"Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu"

Gerald Celente je predpovedač trendov, autor a šéf Trend Research Institute (Inštitút výskumu trendov), ktorý založil v roku 1980. Známym sa stal predovšetkým vďaka svojím správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku zlatej horúčky 2002, úpadku trhu s nehnuteľnosťami v roku 2005, recesie 2007 a paniky 2008. Keďže sa blíži koniec roka, chcel som od pána Celenteho zistiť jeho prognózu pre rok 2009. Nasleduje interview, ktoré som s ním viedol 12.12. 2008: (Interview som preložil do slovenčiny, v origináli bolo vedené Freemanom z blogu Alles Schall und Rauch, © 2008)

Freeman: Ako vidíte súčasnú situáciu v Amerike?

Celente: Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením stále väčších množstiev peňazí alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, lebo existujú iba dva kroky, ktoré môže šéf FED (Federálna banka) urobiť. Ani jedno z týchto opatrení nekokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva.

Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napr. keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet. To bolo niečo reálne. Existovala pravdepodobne špekulácia na trhoch, ale to nesúviselo s existenciou samotného produktu. Bola to produktívna kapacita. Také niečo sa nedá vyriešiť monetárnym alebo fiškálnym impulzom.

Napríklad, máme nového prezidenta, ktorý chce podľa vlastným slov vytvoriť 2.5 milióna pracovných miesť. Odkiaľ chce na to vziať peniaze? Môže ich iba vytlačiť. Sme tu konfrontovaní s hyperinfláciou, ako vtedy vo Weimarskej republike, to sa môže stať aj doláru. Som inak politický ateista. Neverím v rozprávky, som dospelý človek. Ak si niekto myslí, že nás politici zachránia, klame sám seba, alebo je dieťa. A tento sebaklam je v Amerike veľmi výrazný. Ľudia sú plní nádeje, že nový prezident nejakým spôsobom prinesie zmenu.

Freeman: Ak sa pozrieme na tím, ktorý si Obama doteraz zostavil, tak nehrozí zmena.

Celente: Správne, ale nielen to. Ako môže nastať zmena, keď si vybral tých istých, ktorí krízu spôsobili? Ako napríklad Larry Summers, ktorý bude jeho hospodárskym poradcom, alebo ten Timothy Geithner, šéf FED v New Yorku. To sú všetko odchovanci Roberta Rubina. Summers bol v kabinete Clintona po Rubinovi Minister financií. To sú tí ľudia, ktorí zničili zákon Glass-Steagall.

Freeman: Veď Clintonove zrušenie zákonu Glass-Steagal v roku 1999 je hlavným dôvodom pre našu krízu, pretože vďaka nemu sa od seba oddelili komerčné a investičné banky a bola zavedená totálna liberalizácia, ktorá bankám znovu umožnila nekontrolované špekulácie.

Celente: Presne tak. Zjavne sa vyznáte. To sú ľudia, ktorí umožnili vytvorením toho správneho prostredia vznik všetkych tých derivátov, ako Credit Default Swaps SIV-čka, CDO-čka, tieto takzvané exotické finančné nástroje, ktoré nie sú nič iné ako stávky, je to ako hra v kasíne.

Freeman: Myslíte, že finančná kríza bola spôsobená úmyselne, alebo že je iba zlyhanie?

Celente: Je to zlyhanie. Stále sú reči o nejakých iluminátoch. Keď to spôsobili ilumináti, tak sú to aj ilumináti, ktorí to musia znovu napraviť. Neexistuje ani jediná vec, ktorú niekto z týchto ľudí (pozn.: politici) niekedy urobil správne. Ani jedna jediná v ich celej kariére. Nikdy nič úspešne neurobili. Dostali sa hore iba vďaka svojej nekompetencii a strkaní sa iným ľudom do zadku. Tak to beží vo verejnej správe.

Len aby som Vám dodal nejaké informácie o mojom pozadí. Začal som svoju kariéru vo verejnej správe v meste Yonkers, New York, po vyštudovaní vysokej školy v roku 1971. Bolo to pomerne veľké mesto s 300.000 obyvateľmi, potom ma poslali do hlavného mesta štátu New York, do Albany, kde som pôsobil ako asisent sekretára senátu štátu New York. Vyznám sa preto vo vládnom aparáte. Pracoval som aj pre Reagana a s inými ľudmi vo vysokých pozíciach.

Občania žijú v ilúzii, že títo ľudia sú múdrejší ako všetci ostatní. V skutočnosti je to tak, že keď človek pracuje pre štát, je zväčša sprostejší ako všetci ostatní. Druhá realita, ktorú som videl počas mojej práce v Albany je, že politici sa plazili po zemi, aby sa dostali na vyššie pozície. Podlizovali sa. Myslieť si preto, že títo politici by boli schopní riešiť problém, je sebaklam. Okrem toho sú všetky politické organizácie v skutočnosti zločinecké organizácie, a to nehovorím len tak ľahkovážne.

