka Ford v porovnaní s rokom 2008 predala o 48,4 percent menej vozidiel.

Mínusové čísla nemeckých automobiliek sa v porovnaní s tým istým mesiacom minulého roku pohybujú od 12 do 35 percent. Trhový líder Toyota predal vo februári v Amerike dokonca o takmer 40 percent menej áut. Podľa slov priemyselného poradcu Joea Bakera teraz v Amerike po realitnom trhu praskla bublina aj v automobilovom sektore. Predaj áut sa v nadchádzajúcich rokoch ustáli na 10 miliónoch kusov ročne, a to jednoducho z toho dôvodu, lebo existuje menší dopyt a ľudia sa sústredia na iné veci. Tento radikálny prepad by mohol mať pre automobilový priemysel z dlhodobého hľadiska vážne následky. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Daň z príjmu v Spojených štátoch je nezákonná

Celá diskusia vo Švajčiarsku o bankovom tajomstve a údajnom ustúpení Spolkovej rady, finančnej dozornej rady FINMA a banky UBS po vydieraní americkou justíciou vo veci úradnej pomoci kvôli kráteniu daní sa zakladá na úplne nesprávnej premise. A to tej, že existuje zákon, ktorý by ukladal Američanom povinnosť, platiť daň z príjmu. Taký zákon neexistuje! Ústava Spojených štátov dokonca zakazuje súkromnú daň z príjmu. Stíhanie občana za porušenia zákona kvôli kráteniu daní je teda nemožné. Ani Švajčiarsko teda nie je povinné v tejto veci povoliť americkým úradom nazrieť do údajov bankových klientov.

Tento celý príbeh sa zakladá na gigantickej lži a nepravdivej domnieke. Ústava hovorí, že zdaňovať sa smú len podnikateľské činnosti alebo preprava tovaru, nie súkromný príjem. Povinnosť platiť daň z príjmu je jeden z najväčších podvodov, aké vláda Spojených štátov vo svojej histórii uskutočnila. Už viac ako 100 rokov núti svojich občanov platiť daň z príjmu bez toho, aby v tejto veci existoval nejaký zákon. Táto "povinnosť" bola zavedená spolu s vytvorením súkromnej centrálnej banky Federal Reserve Bank v roku 1913. Globálna elita musela nájsť cestu, akou získať späť úroky z požičiavania peňazí štátu - vznikla teda nová daň. Daň z príjmu slúži v podstate výlučne ako poplatok FEDu za úroky. Pracujúci občania sa tak stali otrokmi súkromných centrálnych bankárov.

Keby sa súkromná inštitúcia FED, ktorá vydáva dolár, zrušila, a Spojené štáty by si vytvorili vlastné peniaze, neexistoval by dôvod pre platenie úrokov alebo pre vyberanie nezákonných daní na ich financovanie. Bez FED by teda neexistovali úroky, ktoré musí štát platiť za každý požičaný dolár, a štát by nemusel vyberať daň z príjmu, aby tieto úroky dokázal zaplatiť - zmizlo by teda aj otroctvo. Americký štát má dostatočné príjmy z podnikových, obratových a kapitálových daní, aby dokázal pokryť svoje výdavky.

Americký federálny daňový úrad IRS vymáha daň z príjmu pomocou zastrašovania a strachu, nie na základe zákona, ktorý by jej to dovoloval. Vyberanie tejto dane sa zakladá na nezákonnom výkone moci. Ľudia si len myslia, že musia platiť. Cítia sa byť zastrašovaní štátnym aparátom a sú bezmocní. Pritom je možné brániť sa. Existujú stovky súdnych prípadov, v ktorých federálny daňový úrad IRS obžaloval občanov kvôli kráteniu daní. Súd nasledovne vyzval IRS, aby predložil príslušný zákon k daniam z príjmu. Nepredložili ho, pretože žiaden neexistuje. Obžaloby boli odmietnuté a zrušené. Bez zákona nemôže existovať porušenie zákona.

Platenie dane z príjmu nie je povinné, ale dobrovoľné. Vytvára sa len dojem, že ju treba platiť. Existujú mnohí bývalí zamestnanci IRS, ktorí túto skutočnosť poznajú a preto daň z príjmu neplatia. Sú si vedomí toho, že ich pôsobenie v roli daňových úradníkov je protiprávne a využívajú túto výhodu sami pre seba. Keďže je táto skutočnosť pomerne známa, pýtam sa, prečo Švajčiarsko nepoužije tento právny argument? Ako môže americká justícia nútiť Švajčiarsko porušiť svoje bankové tajomstvo kvôli údajným kráteniam daní, keď v USA neexistuje žiaden zákon, ktorý by občanom ukladal povinnosť platiť daň z príjmu? Je to absurdné. "Pravdou je väčšinou pravý opak toho, čomu vo všeobecnosti veríme." (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• dokumentácia od Aarona Russa ("America: Freedom to Fascism"), ktorá túto skutočnosť dokazuje (GoogleVideo.com, po anglicky)

Komentár: Po vlastnom pátraní na internete a prečítaní viacerých komentárov, v ktorých užívatelia upozornili na fakt, že existuje zákon, ktorý občanom ukladá povinnosť platiť daň z príjmu (US Code Title 26), musím upozorniť na to, že tento článok a informácie v ňom treba brať s rezervou. Samozrejme, existuje množstvo kritikov dane z príjmu, ktorí poukazujú na rôzne súdne spory, prešľapy ako aj nepresnosti a nezrovnalosti v ústave a zákonoch. Nezaoberal som sa touto problematikou ale do takej miery, že by som bol schopný povedať, ktorá strana má pravdu - možno disponujú zástancovia jednotlivých "táborov" informáciami a argumentami, ktoré som doteraz nevidel alebo nečítal. Každý, koho táto téma zaujíma, by si mal vytvoriť vlastný názor podľa dostupných materiálov a informácii v literatúre ako aj na internete a zvážiť argumenty oboch strán.

Greenspan: Treba zoštátniť banky

Bývalý šéf americkej centrálnej banky (FED) Alan Greenspan povedal v utorok, že globálna recesia bude "istotne najdlhšia a najhlbšia" od roku 1930. Dodal, že prednedávnom schválený záchranný program Baracka Obamu (Troubled Asset Relief Program) nebude stačiť na prekonanie gigantickej diery vo finančnom systéme. "Od zrútenia firmy Lehman Brothers v septembri sme neustále konfrontovaní najhoršími štatistikami, aké som kedy videľ", povedal Greenspan na stretnutí Economic Club of New York. Tu si môžete prečítať viac. Greenspan neskôr opísal súčasnú krízu slovami "jedinečná udalosť, ktorá sa udeje len raz za storočie."

Greenspan sa však vyvaroval tomu, pripomenúť svoju vedúcu rolu v tejto katastrofe. A to aj napriek tomu, že ho mnohí experti považujú pôvodcu krízy, pretože sa vehementne zasadzoval za zrušenie zákonu Glass-Steall, ktorý Bill Clinton v roku 1999 aj zrušil. Greenspan presadzoval politiku lacných peňazí, ktorou bola poháňaná hypotekárna kríza. On však odmietal zodpovednosť a namiesto toho obviňuje finančné trhy z toho, že nie sú schopné dostatočnej sebaregulácie.

"Celá prefíkaná matematika a počítačové modely sa zakladajú na jednej centrálnej premise: že vlastníci a manažéri finančných inštitúcii vo vlastnom záujme vybudujú dostatočne silný nárazník proti platobnej neschopnosti, a to tak, že budú aktívne monitorovať kapitál a rizikové pozície", povedal bývalý šéf FED. Táto premisa zlyhala v lete 2007, na čo on reagoval, že ho to "veľmi mrzelo."

Na oživenie pamäti: 14. júna 2007 som publikoval článok s nadpisom "Teraz to je oficiálne: americké hospodárstvo sa rúca". Každému, kto mal na finačných trhoch otvorené oči, muselo byť odvtedy na základe signálov jasné, že príde katastrofa. Ja som z toho pre seba vyvodil vlastné dôsledky, mnohí ma však obviňovali, že som pesimista. Greenspan teraz svojou reakciou potvrdil okamih, odkedy sa kolaps začal. To, že všetci takzvaní finanční experti, hospodárski mudrci a politici teraz tvrdia, že to bolo všetko nepredvídateľné, len ukazuje, že sú neschopní a nemajú ani tušenia o tom, čo robia.

V ďalšom netypickom vyhlásení povedal Greenspan pre Financial Times, že je zástancom zoštátnenia bánk. Povedal, že "je nutné zoštátniť niektoré banky na určité prechodné obdobie, aby sa tým umožnila rýchla a poriadna rekonštrukcia." "Akceptujem, že raz za storočie to treba urobiť." Zoštátnenie by "umožnilo vláde presunúť toxické papiere do tzv. Bad Bank. Zmyzol by potom problém, ako ich ohodnotiť." Toto vyhlásenie predstavuje obrat o 180 stupňov pre všetkých zástancov slobodného trbu. Vitajte v novom socializme.

Zaujímavé je, že aj niekto iný vedel v polovici roka 2007, že sa trh zrúti, čo ho motivovalo k tomu, aby všetko predal. Zverejnenie všetkých finančných údajov Hillary Clintonovej dokazuje, že v máji 2007 predala všetky svoje cenné papiere v hodnote 20 miliónov dolárov. Jej časovanie bolo perfektné. Predala ich totiž krátko predtým, než Dow Jones dosiahol svoj vrchol so 14 164 bodmi (teraz: 7555). Bola bývalá prvá dáma a terajšia ministerka zahraničných vecí prefíkanou investorkou, alebo disponovala insider-informáciami? Tu si môžete pozrieť zoznam akcií firiem, ktoré Hillary ako senátorka za štát New York vtedy vlastnila. Určite sa nejednalo o konflikt záujmov. Kdeže ... (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Celente: "Najväčšia hospodárska kríza"

Pred niekoľkými dňami bol na televíznej stanici Russia Today odvisielaný rozhovor s Geraldom Celentem, americkým prognostikom trendov. Už krátko po spustení tohto blogu v decembri 2008 som preložil jeden nemecký rozhovor s Celentem - jednalo sa o článok "Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu". Aj v tomto najnovšom rozhovore hovorí ďalšom vývoji hospodárskej krízy v roku 2009 a o jeho dopade na USA a celý svet. Na pripomenutie: Gerald Celente je predpovedač trendov, autor a šéf Trend Research Institute (Inštitút výskumu trendov), ktorý založil v roku 1980. Známym sa stal predovšetkým vďaka svojím správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku zlatej horúčky 2002, úpadku trhu s nehnuteľnosťami v roku 2005, recesie 2007 a paniky 2008. Nasleduje preklad rozhovoru:

Russia Today (RT): Na krehké americké hospodárstvo sa reagovalo záchrannými balíčkami a ekonomickými stimulmi. Čo sa stane v roku 2009? Na túto otázku mi odpovie Gerald Celente, zakladateľ a riaditeľ Trends Research Institute. Ďakujem, že ste prijali pozvanie.

