Lisabonská zmluva umožní v EÚ trest smrti

Čo mnohí nevedia, a tým sú predovšetkým myslení poslanci parlamentov členských štátov Európskej únie, pretože text zmluvy podľa vlastných slov nikdy podrobne nečítali (však nie je čas na čítanie zákonov, o ktorých hlasujeme, radšej sa spoľahneme na zhrnutie vládnych expertov), je, že Lisabonská zmluva za určitých okolností povoľuje vykonanie trestu smrti.

Nemecký ústavný právnik Prof. Karl Albrecht Schachtschneider upozorňuje, že prostredníctvom Lisabonskej zmluvy môže byť okrem iného znovuzavedený aj trest smrti. O tejto skutočnosti by mal byť podľa neho informovaný každý občan Európskej únie. Nie je to napísane priamo v hlavnom texte, ale skryté v poznámke pod čiarou, ktorá hovorí: „... okrem v prípade vojny, povstania, alebo vzbury“ - vtedy je trest smrti prípustný. Schachtschneider poukazuje na to, že sa jedná o škandalóznu skutočnosť, pretože sa táto výnimka vyskytuje len v poznámke pod čiarou. Človek by musel byť odborníkom a čítať text veľmi podrobne, aby si túto poznámku všimol, a aby ju dokázal správne interpretovať.

Kto bude rozhodovať o tom, čo je vzbura alebo povstanie? Pre každého to môže znamenať niečo iné. Každá demonštrácia, pri ktorej sa niekoľko účasníkov dopustí násilia by mohla byť takto označená. Boli študentské a občianske demonštrácie z novembra 1989 tiež vzburou? Keď sa zídu ľudia, ktorí žiadajú demisiu vlády a ohadzujú parlament kameňmi, podobne ako sme to mohli sledovať v priebehu minulých mesiacov v Lotyšsku, Bulharsku, Rumunsku a Grécku, jednalo sa o povstania? Môžu byť potom "vodcovia" týchto demonštrácii postavení pred stenu a popravení, alebo odsúdení súdom na trest smrti? Čo v zákone nie je vyslovene zakázané, by si štátna moc mohla interpretovať podľa svojich predstáv. A európske právo je nadradené právu jednotlivých členských krajín EÚ. Okrem toho sa podľa slov našich vlád nachádzame vo vojne, vo "Vojne proti terorizmu", a v Afganistane tiež. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Seminár o hospodárskej kríze a kapitalizme

Dnes som dostal som e-mail od Socialistického zväzu mladých, v ktorom ma poprosili, či by som mohol na tejto stránke uverejniť krátku správu ohľadom ich nadchádzajúceho semináru s názvom Hospodárska kríza, kapitalizmus ako nehumánny spoločenský systém , ktorý táto organizácia uskutoční 18. apríla 2009 v Banskej Bystrici.

Podujatie sa začína o 10:00 ráno v budove Múzea SNP a je prístupné pre širokú verejnosť. Podľa informácii z letáku má byť seminár vedený slovenskými i zahraničnými osobnosťami z oblasti politiky, vedy a školstva, pričom pôjde o interaktívny štýl prednášok s možnosťou zapojenia sa do diskusie. Kontaktné informácie nájdete v oficiálnom letáku: (viď obrázok vľavo)

Dôkaz: Ian Tomlinson bol napadnutý políciou

Ešte donedávna nebolo úplne jasné, či Brit, ktorý zomrel v priebehu demonštrácii počas summitu G20 v Londýne, bol obeťou policajného násilia. Dnes to už vieme. Nové video dokazuje, že polícia bezdôvodne zozadu napadla Iana Tomlinsona, ktorý následne padol na zem. Krátko na to zomrel. Výpovede svedkov sú teda pravdivé a polícia klamala.

• amatérske zábery policajného útoku na Iana Tomlinsona (YouTube.com)
  

Na videu, ktoré zverejnili noviny The Guardian, je vidieť ako sa 47-ročný s rukami vo vačkoch vzdiaľuje od policajtov, ku ktorým je otočený chrbtom. Policajný pes sa ho snaží pohrýznúť do nohy. Následne ho policajt podľa všetkého udrel obuškom do nôh. Krátko na to ho zhodil na zem, pričom Tomlinson padol hlavou na chodník - napriek tomu, že nekládol žiaden odpor a demonštrácie sa vôbec nezúčasťnoval. Po tom, ako mu okoloidúci ľudia pomohli späť na nohy, sa ešte krátky čas zmätene prechádzal po ulici, onedho však stratil vedomie a odpadol. O niekoľko minút neskôr zomrel - pravdepodobne v dôsledku útoku policajta a pádu na hlavu. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Čo je také dôležité na Azerbajdžane?