Freeman: A to nevedeli, že keď Greenspan tak zlacní peniaze, následne imploduje celý finančný systém?

Celente: Nechceli, aby ľudia stratili svoje peniaze kvôli veľkej internetovej bubline, a ľuďmi mám na mysli tých skutočne veľkých hráčov, aby tí nič nestratili, a preto si mysleli, že môžu jednoducho znížiť úroky, čo aj robili od marca 2000. Odvtedy sme v našom inštitúte varovali čo sa stane, je to napísané v našich dokumentoch, ale nikto nechcel veriť. Keď sme napísali, že nastane kolaps, dostali sme veľa odpovedí s výzvou, že či nemôžeme napísať niečo pozitívnejšie a či nemôžeme byť trochu milší.

To je to isté ako s vojnou. Pred začiatkom vojny v Iraku sme povedali, že Amerika prehrá. Pravdepodobne vojdeme rýchlo a odstránime Saddama, ale potom to bude celé pokračovať ako guerillská vojna, ktorá sa nedá vyhrať. Ale nikto o tom nechcel nič počuť, bolo by to nepatriotické. A ako to dopadlo? Po takmer ôsmych rokoch vojny sme ešte stále neurobili krok vpred.

Keď teda hovorím o zločineckých organizáciach, tak ich nechcem len ohovárať, je to fakt. Amerika vedie vojnu, ktorá je postavená na falošných dôvodoch. Či to vedeli, alebo nie, to je akademická otázka. Boli to falošné dôvody a zabíjajú nevinných ľudí, ženy a deti - a to vôbec nie je v súlade s mojimi morálnymi zásadami. Okrádajú ľudí až do nemoty, za svetlého dňa, so svojimi záchrannými balíčkami. Existuje taká určitá mentalita, ktorá hovorí "sú príliš veľkí, aby padli". To však znamená, že my všetci sme príliš malí na to, aby nás zachránili. Je to to typické anglické rozmýšľanie, ako na Titanicu. Bohatí smú nastúpiť do záchranných člnov a chudobného zamknú pod palubou a môže sa utopiť spolu loďou.

Freeman: Čo si myslíte, že sa teraz stane, keď nebol odsúhlasený záchranný balíček pre automobilový priemysel?

Celente: To nič neznamená. Návrh bol mŕtvy už od samého začiatku. Aj tak by tie peniaze boli vyhodené von oknom. Okrem toho, každý, kto si kúpi americké auto asi nie je normálny, však to je iba šrot. A šéfovia sú neschopní. Zástupca predsedu dozornej rady General Motors, Devine, povedal v roku 2005, že kto si myslí, že vysoká spotreba benzínu odradí ľudí od kúpy SUV-čiek, tak nevie, o čom hovorí. Absolútna lož. Títo ľudia produkujú a rozprávajú sračky, už desaťročia. Boli raz časy, keď sa v Amerike stavali výborné autá, ale tie sú už dávno za nami. Vždy im išlo len o zisk, koľko peňazí môžu zarobiť tým najlacnejším šrotom.

Freeman: Finančná kríza prešla cez atlantický oceán do Európy a ruinuje celý svet.

Celente: To je pravda. Počas môjho cestovania si žiaľ vždy všímam, že Európania a Ázijci preberajú každú sprostosť z Ameriky a všetko napodobňujú. CS (Crédit Suisse) a UBS podliehajú tej istej chamtivosti a peňažnej manipulácii ako banky u nás. Pred rokom sa kládla ešte otázka, či sa nakazí aj zahraničie. Teraz má celý svet zápal pľúc. Pozrite si napríklad, čo sa deje v Španielsku s tou istou bezuzdnou stavebnou činnosťou, ktorá vyprodukovala gigantické realitné smetisko. Krajina zbankrotovala.

To isté platí pre krajiny bývalého východného bloku. Stretol som ľudí odtiaľ a s počudovaním som ich počúval, ako rozprávajú o investoroch a o marketingu, ako keby odjakživa žili v kapitalizme. Rozprávali sa so mnou, ako keby presne vedeli, o čom je reč. Správali sa skôr ako dravce, ako tí starousadlíci zo západu. Tieto krajiny, ako mnohé iné, si spôsobili svoju vlastnú finančnú krízu a padli na hubu.

Freeman: Ako vidíte rok 2009? Podľa všetkého sa hospodárstvo dostane do absolútnej stagnácie.

Celente: Akurát sme zverejnili našu prognózu pre rok 2009. Predpovedáme úplný kolaps hospodárstva. 7. Novembra 2007 sme predpovedali finančný krach a paniku na rok 2008, a tak sa aj stalo. Na budúci rok sa staneme svedkami zrútenia celého maloobchodného systému, potom bude nasledovať zrútenie priemyselných realít, atď. ... zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu, oveľa horšiu ako takzvanú "Veľkú hospodársku krízu" 30-tych rokov.