Gerald Celente: Ja ďakujem.

RT: Ako by ste definovali ekonomický trend, ktorý ste predpovedali na rok 2009?

Celente: Zažijeme hospodársky kolaps takého rozmeru, ktorý svet ešte nevidel. Nestane sa to iba v Spojených štátoch; je to globálna záležitosť. Ku koncu roka 2008 sme videli vianočné nakupovanie: predaj ženských odevov išiel dole o 23%, nábytok pre domácnosť 27%, dopyt po luxusných produktoch klesol o 35 percent. Takéto kolapsy sa dejú počas hospodárskych kríz. Boli sme svedkami veľkých bankrotov ako napr. obchodných domov Circuit City, Linens a iné. Jeden bankrot za druhým. Potom sme videli uzatvárania prevádzok. Starbucks, Home D&D Power, atď.

Natíska sa teda otázka, kto si zoberie na starosť všetky tie uvoľnené obchodné priestory? Kto si ich prenajme? Odpoveď znie - nikto. Pozrime sa na finančný kolaps v roku 2008, videli sme ako sa potopil Merrill Lynch a ako zbankrotovali Lehman Brothers. Firmy podnikajúce s cennými papiermi, maklérske podniky a banky - všetci skrachovali. Kto si prenajme všetky tie voľné obchodné priestory v ktorých doteraz sídlili? Odpoveď znie opäť - nikto. V roku 2009 zažijeme kolaps trhu s komerčnými nehnuteľnosťami, a výrazne sa dotkne aj obytných nehnuteľností.

RT: Používate Veľkú hospodársku krízu ako analógiu, ako porovnanie. Počas Veľkej hospodárskej krízy sa nezamestnanosť vyšplhala na 25%. Teraz sa zvýšila, myslím, že presiahla 7,2. Myslíte, že toto číslo v blízkej budúcnosti veľmi výrazne narastie?

Celente: Musíme sa pozrieť na skutočné číslo. Existujú dva záznamy, ktoré vláda vedie. Keď spočítavajú počeť nezamestnaných, nezarátavajú ľudí, ktorí prestali hľadať prácu, pretože zostali znechutení tým, že sa im tak dlho nedarí nájsť nič nového. Nezapočítavajú ani zamestnancov na polovičný úväzok. Keď pridáme tieto dve čísla, máme nezamestnanosť 13,7%. A to je oficiálne číslo z vládnych dokumentov. Je to však len začiatok. A hovorím to znovu, súčasné dianie formuje budúce trendy.

Čo sme doteraz mohli vidieť? V jeden deň sme videli, ako z mapy zmizlo 61 000 pracovných miest. Musíme sa pripraviť na čísla z čias Veľkej hospodárskej krízy. Ako som už spomenul, kvôli zrúteniu trhu s komerčnými nehnuteľnosťami, kvôli obchodom, ktoré musia zatvárať svoje pobočky ako Starbucks a Macy's, všetko pôjde dolu vodou. Nejde len o ľudí, ktorí pracovali pre tieto firmy a o svoju prácu prišli, treba sa pozerať aj na podporné priemyselné odvetvia - reklamu, výrobcov, produkty. Aj oni budú musieť prepúštať zamestnancov. Budeme vidieť čísla ako počas Veľkej hospodárskej krízy. Z tohto hľadiska to bude dokonca ešte horšie.

RT: Čo sa udeje v spoločnosti, v každodennom živote? Akí budú ľudia k sebe navzájom? Ako sa budú správať? A čo kriminalita?

Celente: Keď hovorím, že to bude horšie než Veľká hospodárska kríza, my to nazývame Najväčšia hospodárska kríza. Mimochodom, používať modely a riešenia z 30-tych rokov na záchranu dnešných Spojených štátov je skutočne sprosté. Keď sa nám po prvýkrát zrútili trhy, väčšina ľudí nemala domy. Vtedy neexistovali žiadne pôžičky na financovanie domácnosti. Ľudia tiež nemali kreditné karty. Konzumenti neboli zadĺžení 14 triliónmi dolárov. Mali sme výrobný priemysel, ktorý dostal svet z veľkej hospodárskej krízy po druhej svetovej vojne. Dnes ho už nemáme.

Dnes sú ľudia na pokraji zrútenia. Sú úplne vystresovaní. Pozrite sa, Američania sú najdepresívnejší národ na svete. Berú viac liekov proti depresii ako ktokoľvek iný, a k tomu ešte rôzne iné druhy liekov. V Spojených štátoch budeme vidieť kriminalitu, ktorá sa vyrovná tej v treťom svete. Vitajte v Mexico City. Začneme byť v tejto krajine svedkami únosov ľudí, ktoré sa inak dejú len v rozvojových krajinách. V Amerike bude vládnuť násilie.

RT: Nepreháňate trochu?

Celente: Ja nepreháňam, fakty sú na stole. Ja vždy hovorím: keď ľudia stratia všetko a už nemajú čo stratiť, stratia rozum. Budeme vidieť ľudí, ktorí budú žiadať: "Odtnite im hlavy!" Dôjde k ďalšej revolúcii v tejto krajine.

RT: Kedy príde k revolúcii, ktorú predpovedáte vo svojom Trends Journal, a čo ju spôsobí?

Celente: Bude to daňová revolúcia. Staneme sa svedkami daňovej vzbury v Spojených štátoch. Ľudí delí od straty všetkého len ich súčasné zamestnanie. Vidíme stále viac a viac zatvorených obchodov a prepustených zamestnancov. Napätie v ľudoch dosiahlo maximum. A čo robia v štáte New York? Navrhli približne 130 nových daní a chcú zvýšiť aj daň z obratu. Príde k daňovej vzbure, začne sa to majetkovou daňou a bude to pokračovať školskými daňami. Toto sa začne diať.

RT: Máte pocit, že ľudia neveria v Obamove riešenia problémov?

Celente: Ľudia dúfajú, sú zúfalí, a majú strach. Chopia sa aj poslednej slamky. Pozrime sa na fakty. Muž zmeny - koho si priniesol do Washingtonu? Viete, hovorí sa, človeka poznáš podľa skutkov. Pozrime sa na jeho ministra financií, Timothyho Geithnera, bývalý Robert Rubin z Clintonovej vlády, bývalý prezident Federal Reserve Bank v New Yorku. Alebo Larry Summers, bývalý Clintonov minister financií. Ja som toho už zažil síce veľa, ale nepamätám si, že by novozvolený prezident prebral v podstate celý tím pre národnú bezpečnosť z predošlej vlády, ktorú ešte k tomu viedla iná politická strana.

RT: Nemyslíte si, že Obama sa líši aspoň trochu?

Celente: Človeka poznáš podľa skutkov! Keď budem mať bejzbalistu, ktorý ešte nikdy netrafil ani jednu loptičku a zrazu chcem, aby hral na majstrovstvách sveta, podarí sa mu zaskórovať? Dosadili tam Larryho Summersa a Timothyho Geithnera. Pozrite sa na toto mužstvo. Pozrite sa na to, kto títo ľudia sú. Sú experti v zlyhaní, každý jeden z nich. Jediná vec, ktorú vedia, je ako si nezašpiniť ruky.

RT: Vo vašej správe z Trends Journal som natrafila na jednu vetu, ktorá ma zaujala. Napísali ste: "Tí, ktorí 11. septembra 2001 poslúchli vládne orgány a vrátili sa do svojich kancelárii, zomreli v troskách zrútených veží." Hovoríte teda, že Američania by nemali poslúchať a veriť svojim vládnym predstaviteľom, ktorí hovoria že ekonomické stimuly všetko zlepšia? Je toto vaša analógia?

Celente: "Dávam vám svoje slovo: žiadne nové dane." "Nemal som sex s tou ženou, slečnou Lewinskou." "Fajčil som, ale nevdychoval som to." "Saddam Hussein má zbrane hromadného ničenia a je prepojený na Al-Káidu." Prečo by týmto ľudom mal niekto veriť?

RT: Čo by mali teda Američania robiť, keď nemajú veriť svojim vodcom?

Celente: Ja osobne kupujem zlato. A hovoril som o zlate už v Trends Journal 2001. Zlato dosiahlo vtedy svoju najnižšiu hodnotu a hovorili sme, že začne stúpať pri cene 275 dolárov. Druhá vec, netreba míňať ani o cent viac, ako je nutné.

RT: V ktorých zamestnaniach sa bude tento rok dať dobre zarábať?

Celente: Vo všetkých tých, ktoré majú niečo spoločné so zdravotníctvom. Čokoľvek v zdravotníctve. Tento priemysel bude rásť. A naštastie sa v tejto branži bude dať veľmi dobre zarábať, pretože do veľkej miery pôjde o starostlivosť o dôchodcov. Dobre sa budú mať aj ľudia, ktorí pracujú v oblasti úžitkového inžinierstva, všetko, čo dokáže technicky solídne a múdro ušetriť a zarábať peniaze.

RT: A čo geopolitika, aké trendy budeme môcť sledovať vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta?

Celente: No, zvyšok sveta vkladá veľkú nádej do Obamovej vlády. Uvidíme čo z toho bude, ale dovtedy chcem znovu zdôrazniť, človeka poznáš podľa skutkov. Počas volebnej kampane chcel Obama opustiť Irak. Akonáhle sa stal prezidentom, chcel začať so sťahovaním vojakov. Teraz sa nebudú sťahovať najbližších 16 mesiacov a podľa všetkého pošle viac ako 40 000 ďalších vojakov do Afganistanu. Hovorí aj o preventívnych útokoch na Pakistan. Nevyzerá to tak, že nejako výrazne uhladí geopolitické vzťahy.

Jeden faktor na ktorý sa pozeráme, je to, čo sa deje na Blízkom východe, vojna medzi Izraelom a Gazou - horší moment na vypuknutie tohto konfliktu ani nemohol byť. Ak Izrael akýmkoľvek spôsobom napadne Irán, spôsobí to tretiu svetovú vojnu. Pretože akonáhle táto vojna prekročí hranice Gazy, vzplanie celý Blízky východ. Môže to spôsobiť ropnú krízu podobne ako v roku 1973. Tak sa skončila Arabsko-Izraelská vojna, keď uvalili embargo na ropu do Spojených štátov. Toto je podľa nás veľký problém. Bude nás aj zaujímať, či Obama bude pokračovať vo výstavbe takzvanej protiraketovej obrany v Poľsku a Českej republike, a či sa bude aj naďalej pchať do Gruzínska. Ak toto bude pokračovať, uvidíme znovu vzplanúť studenú vojnu.