Viete vôbec, kde sa nachádza Azerbajdžan? To sa musí človek vyznať už trochu lepšie v zemepise, aby na túto otázku vedel obratom odpovedať. Čo je také dôležité na tejto malej krajine s ôsmimi miliónmi obyvateľov medzi Kaspickým morom a Kaukazom? Prečo sa pýtam tieto otázky? Pretože vám chcem predstaviť členov Americko-Azerbajdžanskej obchodnej komory: (viď obrázok vľavo)

Zaujímavé, že? Všetky mozgy NWO na jednom mieste. Portréty najväčších svetových zločincov na jeden pohľad. Ako je možné, že tieto veľké ryby sa tak strašne zaujímajú o bývalú sovietskú republiku? Máme tam dvoch bývalých amerických ministrov zahraničných vecí, jednak kráľa všetkých ministrov Henryho Kissingera a potom jeho kolegu Jamesa Bakera III. - úžasné!

V zozname vidíme aj dvoch bývalých prezidentských poradcov pre národnú bezpečnosť Zbigniewa Brzezinského a Brenta Scowcrofta. A potom ešte aj bývalý šéf prezidentskej kancelárie John Sununu. A aby sme mali ucelený obraz o tomto klube VIP, nedá mi nespomenúť aj bývalých členov prezídia tejto organizácie:

• Dick Cheney, bývalý americký viceprezident
• Richard Armitage, bývalý americký viceminister zahraničných vecí
  
• a čerešnička na torte, Richard Perle, bývalý minister zahraničných vecí USA, zodpovedný za vojny v Afganistane a Iraku

No teda, veď to je takmer celá smotánka americkej tieňovej vlády! A aby som teda odpovedal na otázku - čo je na Azerbajdžane také dôležité? Ropa, plyn a potrubia na prepravu týchto dvoch surovín. Teraz vieme, prečo Spojené štáty, EÚ a NATO tak upriamujú svoju pozornosť na Gruzínsko, susednú krajinu Azerbajdžanu. Prechádzajú tade ropovody a plynovody, a preto má táto krajina pre krstných otcov svetovej mafie veľký význam. Je to všetko súčasťou geopolitickej šachovej hry. Preto sú všetci títo ľudia členmi obchodnej komory. Citát Henryho Kissingera: "Kto kontroluje ropu je schopný kontrolovať celé národy." Len zlé jazyky hovoria, že Azerbajdžan je bábkou západu. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Matrioška Obama

Navonok trepe sprostosti, vo svojej podstate však skrachoval už dávno. Nemám čo viac dodať k Obamovej návšteve Európy. Superveľmoc na trasľavých nohách.

Namiesto rečnenia o utopickom svete bez atómových zbraní, ktorého sa, ako sám povedal, počas svojho života už nedožije, mohol radšej jednoducho oznámiť, že vojny v Iraku a v Afganistane budú ukončené. To by stálo za niečo.

To sprosté táranie o teroristickom nebezpečenstve a Iránskej hrozbe je prebrané priamo z Bushovho slovníka a ja to už nemôžem počúvať, pretože Američania a ich vazali sú tí skutoční teroristi. Bola to klasická obamovská šou a hlavy štátov EÚ mohli tlieskať ako diváci. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Nová štúdia varuje pred nepokojmi

Podľa Economist Intelligence Unit (EIU) oslabí vlna sociálnych nepokojov v nasledujúcich dvoch rokoch po celom svete hospodárstvo mnohých krajín a spôsobí pád tamojších vlád.

Svetová hospodárska kríza ťahá ľudí stále viac do núdze, prichádzajú o svoje pracovné miesta, a tým aj o svoj príjem a domov. V dôsledku tejto situácie sa očakávajú rozsiahle protesty obyvateľstva - podobne ako tie, ktoré sa už udiali v Grécku, baltských krajinách, Bulharsku a Rumunsku. Výskumné oddelenie hospodárkeho časopisu The Economist analyzovalo riziko nepokojov v takmer všetkých krajinách sveta a prišlo k nasledovnému výsledku: zo 165 preskúmaných krajín je vysokému alebo veľmi vysokému riziku vystavených celkovo 95 krajín. V 53 krajinách existuje stredne vysoké riziko, od sociálneho mieru majú však ďaleko. Iba 17 krajín bolo ohodnotených nízkym rizikom.

