22. 4. 2009

Príroda útočí späť

Na bavlnných a sójových poliach Ameriky sa stále viac rozširuje "superburina", ktorá je imúnna voči prostriedku na ničenie burín "Roundup" od firmy Monsanto. Burina sa rozrástla už v mnohých oblastiach a farmári ju buď vytrhávajú rukami, rezignujú na boj alebo odmietajú naďalej používať geneticky modifikované semená Monstanta a vracajú sa ku klasickému pestovaniu.
Na vysvetlenie: Monsanto vyrobil pomocou genetickej manipulácie semeno, ktoré je imúnne voči ich vlastnému prostriedku na ničenie burín "Roundup". Pri postreku týmto prostriedkom zahynú len rastliny, ktoré nie sú geneticky modifikované. Na geneticky manipulované semená bavlny a sóje nemá žiaden vplyv. Takto mohla firma Monsanto predávať geneticky modifikované semeno pod názvom "Roundup Ready" a zároveň ponúkať farmárom aj vhodný prostriedok na ničenie burín. Parádny kšeft, v dôsledku ktorého sa však farmári stali totálne závislí na tejto firme.
Príroda teraz ale útočí späť. Zjavne sa nedá genetickou manipuláciou oblbovať navždy. Zázračný prostriedok "Roundup" stratil svoj účinok. Koncom roka 2004 sa na poliach objavila "superburina" (viď obrázok). Tento nový mor nazývaný "Pigweed" sa bleskovým tempom rozširuje v južných štátoch USA a ohrozuje žatvu bavlny a sóje. Osevné polia sa premenili na bojiská proti tejto novej burine. Superburina sa alarmujúcim spôsobom rozšírila v častiach štátov Georgia, South Carolina, North Carolina, Arkansas, Tennessee, Kentucky a Missouri.
"Roundup" obsahuje jedovatú látku glyfosát, ktorá je najpoužívanejším prostriedkom na ničenie burín v Spojených štátoch - na neustále rozširujúcu burinu však nemá žiaden vplyv. Úspešný obchodný model firmy Monsanto, v ktorom predávali farmárom balík s rezistetným osivom proti vlastnému herbicídu zjavne stroskotáva. Farmári sa spoliehali na "Roundup" v kombinácii s geneticky modifikovanými semenami a mysleli si, že môžu oklamať prírodu.
V súčasnosti sa nepríjemná burina pigweed v štáte Georgia podľa odborníka na buriny Stanleyho Culpeppera z University of Georgia rozšírila na 100 000 akroch (ca. 404 kilometroch štvorcových). "Farmári berú toto nebezpečenstvo veľmi vážne. Potrebovali sme dva roky, aby sme ich presvedčili o vážnosti situácie. Ale akonáhle to pochopili, začali agresívne bojovať proti tejto burine," povedal Culpepper pre France24. "Na ukážku, ako agresívne postupujeme - v predchádzajúcom roku sme ručne oslobodili od buriny 45 percent napadnutých polí", povedal Culpepper a dodáva: "stojí to veľmi veľa peňazí."
Podľa Alana Yorka z North Carolina State University sa museli farmári v roku 2007 úplne vzdať 40 kilometrov štvorcových pôdy v okrese Mason County, kde sa nachádzalo centrum expanzie superburiny. Ide o perfektnú burinu. Keby firma Monsanto chcela vo svojej perverznosti vyrobiť tú najhoršiu burinu, nedokázala by to lepšie ako príroda. Odolný pigweed je popri horseweed, ragweed a waterhemp najobávanejšou burinou.
"Pigweed je práve ten druh moru, ktorý nechcete, je neuveriteľne odolný", hovorí Culpepper. Pigweed dokáže vyprodukovať 10 000 semien naraz, znesie sucho a je geneticky veľmi diverzifikovaný. Môže vyrásť až do výšky troch metrov a udusiť mladé bavlníky. Farmári teraz kŕčovite hľadajú alternatívu a efektívny prostriedok na ničenie burín, ktorý však nezničí aj bavlníky. Zoči-voči rapídnemu rozšíreniu buriny v oblasti bavlny a sóje, niektorí farmári rozmýšľajú o návrate k obyčajným, geneticky nemodifikovaným semenám.
"Bude dobré, keď sa vrátime, ľudia to s osivom Roundup prehnali," hovorí Alan Rowland, výrobca sójového osiva z mesta Dudley v štáte Missouri. Donedávna ešte predával 80 percent sójového osiva typu "Roundup Ready", teraz sa však vrátil k tradičným semenám - trh, ktorý firma Monsanto totálne dominuje. Okrem toho sa cena geneticky modifikovaného osiva z laboratórii koncernov stále zvyšuje, rolu hrá teda aj ekonomická stránka. Rowland dodáva: "vidíme, ako ľudia rebelujú proti vyšším nákladom."
Komentár: Podľa mňa je firma Monsanto so svojími perverznými genetickými manipuláciami a vydieračskými praktikami, ktorými núti farmárov stať sa závyslými na svojich smrteľných produktoch jedným z najväčších korporatívnych zločincov tohto sveta. Táto firma a všetci jej konkurenti v tejto oblasti by sa mali zakázať a patria kvôli zločinom proti ľudstvu pred súd. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

3 komentáre:

HammerLang povedal(a)...

1)Farmáři si vybrali samy, klidně můžou mít nižší úrodu bez postřiku.
2) Tento systém umožňuje vyprodukovat víc jídla (ale i tak tato schopnost roste pomaleji než světová populace).
3) Roundupem likviduju akáty tady u nás v přírodní památce, takže něco jako že to je neeko fakt neberu. Bez Roundupu by tady do 20let byla místo původního lesa akátová monokultůra.

Stan povedal(a)...

Jakmile začnete v lese dělat postřiky a další úpravy, pak už nemůžete hovořit o "původním lese". Jádro článku není o tom, že by Roundup škodil životnímu prostředí (zcela neškodný také není, to Vám garantuji, má jedinou výhodu, že se v půdě rychle odbourává, což je ovšem vynikající z hlediska obchodního, protože s ním musíte stříkat v poměrně krátkých intervalech znova a znova), ale spíše o nekalých obchodních praktikách, které vytvářejí závislost farmářů na gigantech typu Monsanto. A o tom, že pokud postřik uvolní nějakou přírodní niku, dříve či později se do ní nějaký organismus adaptuje a nacpe, což je i případ zmíněné "super-buriny". Ostatně někde jsem četl, že těch glyfosátu odolných plevelů je už asi 70, a to je pro totální herbicid docela průser...

HammerLang povedal(a)...

Když likviduju akáty v okrajové části nevím, proč bych nemohl mluvit o původním lese. Bez Roundupu by v zemědělství byly normální bořiny a je otázka jestli ty "superbuřiny" jsou super proto, že jsou odolné proti Rondupu nebo kvůli tomu, že jsou škodlivější než normální buřiny. Myslím že to první, takže se pak pouze jedná o návrat k původnímu stavu. To že vznikli není nic nepřirozeného. V době morových ran si někteří lidé vypěstovali imunitu na mor, dnes dokonce i na HIV. Příroda se tak chová a farmáři kteří používají takto upravené rostliny a tento postřik to ví také. S čím kdo zachází, tím také schází.. I přesto, nebo i právě tomu, vidím budoucnost v ekozemědělství. Jde ale o US polých, o těch stovkách km2 monokultury mluvit jako o něčem ekologickém? Asi těžko to je ekologičtější panelákové sídliště.