RT: Predpovedáte trendy od roku 1980, viac ako dve desaťročia. Akým spôsobom zbierate svoje informácie a prečo myslíte, že sa vám v drvivej väčšine prípadov podarilo urobiť správne prognózy?

Celente: Súčasné dianie formuje budúce trendy. Vidíme, čo sa deje. Jeden veľký učenec raz povedal, "V dnešku už chodí budúcnosť". Hovoríme teda, že súčasné udalosti formujú budúce trendy. Ale keď sa ľudia pozerajú na trendy, zafarbia alebo zatienia ich vlastnou ideológiou, vlastnými domniekami. Potom sa z toho vyklujú veci, ktoré chcú, v ktoré dúfajú, a ktoré si želajú.

Ja som politický ateista. Pozerám sa na veci triezvo a s nadhľadom a nie tak, ako by som ich ja chcel mať. Nezafarbujem ich a nesnažím sa ich zmeniť kvôli nejakej ideológii. Iný dôležitý faktor, ktorým sa líšime od ostatných, je, že v Trends Research Institute sa pozeráme na viac ako 300 rôznych kategórii v globálnom merítku. Sledujeme ekonomiku, politiku, zmeny v rodinách, geopolitickú situáciu. Neustále hľadáme súvislosti medzi rôznymi oblasťami.

RT: Ako sa Amerika môže dostať z tejto situácie?

Celente: Stačí sa pozrieť späť do 90-tych rokov, keď Amerika smerovala do recesie. V roku 1993 sme mali 7,2 percentnú nezamestnanosť. USA sa dostala z recesie 90-tych rokov vďaka takej vecičke zvanej "internetová revolúcia", ktorá mala produktívnu kapacitu. Produkty boli vynájdené, dizajnované, vyrábané, predávané a opravované. Takže keď sa pýtate na nové pracovné príležitosti, musíte sa pýtať na alternatívne zdroje energií. Všetko, čo dokáže posunúť Spojené štáty do 21. storočia rozumným spôsobom. To nám prinesie nové možnosti zamestnania.

RT: Gerald Celente, zakladateľ Trends Research Institute, ďakujem Vám veľmi pekne, že ste si našli čas na rozhovor s nami.

Celente: S radosťou. (Preložené zo stránky Russia Today)

• rozhovor s Geraldom Celentem na Russia Today, 11. februára 2009 (YouTube.com)
  

Padlý prorok

Dňa 2. decembra senátor Bernie Sanders (nezávislý-Vermont) predniesol prejav nazvaný ‘Odkazy Miltona Friedmana: O ekonomickej kríze Spojených štátov’ v reakcii na založenie Inštitútu ekonomického výskumu Miltona Friedmana (MFI) na University of Chicago. Ak by vám nebolo jasné, aký je jeho postoj v danej otázke, to na jeho klope je anti-MFI odznak. Nasleduje preklad jeho prejavu:

Ruka v ruke s Wall Street sa rúca aj odkaz Miltona Friedmana

Zosnulý Milton Friedman bol provokatívnym učiteľom na mojej alma mater, University of Chicago. Dokázal svojich študentov nadchnúť pre štúdium. Bol nadaným autorom a komunikátorom. A dostal Nobelovu cenu za svoj prínos ekonomickej teórii. Avšak Friedman bol čímsi viac ako akademikom. Bol zástancom a popularizátorom radikálnej pravicovej ekonomickej ideológie.

V dnešnej politickej a sociálnej realite sa rozhodnutie University of Chicago založiť Inštitút Miltona Friedmana v hodnote 200 miliónov dolárov (v budove, ktorá dlhé roky poskytovala prístrešie slovutnému Chicagskému teologickému semináru) nebude vnímať ako púhy prejav úcty voči bývalému prominentnému členovi fakulty. Naopak, založením podobnej inštitúcie sa univerzita stavia do jedného šíku s reakcionárskym politickým programom podporovaným najbohatšími, najchamtivejšími a najmocnejšími ľuďmi a inštitúciami v tejto krajine. Friedmanova ideológia napáchala nesmierne škody na americkej strednej triede a na pracujúcich rodinách u nás ako aj po celom svete. Nie je to ideológia, ktorú by slávna inštitúcia ako University of Chicago mala mať záujem podporovať.

Obhajcovia Inštitútu Miltona Friedmana nás budú ubezpečovať, že tu je na to, aby podporil slobodnú a otvorenú výmenu názorov. To môže byť ľahko pravda. Avšak na to, že sleduje jednoduchý cieľ neideologického výskumu, existuje množstvo iných mien, ktoré by človeku napadli namiesto mena najpolemickejšieho a najideologickejšieho ekonóma svojej doby. Moje podozrenia sa iba prehĺbili, keď som si na webstránke University of Chicago prečítal, že donori, ktorí na projekt prispejú sumou vyššou ako 1 milión dolárov budú v rámci inštitútu špeciálny status ako členovia Spoločnosti Miltona Friedmana a bude sa od nich očakávať, že pre inštitúciu sprostredkujú „kontakty na lídrov v oblasti ekonomiky a vlády“. Pracujem vo Washingtone, D.C., a viem, akú moc majú veľké peniaze nad celým procesom. Keď poisťovacie spoločnosti a farmaceutické spoločnosti a ropné spoločnosti a banky a vojensko-priemyselný komplex prispievajú na politické kampane, obyčajne vieme celkom presne, čo za protislužbu očakávajú.

Možno som iba cynický a týchto veľkých hráčov, ktorí do Inštitútu Miltona Friedmana nalievajú milióny, skutočne zaujíma iba podpora otvorenej akademickej diskusie a výskumu. Možno je toto ten prípad. Úprimne, pochybujem o tom. Načasovanie tohto projektu je mierne ironické. Friedman si zarábal na živobytie tým, že pranieroval vládu prakticky na každom rohu. Rovnako ako jeho prívrženec Alan Greenspan, bývalý predseda Federal Reserve, veril, že principiálne neregulovaný voľný trh predstavuje najdokonalejšiu formu ekonomickej organizácie, akú si človek dokáže predstaviť. K tomu len toľko, že pravicoví zástancovia voľného trhu začali v posledných niekoľkých mesiacoch spievať trochu inú pesničku.

Spolu s mojimi kolegami v Senáte sa práve pokúšame zozbierať črepy bankového systému, ktorý na pokraj kolapsu priviedla táto teória deregulácie ako aj neuhasiteľná chamtivosť hŕstky bohatých finančníkov pôsobiacich na trhu a zúčastňujúcich sa na neuveriteľne rizikových – či dokonca nelegálnych – aktivitách. V honbe za vykúpením Wall Street sme videli, ako prezident Bush, minister financií Henry Paulson, ľudia z Americkej obchodnej komory a z Business Roundtable – čiže všetko ľudia milujúci Friedmanove myšlienky a nepochybne ochotní finančne podporiť Inštitút Miltona Friedmana – naruby obrátili svoju dlhodobú rétorickú opozíciu voči vládnym intervenciám. Namiesto toho žiadali, aby sme prišli na pomoc finančným firmám, ktoré sa pred Kongresom postavili do radu na núdzové sociálne dávky.

Všetci títo ľudia, vrátane prezidenta Spojených štátov, nám roky tvrdili, že vláda by nemala zasahovať do systému zabezpečenia zdravotnej starostlivosti ako práva všetkých amerických občanov (‘Aká nehorázna myšlienka!’). Hovorili nám, že vláda by sa nemala angažovať v sprístupňovaní kvalitného vzdelávania pre všetkých ľudí, že vláda by nemala byť poverená dohľadom nad znižovaním emisií skleníkových plynov, že vláda by nemala regulovať znečistenie vzduchu, vody a pôdy a že vláda by nemala poskytovať silnú bezpečnostnú sieť pre naše deti, seniorov a invalidov.

Nuž, ukazuje sa, že keď ich tlačí topánka, môžu sa z nich stať tí najsilnejší zástancovia vládnych zásahov – najmä keď ich zo šlamastiky vykupujú pracujúci ľudia a príslušníci strednej triedy. Ale v tomto prípade nejde len o ekomomickú politiku. Tento prípad siaha hlbšie. Týka sa samotnej podstaty toho, kým sme ako spoločnoť a ako národ. Máme sa my, ľudské bytosti, odvrátiť a predstierať, že nevidíme súčasné utrpenie mnohých našich bratov a sestier? Máme sa uspokojiť s tým, že patríme k národu, kde jedno percento najbohatších čiastočne vďaka friedmanovskej ideológii vlastní viac ako 90 percent najchudobnejších a vrchná desatina percenta vlastní viac ako spodných 50 percent?

Máme ignorovať realitu, že Bushova vláda produkovala stále viac miliardárov zatiaľčo miera detskej chudoby bola s náskokom najvyššia v celom priemyselnom svete? Zhruba 18 percent našich detí žije v biede kým my sme šokovaní, že v našich väzniciach sa tiesni viac ľudí než v akejkoľvek inej krajine sveta vrátane Číny. Mali by sme azda ignorovať tieto skutočnosti? Pri všetkom rešpekte k zosnulému Miltonovi Friedmanovi, jeho ekonomický program nie je ničím viac ako zoznamom želaní tých najchamtivejších a najspeňaženejších záujmov v našej spoločnosti. Na jednej strane túto ideológiu podporujú bohatí a mocní – pravda, ak práve nestoja v šóre na sociálne dávky vo Washingtone; na druhej strane ju prakticky jednohlasne zavrhujú pracujúce rodiny a príslušníci strednej triedy po celej krajine. Ak by som sa postavil pred ľudí na zasadnutí mestskej rady vo Vermonte a požiadal, aby zdvihli ruky tí, čo si myslia, že by bolo dobrým nápadom zrušiť sociálne, zdravotné a nemocenské poistenie, mysleli by si, že som sa zbláznil. Ani jeden zo sto ľudí by nepodporil takúto myšlienku, pretože je navidomoči absurdná.

Dokonca ani jediný konzervatívny Republikán by sa neodvážil kandidovať s programom zrušenia sociálneho, zdravotného a nemocenského poistenia. Mohli by sa pokúsiť zrušiť tieto systémy potom, čo sa dostanú do úradu, ale určite nikdy nebudú o tejto agende diskutovať počas volebnej kampane. Pozrime sa na niektoré položky na friedmanovskom zozname želaní. Predovšetkým, friedmanisti by určite podporili koncept kultúry chamtivosti. Chcú, aby sa z obálok časopisov Time a Newsweek pozerali ľudia zarábajúci miliardy dolárov pretože títo ľudia by predsa mali byť našimi národnými hrdinami. Naproti tomu sa od nás neočakáva úcta k učiteľovi, ktorý zarába 40 000 dolárov ročne tým, že mladým ľuďom rozširuje obzory. Takisto sa od nás neočakávajú sympatie k pracovníkovi detského centra, ktorý si príde na 18 000 dolárov ročne za to, že dáva chudobným deťom príležitosť rásť intelektuálne i emocionálne. Tieto pracovné miesta nie sú považované za dôležité.