• kompletnú správu a rebríček krajín si môžete prečítať tu
  

Na prvom mieste kandidátov na vzburu sa nachádzajú Zimbabwe, Čad, Kongo, Kambodža a Sudán. Medzi prvými 27 s vysokým rizikom sú európske krajiny Ukrajina, Bosna a Hercegovina a Moldavsko. Riziko nepokojov existuje aj v Španielsku, Francúzsku, Spojených štátoch, Írsku, Veľkej Británii a Taliansku. Nemecko sa nachádza na 150. mieste v kategórii nízkeho rizika. Zaujímavé je, že Čína a Irán sa nenachádzajú v kategórii vysokého rizika. Slovensko obsadilo 98. priečku a umiestnilo sa tým v strednom poli. Na posledných (najlepších) miestach európskych krajín s nízkym rizikom sa nachádza Česká republika, Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nórsko. Situácia sa však môže rýchlo obrátiť negatívnym smerom akonáhle stúpne nezamestnanosť do dvojciferných výšok.

Ak bude nezamestnanosť aj naďalej stúpať súčasným extrémnym tempom, svetový krach hospodárstva spôsobí v mnohých krajinách vážne sociálne nepokoje. Predovšetkým odpor voči pracovníkom zo zahraničia by mohol viesť k vzburám. Podľa prieskumu Financial Times/Harris si 80 percent dospelých vo Veľkej Británii myslí, že imigranti by sa mali po strate pracovného miesta vrátiť späť do svojich krajín. V dôsledku zatvárania mnohých závodov a z toho vyplývajúcej straty pracovných miest rastú volania po protekcionizme, ochrane domáceho hospodárstva - toto by však podľa správy EIU mohlo spôsobiť, že sa z krízy stane dlhotrvajúci hospodársky úpadok.

Hnev sa na celom svete stupňuje - deje sa to v dôsleku stúpajúcej nezamestnanosti, znižovania miezd, záchranných balíkov pre banky, klesajúcich cien na realitnom trhu a poklesu hodnôt úsporných vkladov a penzijných fondov. Akonáhle si ľudia uvedomia, že prišli o všetko, a tým stratia dôveru v schopnosť vlády stabilizovať situáciu, dôjde k značnému nárastu protestov. Nepokoje posledných mesiacov ukazujú, že globálna hospodárska kríza mala už aj politické následky. Vlády Islandu, Lotyšska a Maďarska už boli ulicou zvrhnuté. Francúzsko zažilo tento rok už druhý generálny štrajk a Sarkozy je pod neustále zvyšujúcim sa tlakom. Ide o varovanie, k čomu všetkému ešte môže prísť. Existuje narastajúca obava možnej globálnej pandémie nepokojov. Apríl by mohol byť jeden z rozhodujúcich mesiacov. Začnite preto rozmýšlať nad tým, ako prekonať horšie časy. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Ban Ki-Moon: Obávam sa globálneho kolapsu

"Dnešné stretnutie G20 môže predstavovať rozdiel medzi ľudskou nádejou a zúfalstvom, medzi ozdravením hospodárstva a pádom do hlbokej recesie", napísal generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon v článku pre dnešné vydanie britských novín Guardian.

Varoval pred sociálnymi nepokojmi a možným kolapsom celých štátov v dôsledku finančnej krízy. "Čo začalo ako finančná kríza, prerástlo časom do svetovej hospodárskej krízy", povedal. Podľa vlastných slov očakáva ešte horšie dopady, konkrétne politickú krízu so sociálnymi nepokojmi, nestabilnými vládami a rozzúreným obyvateľstvom, ktoré stratilo dôveru v budúcnosť. Najchudobnejšie krajiny sú krízou postihnuté najsilnejšie a práve v chudobných krajinách sa dajú pozorovať "náznaky rozpadu, šíriace sa šokujúcou rýchlosťou".

Ban vyzval hlavy štátov a predsedov vlád 20 najdôležitejších priemyselných krajín, aby sa dohodli na "skutočnom svetovom balíčku hospodárskej pomoci". Varoval, že od kolapsu bánk ku kolapsu celých štátov je len malý krôčik. "Ak ho urobíme, bude to na našu zodpovednosť."

Ďalej povedal: "Musíme si uvedomiť našu závislosť na sebe navzájom. Žiadna krajina nemôže dúfať v hospodársku istotu bez toho, aby brala ohľad na ostatné krajiny. Preto skutočne potrebujeme globálny záchranný hospodársky balíček. Medzi dneškom a koncom roka budeme na zabezpečenie likvidity potrebovať minimálne 1 bilión dolárov - jednak ako dlhodobú investíciu a na druhej strane ako záchrannú sieť pre najchudobnejších a najzraniteľnejších." Chudobné krajiny túto krízu nespôsobili, trpia ňou však najviac, zdôraznil Ban Ki-Moon, a dodal, že "jeden bilión dolárov na dva roky nie je veľká suma, keď zoberieme do úvahy možné následky."