Ale ak ste miliardárom na Wall Street, ktorý vymýšľa exotické finančné nástroje čo sa napokon zmenia na bezcenný kus papiera, považujú vás za hrdinu. Pretože táto kultúra chamtivosti impregnovala našu politickú kultúru, šéfovia korporácii môžu dnes zarábať vyše 400-krát viac ako ich zamestnanci bez toho, aby sa museli obávať politických konzekvencií. Tento zoznam želaní pre boháčov by dozaista obsahoval aj skresanie daní pre majetných na najnižšiu možnú mieru. Rovnako by obsahoval zničenie amerického hnutia práce, zrušenie minimálnej mzdy a zlikvidovanie predpisov týkajúcich sa bezpečnosti na pracovisku či bezpečnosti našich potravín a ďalších výrobkov.

Pred očami máme prípadovú štúdiu toho, čo sa stane, ak sa ideológia Miltona Friedmana stane akčnou ideológiou vlády. Počas Bushovho vládnutia sa priemerný príjem americkej rodiny znížil o tisíce dolárov. Milióny Američanov rozšírili rady chudobných. Zhruba sedem miliónov občanov stratilo svoje zdravotné poistenie. Asi tri milióny ich prišlo o svoje penzie. A priepasť medzi veľmi bohatými a všetkými ostatnými sa stala oveľa hlbšou. Pravicoví ekonómovia dôvodili, že máme jednoducho dôverovať schopnosti bohatých ľudí a veľkých korporácií prijať správne rozhodnutia. Nedávna minulosť názorne ukázala, aká hlúpa myšlienka to bola. Naša krajina potrebuje transformáciu. Vystáli sme roky pravicovej ideológie a dychtíme vykročiť iným smerom. Verím, že sa dočkáme hĺbkového preorania sociálnych a ekonomických priorít a že posledné všeobecné voľby predstavujú zavrhnutie pravicových ekonomických argumentov. Verím, že sa dožijeme dňa, keď sa právo na zdravotnú starostlivosť stane súčasťou práv občana Spojených štátov.

Dočkáme sa stiahnutia amerických jednotiek z Iraku a pochopenia, že už nikdy viac nesmieme vláde dovoliť vtiahnuť nás do vojny manipuláciou a podvodmi. Našou úlohou ako pokrokárov je pripomenúť našej krajine, že alternatívy sú naporúdzi, že sociálno-demokratické hnutia v severnej Európe a inde zabezpečili všeobecný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a efektívne vyriešili tie druhy chudoby a bezdomovectva, aké vidíme v našej spoločnosti. Toto sa nestane samo od seba: bude to vyžadovať účasť a organizáciu širokých vrstiev. Avšak meniaca sa politická scéna nám ponúkla príležitosť presadiť model sociálnej a ekonomickej spravodlivosti.

Za Bushovej éry – teda v období, keď niektorí z najväčších Friedmanových obdivovateľov riadili americkú ekonomiku – vzrástlo bohatstvo 400 najbohatších rodín v tejto krajine o 670 miliárd dolárov. Napriek tomu máme v našej krajine deti, ktoré nemajú zdravotnú starostlivosť, sú podvýživené a spia na ulici. Z ekonomického hľadiska, z morálneho hľadiska aj z filozofického hľadiska je ideológia Miltona Friedmana totálne mylná. A University of Chicago robí vážnu chybu, keď zakladá novú platformu pre jeho skrachované myšlienky. (Preložené zo stránky In These Times, preložil Daniel Borský)

Bernie Sanders je juniorský senátor Spojených štátov zo štátu Vermont. Slúžil v kongrese - pred zvolením do senátu v snemovni reprezentantov - viac ako 16 rokov. Prečítajte si viac na jeho webstránke.

Rozpadnú sa Spojené štáty?

Deväť amerických spolkových krajín v poslednom čase prostredníctvom rôznych činností a rezolúcii varovalo vládu vo Washingtone, že by mohli uplatniť 10. dodatok ústavy a osamostatniť sa. Jedná sa o štáty Washington, New Hampshire, Arizona, Montana, Michigan, Missouri, Oklahoma a Havaj. "X. dodatok k Ústave: Právomoci, ktoré ústava nezverila Spojeným štátom, ani nezakázala štátom Únie, sú vyhradené jednotlivým štátom alebo ľudu." Jedna z predpovedí Geralda Celenteho, ktoré vyslovil v rozhovore z 12. decembra 2008, by sa mohla teda onedlho mohla splniť:

Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?

Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.

V priebehu posledných týždňov vyslovilo deväť spolkových krajín USA svoje právo na suverenitu so skrytou vyhrážkou, že by mohli opustiť "Spojené štáty". Pozrime sa napr. na rezolúciu spolkového štátu New Hampshire z januára 2009 s nadpisom "A RESOLUTION affirming States' rights based on Jeffersonian principles." (Rezolúcia potvrdzujúca práva štátov na základe Jeffersonských princípov") V nej sa žiada: "Niektoré štáty, ktoré tvoria Spojené štáty Americké si nie sú jednotné v otázke neobmedzeného podrobenia sa spolkovej vláde ... vytvorili vlastnú vládu na špeciálne účely, ktorej delegovali určité právomoci, vyhradzujúc pre káždý štát osobitne zvyškové právomoci na vlastnú samosprávu ... a v prípade že si spolková vláda privlastní nedelegovanú právomoc, jej rozhodnutia sú nezákonné, neplatné a bez akejkoľvek účinnosti."

Alebo rezolúcia republikánského poslanca Charlesa Keya zo štátu Oklahoma, zverejnená 4. januára 2009, v ktorej sa požaduje: "Zastavenie a ukončenie, s okamžitou platnosťou, všetkých mandátov, ktoré idú nad rámec ústavných právomocí." Key k tomu dodal: "My, občania štátov, sme vytvorili spolkovú vládu. Správajú sa však, ako keby boli oni vytvorili nás a ako keby sme podliehali ich autorite. Tak to nie je."

Alebo návrh zákona senátora J. Bonieka z Montany, kde sa rovnako odvolávajú na 10. dodatok k ústave a nechcú si nechať obmedziť spolkovou vládou právo na držanie zbraní. Chcú dokonca uložiť generálnemu prokurátorovi Montany povinnosť obraňovať všetkých obyvateľov štátu v súdnych konaniach federálnej vlády za držanie zbraní.

Alebo "Ústavné zhromaždenie" za samostatný Havaj, ktoré sa uskutočnilo 17. januára 2009, na ktorom sa poukázalo na nezákonné zosadenie havajského kráľa pred 116 rokmi, a ktoré požadovalo návrat k samostatnosti.

Úsilia o samostatnosť sa vyskytujú aj na Aljaške a v Texase. Stále viac štátov rebeluje otvorene proti federácii. Čo keby sa spolkové štáty skutočne osamostatnili? Podľa americkej ústavy majú právo oddeliť sa od únie. Hlavné dôvody sú predovšetkým veľké množstvo právomocí, ktoré Washington koncentroval do svojich rúk a štátny dlh federácie, ktorý sa medzičasom vyšplhal na astronomickú výšku 20 až 55 biliónov dolárov, podľa toho, ktoré záväzky sa spočítajú dokopy.

Jednotlivé štáty by mohli veriteľom povedať: "Choďte si pýtať peniaze od vlády vo Washingtone, ktorej ste peniaze požičali, my s tým nič nemáme." Takto by sa mohli oslobodiť od dlhov a úrokových zaťažení a začať sa viac venovať vlastným občanom bez toho, aby sa spolu s federáciou potopili. Vyzerá to tak, že onedlho nastúpi motto "zachráň sa, kto môžeš". Prehnané poručníctvo federálnou vládou a totálny bankrot spolkových financií by mohli viesť k rozpadu Spojených štátov a ich rozdeleniu na samostatné štáty. Koniec koncov existuje federálna vláda vo Washingtone len preto, lebo ju jednotlivé štáty chcú, a lebo na ňu preniesli určité právomoci. Tie jej môžu byť spätne odňaté. Okrem deviatich spolkových krajín, ktoré už podnikli kroky na získanie svojej suverenity späť, očakávajú analytici, že sa rovnako rozhodne v priebehu tohto roku ďalších 20 krajín. Medzi ne patria aj spolkové štáty Alaska, Alabama, Arkansas, Kalifornia, Colorado, Georgia, Idaho, Indiana, Kansas, Nevada, Maine a Pensylvánia.

Kalifornia zbrankrotovala

Kalifornia, najväčšia spolková krajina únie, je už insolventná a nedokáže plniť si svoje záväzky. Okrem iného nie je schopná vyplácať dôchodky a daňové dobropisy. Teraz sa namiesto peňazí vydávajú dlžobné úpisy a vláda vyzvala banky a obchody, aby tieto "papiere" akceptovali. Ale prečo by to mali urobiť? Ak štát už nemá peniaze a v očiach bánk a investorov prestal byť úverovo spôsobilým, tie neskôr nebudú môcť dlžobné úpisy speňažiť.

Guvernér Arnold Schwarzenegger nariadil, že úradníci musia zostať dva dni v mesiaci bez platu doma, aby odbremenili štátny rozpočet. Tým pádom sú počas týchto dvoch dní aj zatvorené všetky úrady. Jednotlivé mestá a obce v Kalifornii už prestali odvádzať štátu dane, pretože im už nemôže garantovať potrebné služby. Negatívna špirála vzájomného platobného odmietania sa postupne rozširuje a spôsobuje chaos. Tisíce občanov už opustili Kaliforniu, lebo trpeli štátnou krízou a nevedeli si v krajine predstaviť svoju ďalšiu budúcnosť. Stále viac a viac spolkových štátov si začína uvedomovať svoju samostatnosť, nechce byť kontrolovaných centrálnym autoritatívnym režimom vo Washingtone a vtiahnutých do víru bankrotov, ktorý Washington spôsobil . Toto dali jasne najavo a ďalšie štáty budú po ich vzore nasledovať. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Verejná revolta proti zlodejským plánom na záchranu ekonomiky narastá

Pohľad na davy na Islande, ktoré trieskali do hrncov a panvíc až kým nepovalili svoju vládu, mi pripomenul slogan, ktorý sa v roku 2002 stal populárnym v protikapitalistických kruhoch: „Vy ste Enron, my sme Argentína“. Jeho odkaz bol dosť jednoduchý. Vy – t.j. politici a manažéri zhromaždení na nejakom obchodnom summite – ste ako tí bezohľadní tunelárski papaláši z Enronu (vtedy sme, samozrejme, nevedeli ani polovicu celej pravdy). My – čiže tá chamraď vonku – sme ako tí Argentínčania, ktorí uprostred ekonomickej krízy veľavravne pripomínajúcej tú našu vyšli do ulíc trieskajúc hrncami a panvicami. Kričali ¡Que se vayan todos! („Všetci musia odísť!“) a vynútili si procesiu štyroch prezidentov za necelé tri týždne. Na argentínskom povstaní v rokoch 2001-02 bolo unikátne, že nebolo zamerané proti konkrétnej politickej strane a dokonca ani proti abstraktnému pojmu korupcie. Jeho terčom sa stal dominantný ekonomický model; bola to totiž prvá celonárodná revolta proti súčasnému systému neriadeného kapitalizmu. Nejakú chvíľu to trvalo, ale od Islandu po Južnú Kóreu a od Lotyšska po Grécko sa aj zvyšok sveta konečne dobral k významu sloganu ¡Que se vayan todos!.

Stoické islandské matróny stĺkajúce svoje hrnce naplocho zatiaľčo ich deti rabovali chladničky hľadajúc vhodné projektily (Vajcia? Prečo nie, ale jogurt?) zopakovali taktiku, ktorá sa preslávila v Buenos Aires. To samé platilo pre kolektívnu rozzúrenosť na elitu, ktorá spľundrovala kedysi prekvitajúcu krajinu a mysela si, že jej to prejde. Gudrun Jonsdottir, 36-ročná islandská úradníčka, to vyjadrila takto: „Už mám celej tejto záležitosti až po krk. Neverím vláde, neverím bankám, neverím politickým stranám a neverím MMF (Medzinárodnému menovému fondu). Mali sme dobrú krajinu, a oni ju zruinovali.“

Ďalšia paralela: protestujúci v Reykjavíku si ťažko nechajú zapchať ústa púhou zmenou tváre na vrchu pyramídy (hoci nová ministerská predsedníčka je lesbička). Žiadajú pomoc pre ľudí, nielen pre banky, trestné vyšetrovanie celého debaklu a hĺbkovú volebnú reformu. Podobné požiadavky v týchto dňoch zaznievajú v Lotyšsku, ktorého ekonomika sa zmrštila bolestnejšie ako ktorejkoľvek inej členskej krajiny EÚ a ktorého vláda visí na vlásku. Jeho hlavné mesto sa dlhé týždne zmieta v protestoch, vrátane rozsiahleho štrajku 13. januára, kde prišlo aj na vrhanie dlažobných kociek. Podobne ako Islanďania, Lotyši sú pobúrení neochotou svojich lídrov prijať akúkoľvek zodpovednosť za šlamastiku. Keď sa Bloomberg TV pýtala, čo spôsobilo krízu, lotyšský minister financií iba pokrčil ramenami: „Nič špeciálneho.“

Avšak ťažkosti Lotyšska sú vskutku výnimočné: tie isté politiky, ktoré „baltickému tigrovi“ v roku 2006 umožnili rásť tempom 12 percent sú dnes príčinou bolestivého 10-percentného prepadu predpokladaného na tento rok: peniaze, zbavené akýchkoľvek bariér, odtekajú rovnako rýchlo ako pritiekli, pričom mnoho z nich končí vo vreckách politikov. (Istotne nie je náhoda, že mnohé z dnešných amputovaných ekonomík sa ešte včera nazývali „zázrakmi“: Írsko, Estónsko, Island, či Lotyšsko). Vo vzduchu je ešte čosi, čo pripomína Argentínu. V roku 2001 argentínski lídri reagovali na krízu prijatím brutálneho úsporného balíčka predpísaného Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktorý na strane výdavkov škrtol 9 miliárd dolárov z veľkej časti určených pre zdravotníctvo a vzdelávanie. To sa ukázalo ako fatálna chyba. Odbory zorganizovali generálny štrajk, učitelia svoje triedy vyviedli do ulíc a protesty nikdy neutíchli.

Tá istá totálna neochota znášať bremeno krízy je príčinou mnohých dnešných protestov. V Lotyšsku sa hnev verejnosti zameral najmä na úsporné opatrenia vlády – masové prepúšťanie, redukciu sociálnych služieb a oklieštené platy vo verejnom sektore – prijaté v snahe vyhovieť kritériám pre poskytnutie núdzovej pôžičky od MMF (ako vidno, nič sa nezmenilo). Decembrové nepokoje v Grécku vyvolalo zastrelenie 15-ročného chlapca políciou. Ale to, čo ich následne živilo, keď farmári prevzali štafetu od študentov, je rozšírená zlosť na spôsob, akým vláda čelí kríze: banky dostali núdzovú pomoc vo výške 36 miliárd dolárov, zatiaľčo robotníci sa dočkali krátenia penzií a farmári nedostali takmer nič. Napriek nepríjemnostiam zapríčineným traktorovými blokádami ciest 78 percent Grékov verí, že požiadavky farmárov sú primerané. Aj posledný generálny štrajk vo Francúzsku – čiastočne spustený plánmi prezidenta Sarkozyho dramaticky zredukovať počet učiteľov – podporuje 70 percent populácie.

Ako červená niť sa touto globálnou vlnou odporu vinie odmietanie logiky „výnimočnej politiky“, čo je termín, ktorý poľský politik Leszek Balcerowicz použil na podporu teórie, podľa ktorej v čase krízy môžu politici ignorovať legislatívne pravidlá a chvatne presadiť nepopulárne „reformy“. Tento trik sa stáva ošúchaným, ako nedávno zistila juhokórejská vláda. V decembri sa vládna strana pokúsila využiť krízu na pretlačenie veľmi kontroverznej dohody o voľnom obchode so Spojenými štátmi. Vedúc politiku zatvorených dverí do nových extrémov sa zákonodarcovia zamkli v rokovacej sále a zabarikádovali dvere lavicami, stoličkami a váľandami, aby mohli hlasovať v súkromí. Opoziční politici na túto hru nepristúpili: za pomoci kladív a elektrickej píly sa vlámali dnu a zahájili dvanásťdňový okupačný štrajk v parlamente. Hlasovanie sa odložilo a vytvoril sa priestor na hlbšiu diskusiu – čo znamenalo víťazstvo nového druhu „výnimočnej politiky“.

Tu v Kanade je politika výrazne menej naklonená užívateľom YouTube, napriek tomu však zostala prekvapujúco bohatá na udalosti. V októbri vyhrala národné voľby Konzervatívna strana na základe neveľmi ambiciózneho programu. O šesť týždňov neskôr náš toryovský predseda vlády v sebe našiel skrytého ideológa, keď predstavil návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý hodlal zbaviť pracovníkov vo verejnom sektore práva na štrajk a zrušiť verejné financovanie politických strán, pričom nepredvídal žiadne ekonomické stimuly. Opozičné strany odpovedali vytvorením historickej koalície, ktorej v ceste k moci zabránilo iba náhle rozpustenie parlamentu. Toryovci sa práve vrátili s prepísaným rozpočtom: obľúbené pravicové politiky kamsi zmizli a boli nahradené mnohorakými ekonomickými stimulmi.

Poučenie je zrejmé: vlády, ktoré chcú na krízu spôsobenú ideológiou voľného trhu odpovedať akceleráciou tej istej zdiskreditovanej agendy, sa nedožijú toho, aby o tom raz mohli rozprávať. Slovami talianskych študentov skandujúcich v uliciach: „My nebudeme platiť za vašu krízu!“

Naomi Kleinová je ocenená žurnalistka, nezávislá komentátorka a autorka medzinárodného bestselleru New York Times s názvom The Shock Doctrine: The Rise of Disaster Capitalism (september 2007). V minulosti napísala medzinárodné bestsellery No Logo: Taking Aim at the Grand Bullies a zbierku Fences and Windows: Dispatches from the Front Lines of the Globalization Debate (2002).

(Preložené zo stránky AlterNet/The Nation, preložil Daniel Borský)

NATO je obkľúčené zo všetkých strán

Čo bolo z historického hľadiska mnohokrát hlavným dôvodom pre porážky armád? Silnejší nepriateľ? Zlý výcvik vojakov? Nedostatok peňazí vo vojenskej kase? Nie, bola to strata zásobovania. Armáda bez zásobovania je ako auto bez benzínu - nepohne sa ďalej. A presne tomuto problému čelia v súčasnosti vojaci NATO v Afganistane.

Dramatickosť situácie dokazuje tvrdenie amerického generála Johna Craddoka, najvyššieho veliteľa spojeneckých vojsk v Afganistane, ktorý v pondelok vyzval členov západnej aliancie, aby začali rokovať s Teheránom o zabezpečení zásobovania cez Irán. "Každá krajina musí o tomto rozhodnúť sama. Štáty by mali konať vo svojom vlastnom záujme, aby dokázali zásobovať svojich vojakov", povedal pre Assiociated Press. "Je to výlučne na nich."

Prosím? Práve "najväčšieho nepriateľa" v takzvanej "osi zla" treba teraz prosiť o pomoc? Už sú na tom tak zle? Nesmierna irónia a prehra. Víťazmi sú Taliban a islamská republika. To majú z toho, keď sa vydajú na zločinecké dobrodružstvo tam, kde si zuby vylomili už aj iní.

Zabezpečenie alternatívnych zásobovacích trás do Afganistanu má najvyššiu prioritu, a to hlavne preto, lebo Obama v rámci svojich prvých exekutívnych nariadení prikázal zdvojnásobiť počet amerických vojakov na 60 000. Dvakrát toľko vojakov znamená, že budú potrebovať aj dvojnásobne toľko prísunu zásob. Ale po ôsmych rokoch vojny čelia jednotky NATO porážke a sú izolované. Viac ako 70 percent krajiny kontroluje Taliban, Kábul je prakticky obkľúčený, všetky prístupové cesty sú zablokované. Zažijú Američania druhý Vietnam?

Najdôležitejšia prístupová cesta zničená

Povstalci vyhodili na severozápade Pakistanu do vzduchu most, čím prerušili jednu veľmi dôležitú zásobovaciu trasu západných vojsk do Afganistanu. Hovorca pakistanskej vlády Hidayat Ullah potvrdil, že povstalci zničili most pri priesmyku Khyber v utorok v skorých ranných hodinách. Takmer 75 percent zásob pre zahraničné vojská v Afganistane prepravujú lode do pakistanského prístavného mesta Karachi, z ktorého sú následne prevezené cez spomínaný priesmyk do susednej krajiny. V tejto chvíli sa na oboch stranách 100-metrového mostu hromadia stovky nákladných áut. Teraz už vieme, prečo chce Obama jednať s Iránom. Ide o to, aby zabránil porážke v Afganistane.