Komentár: Tisíc miliárd, čože to je? Však tie nájdeme kdekoľvek na ceste. Pri 6,5 miliárd obyvateľoch na planéte to vyjde každého 154 dolárov ... po dobu dvoch rokov. Približne 21 centov za deň, aj to je nejaký začiatok na zníženie utrpenia. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

1. apríla bude v Londýne chaos

Za účasti veľkého zoskupenia antiglobalistov, anarchistov, ochrancov životného prostredia, ľavičiarov, odborárov a tých, ktorých postihla hospodárska kríza, sa uskutoční 1. apríla v srdci Londýna masová demonštrácia proti bankovým gangstrom. Je to práve v deň, kedy sa tu stretnú hlavy štátov z celého sveta na vrcholnom stretnutí G20. Do akcie sa zapojilo viac ako 100 organizácií.

Tisíce demonštrantov plánujú sériu akcií v okolí celého finančného centra Londýna. Pri demonštrácii ich rozhorčenia proti zodpovedným za celosvetovú finančnú krízu využívajú všeobecnú popudenosť ľudí proti finančnej mafii. Celé podujatie sa bude konať pod heslom “Financial Fools Day” a zapríčiní masívne obmedzenia, pri ktorých demonštranti ochromia dopravu a budú blokovať budovy. Organizátori hovoria o “senzačnej akcii”.

Demonštranti dúfajú, že sa im podarí vyburcovať náladu aj u ostatných ľudí postihnutých finančnou krízou a k spolupráci podnietiť aj študentov a pracujúcich. Polícia sa obáva, že vypukne chaos a je na to náležite pripravená. Očakáva sa zrážka medzi rozhnevanými demonštrantmi, bankovými gangstrami a obchodníkmi mesta. “Ak na seba narazia rozhnevaní aktivisti a agresívni obchodníci, očakávame nebezpečný mix násilia, aký sme predtým ešte nikdy nevideli“, povedal jeden policajný hovorca.

Takáto vzbura sa uskutočnila už v roku 1999, keď sa medzi sebou pobili anarchisti a zamestnanci bankovej štvrte mesta, pričom bolo vtedy zranených 46 ľudí a vznikla škoda dva milióny libier. Jeden demonštrant povedal, že príkladom im budú výtržnosti (z konca minulého roka) v Aténach. Na webstránke organizátorov je uvedené:

1. apríla ukážeme skupine G20 my, čo znamená kolaps. Prišiel si o dom? O prácu? O úspory alebo dôchodok? POTOM JE TÁTO PÁRTY AJ PRE TEBA!

Kapitalisti už dlhé roky ohrievajú svet , roztápajú ľadovce, vypaľujú dažďové pralesy - priviedli planétu na pokraj priepasti. Teraz im podkúrime mi. Na stretnutí v Londýne si budú snažiť zachrániť ministri G20 vlastnú kožu s najväčším aprílovým žartom všetkých čias. Ich neregulované, vykrádačské, podvodné a vykorisťujúce trhové hospodárstvo sa nachádza v rozklade a títo blázni si myslia, že my ich zachránime. Asi si robia srandu. My nemôžeme a nebudeme platiť. My ideme do ulíc.

V celom Londýne sa 1. apríla uskutoční množstvo akcií. Štyria jazdci apokalypsy uvedú procesie, ktoré začnú o 11:00 na nasledovných staniciach metra:
Moorgate: červený kôň proti vojne.
Liverpool Street: zelený kôň proti klimatickému chaosu.
London Bridge: strieborný kôň proti finančným zločinom.
Cannon Street: čierny kôň proti kradnutiu pôdy a obmedzovaniu, tiež na počesť 360. jubilea skupiny Digger (anglická skupina disidentov, ktorá v roku 1649 zakladala vidiecke komúny)

O 12:00 si finančné centrum vezmeme naspäť, tým že vtrhneme do samotného brucha beštie, anglickej banky (Bank von England). 2. Apríla budeme búchať na dvere ich hotelov.

Komentár: Vyzerá to tak, akoby demonštranti chceli ochromiť finančný systém. Je tu nebezpečenstvo, že globálna elita sa rozhodne kvôli hroziacemu chaosu pre „radikálne opatrenia“. Takto by mohol byť tento, aj keď oprávnený protest, zneužitý. Niekto ale už musí raz povedať týmto kriminálnikom svoj názor, že takto to už ďalej nejde. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch, preložil Jozef, originál článku publikovaný 26. marca 2009)