Krajiny, ktoré majú dobré vzťahy s Iránom ako napr. Francúzsko, Nemecko a Taliansko boli vyzvané, aby dohodli alternatívnu trasu do západného Afganistanu cez iránsky prístav Char Bahar v Ománskom zálive. Toto u Iránčanov iste vyvolá minimálne nejaký ten úškrn. "NATO hľadá flexibilné, alternatívne trasy. Myslím, že to je v poriadku", odpovedal Craddock, keď sa ho niekto spýtal na použitie iránského teritória na účely zásobovania. "Rôzne varianty sú dôležité, výber je dôležitý, flexibilita počas vojenských operácii je životne dôležitá", povedal. "Čo budú robiť jednotlivé krajiny, je ich vec" - asi podľa známeho hesla každý za seba.

Kirgizsko vyhodilo Spojené štáty

Ďalšie neštastie pre Ameriku a NATO - kirgizský prezident Kurmabek Bakijew v utorok počas návštevy Moskvy vyhlásil, že Kirgizsko plánuje uzavrieť strategicky dôležitú vojenskú základňu amerických vzdušných síl v Manase. Kirgizská vláda túto tému už často načala pri rokovaniach s USA o kompenzáciách za umiestnenie vojsk v krajine. "Zo strany USA sme žiaľ nenatrafili na pochopenie", povedal Bakijew v ruskej televízii. Krátko pred týmto vyhlásením kirgizského prezidenta potvrdila ruská vláda, že chudobnej, niekdajšej sovietskej republike poskytne úver vo výške dvoch miliárd dolárov a priamu finančnú pomoc vo výške 150 miliónov dolárov.

Manas je dôležitou základňou USA, cez ktorú sa realizuje zásobovanie vojsk v Afganistane. Americký generál David Petraeus, šéf CENTCOMu, zodpovedný veliteľ pre Blízky východ, východnú Afriku a strednú Áziu nedávno počas návštevy regiónu vyhlásil, že Manas je kľúčovou základňou pre plánované posilnenie amerických vojsk v Afganistane. USA v súčasnoti každý rok pumpujú približne 150 miliónov dolárov do kirgizského národného hospodárstva. Z toho platia 63 miliónov ako nájomné za vojenskú základňu. Hovorca amerických vojsk v Afganistane sa snažil okrášliť správu o výpovedi a povedal: "Myslím, že sa jedná len politické gesto."

Spojené štáty zriadili vojenské letisko v Manase, 25 kilometrov od hlavného mesta Biškek spolu so základňou v susednom Uzbekistane krátko po 11. septembri 2001 na podporu svojich vojenských operácii v Afganistane. Svoju základňu v Uzbekistane stratili USA už v roku 2005 po údajnom spore o ľudské práva. Rusko sa na prítomnosť amerických jednotiek v Kirgizstane, ktorý považuje za svoj predný dvor, pozeralo už dlho nedôverčivo. Rusko v Kirgizstane už svoju základňu má, a zdá sa, že v tejto veci zvíťazilo. NATO je, alebo onedhlo bude obkľúčené zo všetkých strán. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

V USA sa začala legálna revolúcia

Státisíce vlastníkov rodinných domov v Spojených štátoch už nedokážu splácať svoje hypotéky a čelia nútenej exekučnej dražbe. Musia opustiť svoje domovy, ale nevedia kam majú ísť. Teraz vyzvala poslankyna kongresu za Ohio Marci Kapturová všetkých "bezdomovcov", aby zostali vo svojich domoch, a aby ich obsadili. Žiada obete finančnej krízy, aby začali s "legálnou revolúciou" proti bankovému systému. Podľa vlastných slov má už dosť toho, že Wall Street dostáva zo štátnych záchranných balíčkov stovky milionóv, a trpiaci vlastníci domov nič.

• krátka reportáž CNN o "legálnej revolúcii"
  

Komentár: Dobrý nápad. Státisíce, alebo milióny ľudí nemožno nútenou dražbou vyhodiť zo svojho domova na ulicu. Keď obete finančnej krízy jednoducho odmietnu exekúciu a zostanú ako "okupanti" vo svojich domoch, systém sa nedokáže vysporiadať s takým množstvom exekúcii. Uskutoční sa revolúcia.

Okrem toho väčšina bánk kvôli zaškatulkovaniu a predaju svojich hypotekárnych balíkov už vôbec nedokáže nájsť potrebné dlhopisy a predložiť ich súdu. Niektoré súdy už odmietli žiadosti bánk o nútené dražby - práve kvôli chýbajúcim dôkazom. Finanční žraloci sa dostali do bezvýchodiskovej situácie. Jednak nedostávajú hypotekárne platby, na druhej strane však kvôli nedostatku dôkazov a zrútenému trhu s nehnuteľnosťami nedokážu speňažiť domy. Banky nemajú "zisk" z úrokov a zároveň sú ich "istoty" a bilancie bezcenné. Z tohto dôvodu zbankrotoval celý úverový systém USA.

Masovým hnutím a všeobecným odmietaním môže byť neľudský a perverzný vykorisťovateľský systém zrazený do kolien. Z tohto by sme sa mali poučiť. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Teraz sa idú zoštátňovať banky

"Prestaňte podporovať svoje banky. Buď ich nechajte zbrankrotovať, alebo ich zoštátnite."

Potom, ako boli zoštátnené už niektoré alebo všetky banky na Islande, v Írsku, Lotyšsku, Estónsku, Litve a čiastočne aj vo Veľkej Británii, nasleduje s podobnými plánmi aj nemecká spolková vláda a možno aj Obama. Nemecké ministerstvo financií chce zmeniť zákon o stabilizácii finančného trhu, čím by sa v jednotlivých prípadoch umožnilo vyvlastnenie bánk za predpokladu, že tento krok zabezpečí stabilitu finančného systému. Akcionári by síce obdržali odškodnenie, museli by sa však pripraviť na značné finančné straty. K vyvlastneniu by však podľa ministerstva financií malo prísť iba v prípade, keby boli vyčerpané všetky ostatné možnosti.

Spolková kancelárka Angela Merkelová obhajovala plány čiastočného zoštátňovania bánk. Na jednom mítingu povedala, že neexistuje všeobecne platné riešenie pre finančnú krízu. V jednotlivých prípadoch by mohlo byť prebratie podielov štátom zmysluplné, ak to bude pre daňových poplatníkov najlacnejší variant. Merkelová zdôraznila, že pri Hypo Real Estate, ktorá je finančnou krízou rozsiahle postihnutá, musí štát "akútne jednať".

Bude musieť Obama zoštátniť banky?

Pred desiatimi rokmi dal Lawrence Summers, vtedajší minister financií Billa Clintona, ázijským hospodárskym tigrom nasledovnú radu: Prestaňte podporovať svoje banky. Buď ich nechajte zbrankrotovať, alebo ich zoštátnite. Vtedy práve vrcholila ázijská finančná kríza. V Južnej Kórei, Thajsku, Indonézii a na Taiwane sa prepadli trhy. Americká vláda a Medzinárodný menový fond dôrazne žiadali Ázijcov, aby prestali s rodinkárskym hospodárstvom. Dnes je Larry Summers najdôležitejším hospodárskym poradcom nového prezidenta a môže svoju radu použiť na vlastné finančné inštitúcie, ktoré sa v súčasnosti zmietajú v kríze.

Doteraz sa vláda vo Washingtone a FED (Federal Reserve Bank) pokúšali zachrániť banky stále novými a novými pomocnými balíčkami. Americký daňový poplatník sa medzičasom stal najdôležitejším akcionárom dvoch najväčších finančných inšitúcií krajiny. Disponuje 6 percentami Bank of America a 7,8 percentami akcií Citigroup. Okrem toho mu patrí približne 80 percent poisťovacieho giganta AIG. Jeho záväzky sú však ešte oveľa ďalekosiahlejšie. Štát sa zaviazal ručiť za straty, ktoré vzniknú odpisovaním bezcenných papierov a balíčkov. To môže stáť stovky miliárd dolárov. Vláda prezidenta Obamu sa musí rýchlo rozhodnúť - buď nechá banky skolabovať, alebo ich zoštátni.

Obama predstaví nový plán

"Plán pre veľký tresk", tak nazval Financial Times Online nový plán Baracka Obamu. Tento plán má obsahovať tri základné body, ktoré by mali zastaviť totálne zrútenie amerického finančníctva: kroky na upratanie amerického bankového systému, kroky na opätovné oživenie medzibankového obchodu a kroky na zastavenie vyvlastňovania domovov. Svoj nový plán chce Obama predstaviť už začiatkom budúceho týždňa.

Súčasťou nových opatrení budú pravdepodobne prísne predpisy pre podniky, ktoré chcú žiadať finančnú pomoc od štátu. Ministerstvo financií USA chce okrem toho zaviesť limit pre vyplácanie bonusov bankovým manažérom. "Politická klíma si v súčasnosti vyžaduje, aby bola Wall Street potrestaná", povedal pre Financial Times nemenovaný manažér, ktorý sa zúčastnil porád ohľadom nového balíčku opatrení. Do akej výšky má maximálny limit siahať, zatiaľ nie je známe. Obama v sobotu v rámci svojho týždenného rádiového a internetového príhovoru povedal: "Môj minister financií Timothy Geithner onedhlo predloží stratégiu pre oživenie nášho finančného systému, aby firmy a rodiny mali znovu prístup k úverom."

Pre stabilizáciu finančného systému hľadá americká vláda novú stratégiu. Pritom ide prezidentovi Obamovi hlavne o to, ako má byť použitých 350 miliárd dolárov zo záchranného balíčka pre finančné trhy, ktorý presadila ešte minulá vláda Georga W. Busha. "Popri zaisteniu vznikania nových pracovných miest sa musíme postarať aj o to, aby boli trhy stabilné, aby mal každý prístup k úverom a aby mohli rodiny zostať vo svojich domovoch." Podľa infomácii z kruhov vlády by sa v rámci novej stratégie mala zaviesť tzv. "Bad Bank" (Zlá banka), ktorá by si mohla vyžiadať viac peňazí ako doteraz povolených 700 miliárd dolárov pre zriadenie záchranných fondov. Táto "skládka toxického odpadu" by prebrala bezcenné papiere alebo banky. Súčasne sa Obama snaží presadiť v Kongrese svoj balík na oživenie hospodárstva v hodnote 825 miliárd dolárov, ktorý by mal znovunaštartovať americkú ekonomiku investíciami a daňovými úľavami.

Chce Obama rozpustiť FED?

Na WEF (World Economic Forum) v Davose sa šíri fáma, že Obamova hlavná poradkyňa Valerie Jarrettová informovala Vladimíra Putina o tom, že nová americká vláda chce rozpustiť FED (Federal Reserve Bank). Jarretová bola jedinou reprezentantkou Obamovej vlády na WEF. Hovorí sa, že Obama má vraj v pláne zavedenie novej národnej banky Spojených štátov, ktorá už nemá ako FED patriť súkromným vlastníkom, ale výlučne štátu. Týmto krokom by sa mala americká menová politika vytrhnúť z rúk Rockefellerovcom a Rothschildovcom. Má to byť zároveň prvé opatrenie smerom k zoštátneniu všetkých zbrankrotovaných finančných inštitúcii.

Komentár: Ktovie, či to je pravda. Pekné by to bolo. Lenže každý prezident, ktorý sa pred Obamom o toto pokúsil, bol zhodou okolností zavraždený "osamelým páchateľom". Globálna elita to nedovolí. Každopádne sa môžeme "tešiť" na napínavý budúci týždeň. Inak, pozrime sa kam sa vyšplhala cena zlata - na 927 dolárov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Obamove prvé vraždy

Minulý piatok dal Barack Obama zelenú svojej prvej vojenskej akcii - raketovému útoku proti údajným militantom v Pakistane, pri ktorom zahynulo (bolo zavraždených) najmenej 18 civilistov. Len štyri dni po jeho uvedení do funkcie si od neho vyžiadali americkí velitelia povolenie, aby mohli vykonať v sobotu útok so svojimi zabijackými sondami. Podľa amerických zákonov sú vojenské operácie mimo oblastí, v ktorých ich parlament povolil (Afganistan, Irak), zakázané. Aby mohli byť tieto zákony porušené, armáda potrebuje výslovné povolenie prezidenta - a on ho udelil.

Obama týmto krokom pokračuje v zločineckej politike Busha, ktorý povolil minulý rok celkovo 30 útokov na Pakistan, pri ktorých prišlo o život 200 ľudí - jasné porušenie medzinárodného práva. Obama už počas svojej volebnej kampane vyhlásil, že ho obmedzenia tohto typu nebudú zaujímať. Plánuje postupne premiestniť vojnu do Pakistanu. Rozhodnutie prezidenta Busha napadnúť Irak predtým, ako bola "vybavená" vojna proti terorizmu v Afganistane a Pakistane, nazval Obama chybou. Velitelia US-Marines oznámili v piatok, že do Afganistanu a Iraku bude premiestnenýh 22 000 vojakov. Generál James Conway povedal, že teraz "nadišiel čas" opustiť Irak, keďže sa z vojny stali budovateľské práce. Chce mať vojakov v Afganistane, predovšetkým na juhu, kde členovia Talibanu a Al-Káidy údajne profitujú z blízkeho útulku v Pakistane.

Obama viackrát varoval, že je pripravený zbombradovať Pakistan, keď informácie tajných služieb ukážu, že sa tam ukrýva Osama bin Ládin spolu so svojími bojovníkmi - a to predovšetkým vtedy, ak proti tomu pakistanská vláda nič nepodnikne. Americké rakety v sobotu odpálili sondy Predator, ktoré krúžia vo vzduchu a kamerami monitorujú terén. Z veliteľského stanovišťa možno potom pomocou diaľkového ovládania odpáliť ich zbrane na určitý cieľ - ako v počítačovej hre. Prvý útok bol namierený proti dedine Zharki v okolí mesta Miran Shah v severnom Waziristane. Tri rakety zničili dva domy a zabili10 civilistov. Obyvateľ dediny povedal spravodajskej agentúre Reuters cez telefón, že zo zrúcanín vytiahli deväť mŕtvol. Medzi nimi bol majiteľ domu spolu so svojou päťčlennou rodinou. Pri druhom útoku o niekoľko hodín neskôr v dedine Gangi Khelin v severnom Waziristane bolo zabitých ďalších deväť ľudí.

Pakistanská vláda dúfala, že sa pod vedením Obamu skončia útoky na ich teritórium, ktoré spôsobili rozsiahle protesty proti vláde. Ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Obamu, aby hľadal v rámci vojny proti terorizmu iné spôsoby na dosiahnutie svojich cieľov. Lenže Pakistan nemá možnosť a je aj politicky príliš nestabilný na to, aby sa mohol brániť voči porušovaniu svojej suverenity americkým agresorom. Obama chce zjavne vyzerať ako odhodlaný vodca, ktorý sa nebojí prikázať vojenské operácie aj napriek tomu, že počas volebnej kampane hovoril o novej ére diplomacie pre Ameriku. Minulý štvrtok vymenoval Obama diplomatického veterána Richarda Holbrooka za mimoriadneho vyslanca pre Pakistan a Afganistan. Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová v rovnakom čase telefonovala s pakistanským prezidentom Asifom Ali Zardarim.

Komentár: Len čo sa Obama dostal k moci, zabíjanie pokračuje aj pod jeho velením. Už má na svedomí 18 civilistov. Koľko medzinárodných zákonov bolo vniknutím amerických vojsk do Pakistanu porušených? Porušenie suverenity krajiny, vedenie útočnej vojny, bombardovanie civilistov, genocída? Ale americká vláda už dlho nerešpektuje zákony a robí si, čo chce. To sa nezmení ani s Obamom na čele exekutívy. Systém je ten istý, vymenila sa iba marionetka. Kto je skutočný darebácky štát a vedúci terorista na tomto svete?

Okrem toho by mal niekto povedať Obamovi, že bin Ládin je už dávno mŕtvy. Výhovorka, že sa ukrýva v Pakistane slúži iba na odôvodnenie bombardovania tejto krajiny a nikto tomu už neverí. Američania pomaly začínajú chápať, že Obama nie je tým, za čo ho množstvo ľudí považovalo. Už počas prvého týždňa jeho vlády zmizla eufória a jeho podpora v obyvateľstve podľa prieskumov verejnej mienky Gallup klesla o 15 bodov z 83% na 68%. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Ľudia v pozadí Baracka Obamu

Bol som upozornený na veľmi zaujímavý rozhovor s historikom Westerom Tarpleym: "The Men Behind Barack Obama" ("Ľudia v pozadí Baracka Obamu"). Obsah podľa popisu: "Dokument o odvrácené tváři Baracka Obamy, proč nemá v plánu útočit na Irán, ale daleko spíš na Pakistán a Súdán, který zdánlivě jako Africký stát nemůže být Americkým trnem v patě. A jak to je všechno s Českým radarem? Jak ten zapadá do této skládačky?".

Tarpley hovorí o tom, ako zásadne sa americká zahraničná politika s novou charizmatickou marionetou v Bielom dome zmení. Rozhovor bol vedený v angličtine, video je s českými titulkami.

• The Men Behind Barack Obama (GoogleVideo, české titulky)
  

Skutočne veria, že sa niečo zmení

"Change we can believe in", dobrý vtip! Obama pri prezidentskej prísahe, obklopený svojimi kamarátmi, ktorí sa idú popukať od smiechu, lebo zase jeden z nich vlezie do roly prezidenta. A všetci dobromyseľní ľudia si myslia, že s ním bude lepšie, že sa niečo zmení ... ha, ha, ha! Jasné!

23. júla 2008 navštívil Barack Obama alias Barry Soetoro mesto Sderot v Izraeli. Vydal sa na túto dlhú cestu za cieľom získať si židovské hlasy v USA. Do Izraelom obliehanej Gazy sa však nevybral, pritom bola vzdialená len niekoľko kilometrov. Mocné sionistické mediálne mašinérie v USA vykreslili Sderot ako mesto, ktoré je neustále ohrozené hračkárskymi raketami Hamasu. Tie zhrdzavené rúry v pozadí vytvárajú skutočne hrozivú kulisu.

Počas svojho prejavu bol obklopený vojnovými zločincami Tzipi Livniovou, Ehudom Barakom a Avim Dichterom a vyjadril svojím sionistickým nadriadeným hlbokú úctu a samozrejme nezabudol pripomenúť ani klasické bla bla ... Amerika je priateľom a spojencom, Hamas sú teroristi, Izrael má právo na obranu, Irán nesmie mať svoj atómový program, atď. Teraz vieme, prečo nový prezident marioneta počas predošlých troch týždňov nekritizoval Izrael ohľadom masakrovania v Gaze - sám je sionistom.

Nič sa s jeho nástupom do úradu nezmení: "the show zabíjanie must go on!" Palestínčania a záchranári bežia o život, aby sa zachránili pred izraelským útokom fosforovými bombami, ktoré boli namierené na školu OSN v Beit Lahia na severe Gazy v sobotu 17. januára (spodný obrázok, pozn. prekladateľa). V tomto čase sa v budove nachádzalo 1600 civilistov, ktorí sa ukrývali pred vojnou. Prieskumný tím Amnesty International potvrdil, že Izrael zhadzoval nad husto osídlenou oblasťou fosforové bomby. Podľa AI existujú nepopierateľné dôkazy, ktoré svedčia o nasadení bieleho fosforu, ktorý je zakázaný. Našli sa ešte stále horiace pozostatky fosforu a granátové úlomky.

Kto dodal Izraelu tieto smrteľné zbrane, ktoré sa nasadzujú proti civilistom? Bol to zbrojársky priemysel Spojených štátov na objednávku vlády USA, s povolením parlamentu a so súhlasom senátora Obamu. Teraz žiadajú uvalenie zbrojného embarga na Hamas, ale nie na Izrael. Kto je vojnový zločinec, ktorý zavraždil 1300 civilistov?

Som zvedavý, či sa Barry vyberie aj na podobnú návštevu Gazy, aby na vlastné oči videl devastáciu a masové vraždy páchané na Palestínčanoch. Nech vidí pravé americké rakety, bomby a granáty, ktoré s jeho súhlasom boli dodané Izraelu. Barack Obama je kvôli svojmu mlčaniu a jednostrannému postoju spoluzodpovedný za genocídu v Gaze. Akonáhle sa skončí volebné obdobie jedného klamára, prichádza ďalší a pokračuje. Slogan by mal znieť: "Change we can't believe in." (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Svedkovia zločinov sú nežiadaní

Čoho sa Izrael bojí? Keď sa správajú tak, ako to hovorí ich propaganda, nezabíjajú civilistov, snažia sa ochraňovať palestínske obyvateľstvo, keď im ide iba o vojenské ciele a zničenie Hamasu, tak prečo nesmú medzinárodné média, žurnalisti a kamerové tímy vstúpiť do Gazy a prinášať nezávislé spravodajstvo o vojenskom dianí? Čo chce Izrael skryť? Všetko, čo počujeme a vidíme, čo ukazujú a hovoria západné média, pochádza iba z jednej strany a je kontrolované, schvaľované a rozširované izraelským ministerstvom propagandy. Takáto cenzúra neodzrkadluje správanie sa právneho štátu, údajne "jedinej demokracie" na Blízkom východe. Takto sa správa diktatúra, ktorá chce niečo skryť a ktorá pácha zločiny, ktoré nesmieme vidieť. Ale na túto izraelskú dvojmorálku sme si už zvykli.

Tým, že neumožňuje médiam ako svedkom informovať o dianí v Gaze, si môže izraelské vojsko robiť čo chce, a nikto to nevidí. Sami stanovujú, čo sa údajne deje. Vojny sa odohrávajú v médiach - čo sa môže dozvedieť svetové spoločenstvo? Aký obraz si majú vytvoriť ľudia? Kto je dobrý a kto zlý? Čo sa deje v skutočnosti, nie je dôležité. Dôležité je len to, ako sa podáva vojna v televízii.

Rovnakú taktiku sme videli pri gruzínsko-ruskom konflikte. Kto začal vojnu, kto bol skutočný agresor, kto zmasakroval civilistov v Severnom Osetsku - to všetko sme sa dozvedeli už v prvý deň z blogov a alternatívnych médii, ktoré zverejňovali výpovede očitých svedkov. Mainstreamové média preberali a bez preverovania rozširovali výlučne gruzínske a Saakašviliho propagandistické lži. Nikto z nich nebol v krízovej oblasti. Žurnalistom nebol umožnený vstup, sedeli v kaféčkach v Tifilise a preberali televízne obrazy spolu s textami Gruzíncov. Rovnako, ako sa dnes vysiela len izraelská verzia vojny. Hamas a palestínski civilisti nemajú hlas, nemôžu ukázať svoj pohľad na masakrovanie. Vykázať média a nepovoliť kamery - tak sa to robí.

Bez jediného novinára na mieste činu nevieme nič a musíme počúvať jednostranné správy Izraelcov, ktoré sú istotne vyvážené a objektívne. Keby bol novinárom umožnený vstup do Gazy, dokázali by oddeliť pravdu od lži, mohli by sledovať skutočné dianie a sprostredkovať ho. Ale to nesmú. Toľko k Izraelskej slobode tlače, údajná demokracia.

Ale my poznáme dôvod tejto cenzúry a tohto utajovania udalostí. Izrael vedie vojnu proti palenstínskemu obvyvateľstvu, ktorá porušuje medzinárodné právo. Nemáme vidieť dôsledky masívneho bombardovania, zmrzačené a roztrhané mŕtvoly mužov, žien a detí. To by mohlo ľudí vo svete priviesť na myšlienku, že Izrael vôbec nie je tá nevinná obeť, za akú sa sa stále sám označuje, ale zločinecký a brutálny páchateľ a sionistický režim banda masových vrahov.

Čo sa tiež nesmieme dozvedieť, sú straty na izraelskej strane. To je štátne tajomstvo, ktoré by mohlo poškodiť imidž údajne neprekonateľnej a najlepšej armády na svete. Ale táto bublina praskla najneskôr po invázii Libanonu v roku 2006. Hisbollah im udelila lekciu a spôsobila citlivú porážku, ktorú musela priznať izraelská armáda a vláda so škrípaním zubov. Bolo zahájené aj parlamentné vyšetrovanie, ktoré malo zistiť dôvod tohto neúspechu. Ale dôvod je veľmi jednoduchý. Asymetrickú vojnu nemôže vysoko technizovaná armáda vyhrať, a to najmä vtedy nie, keď vnikne do cudzieho teritória, kde si proti sebe poštve obyvateľstvo. Kontrola je udržateľná za takýchto podmienok len masívnou brutalitou, deštrukciou a zabíjaním civilistov. Rovnako ako teraz v Gaze. Goliáš proti Dávidovi.

Cenzúra spravodajstva je skutočne masívna. Napríklad ani redaktor švajčiarskej televízie André Marty nesmie vysloviť pravdu, a to napriek tomu, že pracuje v krízovej oblasti Blízkeho východu už viac ako desať rokov. Stojí na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy a nesmie nič povedať. Rovnako ako všetci ostatní západní korešpondenti, ktorí stoja pri hraničnom plote Gazy a môžu sa akurát tak z diaľky pozerať na na výbuchy izraelských bômb a granátov. Katastrofálne dôsledky týchto zbraní na civilné obyvateľstvo nesmú vidieť. Dnes večer povedal Marty švajčiarskym divákom: "Už jeden a pol hodiny počujeme silné výbuchy a to stojíme takmer jeden a pol kilomentra od hranice". Marty týmito slovami odpovedal na otázku moderátora relácie 10 pred desiatou, Stephana Klaprotha, čo môže povedať o konflikte. "Toto ukazuje, že odpor Hamasu pretrváva aj naďalej a vyzerá to tak, že po prvýkrát prišlo k priamemu stretu medzi extrémistami Hamasu a izraelskými vojakmi."

Ďalej hovorí: "Okrem toho sa zjavne veľa nemocníc na juhu Izraela pripravuje na množstvo zranených." Na tomto mieste však Marty ukončuje rozhovor slovami, "viac Vám k tomuto však nesmiem povedať, ani k mŕtvym izraelským vojakom, pretože podlieham izraelskej vojenskej cenzúre a riskoval by som stratu svojej akreditácie, keby som začal hovoriť o nejakých detailoch." Takže reportéri sa boja povedať, čo vedia, a síce, že sa Hamas bráni, nesmú povedať čo vidia, že izraelskí vojaci sa vracajú zranení a mŕtvi z Gazy, inak si môžu zbaliť kufre a ísť domov.

"Izrael ešte nikdy neobmedzil prístup médii do takejto miery a mal by sa hanbiť", hovorí redakčný šéf novín New York Times v Jeruzaleme, Ethan Bronner. "Protirečí to všetkým zásadám, podľa ktorých chce samotný Izrael fungovať." Vláda v Jeruzaleme vyhlásila, že by bola ohrozená bezpečnosť pohraničných jednotiek, keby bol medzinárodným reportérom umožnený vstup do Gazy. Kritici však naopak tvrdia, že vláda chce len kontrolovať spravodajstvo vo svoj prospech.

Novinári sú konfrontovaní fakticky so zákazom práce. Stále nad nimi visí hrozba, že Izrael im odoberie akreditáciu. To znamená, že všetky správy, ktoré počujeme z médií sú kompletne cenzurované a hovoria iba to, čo im Izrael dovolí hovoriť. Spravodajstvo západných médií je čisté dezinformovanie a propaganda riadená Izraelom. Najvyšší súd prostredníctvom svojho rozhodnutia vyzval izraelskú vládu, aby konečne otvorila hranice do pásma Gazy a umožnila vstup žurnalistom. Vláda Olmerta, Baraka a Livniovej toto rozhodnutie však ignoruje. Napriek súdnemu rozhodnutiu zostávajú hranice do Gazy pre zahraničných novinárov uzatvorené. "Hovorte radšej chúďatkách deťoch v bunkroch na juhu Izraela" hovorí šéf Government Press Office, izraelského ministerstva pravdy. Izrael nechce žiadnych svedkov pri svojich zločinoch, ktoré pácha na Palestínčanoch a dokonca vlastných vojakoch tým, že posiela svoju mládež do nelegálnej vojny s rozkazom zabíjať civilistov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• 10 vor 10, Schweizer Fernsehen (5. januára 2009)

Izraelské praktiky

Cynthia McKinney je bývalá kongresmanka a kandidátka na prezidenta USA za stranu zelených v roku 2008. Minulý týždeň bola v rámci mierovej misie na ceste z Libanonu k pobrežiu pásma Gazy, keď sa jej loď „Dignity“, na ktorej mala naložené zdravotné pomôcky a lieky, stala v medzinárodných vodách obeťou útoku izraelských bojových lodí. Tie narazili do jej lode a ťažko ju poškodili. Nebolo jej umožnené pomôcť trpiacim ľuďom v Gaze. Po svojom návrate do Libanonu opísala svoje zážitky v rozhovore pre americkú televíziu CNN: (nasleduje slovenský preklad rozhovoru)

McKinney: Trikrát narazili do našej lode, dvakrát spredu a jedenkrát z boku. Chcem však pripomenúť, že to, čo sme my zažili dnes, nie je nič v porovnaní s tým, čo v súčasnosti zažívajú ľudia v Gaze – a to práve v tomto momente, počas nášho rozhovoru..

Naša misia bola mierová, chceli sme priviezť zdravotný materiál. Našu misiu zmarili Izraelci, agresia izrealského vojska. Jednou z vecí, ktoré by sa som sa chcela opýtať nedávno zvoleného prezidenta Obamu je, či by sa mohol nejako vyjadriť k humanitárnej kríze, ktorú v súčasnosti prežívajú ľudia v Gaze.

Chcem sa opýtať svojich bývalých kolegov v Kongrese Spojených štátov, či môžu konečne prestať s rozosielaním zbraní hromadného ničenia do celého sveta. Onedlho budeme oslavovať narodeniny Martina Luthera Kinga Jr. Spomeňme si na to, čo povedal. Povedal, že Spojené štáty sú najväčším šíriteľom násilia na tejto planéte. A viete čo? My sme dnes zažili toto násilie prostredníctvom zbraní, ktorými disponuje Izrael, prostredníctvom zbraní, ktoré im dodala vláda Spojených štátov.

Moderátor: Môžete nám povedať, či došlo k nejakým upozorneniam zo strany izraelskej lode? Počuli sme niekoľko správ z Izraela, podľa ktorých vám nechceli dovoliť vstup do izraelských vôd, a že ku kolízii prišlo až potom, ako sa kapitán „Dignity“ pokúsil vyhnúť izraelským lodiam.

McKinney: Ako vidíte, stojím vedľa výletnej lode. Čo hovoria Izraelčania, sú jasné dezinformácie. Chcem pripomenúť, že existovala aj iná loď, na ktorú v minulosti zaútočili Izraelčania. Bola to „USS Liberty“. A na „USS Liberty“ sa veľmi často zabúda.. Ale ja som na ňu nezabudla a ani ľudia, ktorí boli vtedy na tej lodi, nezabudli, čo zažili. To čo sa nám stalo včera v noci, nebolo nič iné, než priame ohrozenie našej misie. Ale nie nášho cieľu.

Cynthia McKinney je jedna z mála odvážnych žien americkej politiky, ktorá sa zaujíma o pravdu a ľudské práva. Hovorí to, čomu sa jej ostatní kolegovia zo zbabelosti vyhýbajú. Je presvedčená, že 11. september neprebehol tak, ako to hovorí vláda Spojených štátov a žiada nové vyšetrenie, aby vyšiel najavo pravý priebeh udalostí, a aby sa odhalili skutoční páchatelia. Okrem toho sa veľmi zasadzuje za práva Palestínčanov, nebojí sa označiť zločiny Izraelcov tým, čím v skutočnosti sú, a spomína v rozhovore aj útok Izraelčanov na loď „USS Liberty“, pri ktorom zahynulo 34 amerických námorníkov a ďalších 172 bolo zranených. Jednalo sa o útok pod falošnou vlajkou, ktorý mal byť pripísaný Egyptu, aby boli USA vtiahnuté do vojny Izraelu so svojimi arabskými susedmi. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• originál rozhovoru na YouTube.com