Freeman: Wow!

Celente: A poviem Vám aj prečo. Vtedy ľudia nevlastnili toľko vysoko zadĺžených nehnuteľností, ani sa nezadlžovali až po krk ako dnes, nemali kreditné karty a neboli so 14 biliónmi v mínuse. Vtedy existovala pozitívna obchodná bilancia, teraz je Amerika s viac ako 700 miliardami dolárov v mínuse. Štátny rozpočet bol vtedy vyvážený, teraz máme gigantický deficit a zadĺženosť štátu sa vyškriabala na 13 biliónov, pričom len v tomto roku narástla o 1 bilión.

Na začiatku druhej svetovej vojy boli Spojené štáty motorom priemyselnej výroby celého sveta, mali sme najvyššiu produktivitu. To je už dlho za nami. Sme národ, ktorý je v úpadku. Pred dverami máme najväčšiu krízu a tá bude ovplyvňovať celý svet.

Freeman: Čo si myslíte, nastane masová nezamestnanosť a nasledovne vzbury?

Celente: Áno, aj my vidíme trend k vzbure. Čo sa v súčasnosti deje v Grécku, sa môže stať všade. Nejde tam ani tak o zastrelenie 15-ročného chlapca, ľudia rebelujú proti tej absolútne nekompetentnej, skrz naskrz skorumpovanej politickej elite, ktorá je však na celom svete rovnaká. Ja som bol zamestnaný v štátnej správe, ja poznám skutočné proporcie korupcie. Vo Washingtone ide o to, vybavovať projekty za účelom obohacovania seba samého a svojich kamarátov, ja pomôžem tebe, ty pomôžes mne, peniaze pre kamarátov, systém je odhora nadol skorumpovaný.

Freeman: Zažijeme teraz jeden, alebo dva roky krízu a potom sa z toho dostaneme?

Celente: A ako sa z toho máme dostať? Kto nám z toho pomôže?

Freeman: Takže sa bude jednať o dlhodobú krízu?

Celente: Áno!

Freeman: To neznie veľmi dobre. Ako sa to dotkne Európy?

Celente: Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadĺžení a budú schopní vytiahnuť sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.

Freeman: Nevidíte teda spôsob, ako by sa z toho dalo dostať?

Celente: Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.

Freeman: História ukazuje, že ak sú vládcovia konfrontovaní veľkými problémami, nesnažia sa ich vyriešiť, ale namiesto toho sú presvedčení, že vojna vyrieši všetky problémy. Existuje možnosť ďalšej veľkej vojny?

Celente: Vtedy po Veľkej hospodárskej kríze sa pozeralo na II. svetovú vojnu ako na východisko. Teraz žijeme v inej dobe. Ďalšia vojna by bola vedená zbraňami hromadného ničenia. Dnešné vojny sa môžu viesť už len proti nevyvinutým krajinám. Už nejde o vystrelenie interkontinentálnych rakiet, ide o vysoko technologickú guerillovú vojnu, ako ju vidíme v Iraku a v Afganistane. Ale politici sú schopní všetkého.

Freeman: Myslíte tým útoky vedené pod falošnou vlajkou? (False flag operations)

Celente: Áno, veď stále nás klamú o všetkom, ako napr. Saddam mal atómové zbrane a bol prepojený na Al-Kaidu. Kto im môže ešte veriť jediné slovo?

Freeman: Napísali ste, že Amerika kráča po ceste Veľkej Británie. Myslíte tým, že si Amerika už po finančnej stránke nemôže dovoliť svoje impérium a rozmiestnenie vojakov v 130 krajinách?

Celente: Áno, americké impérium sa nachádza v úpadku, pôjde tou istou cestou ako anglické. Jednoducho na to už nemáme peniaze.

Freeman: Jediný politik, ktorý to v Amerike hovorí, ktorý žiada rozumnú hospodársku politiku a obnovenie ústavných práv, je Ron Paul. Čo si o ňom myslíte?

Celente: Volil by som ho za prezidenta. Musel som ale hlasovať za Nadera, lebo nebol na hlasovacom lístku. Nebudem podporovať zločinecké organizácie, ktoré si rozdeľujú moc vo Washingtone. O tomto rozprávam veľmi jasne. Každý, kto volil tých zločincov, podporuje pokračovanie vrážd a krádeží. To sa pekným spôsobom nedá ani povedať. Každý deň zabíjajú nevinných ľudí.

Freeman: Akú zásluhu majú na celej situácii média? Veď sa správajú už len ako orgány propagandy.

Celente: Aj oni na tom majú veľkú zásluhu. Veď ležia v posteli s mocnými. Stačí sa pozrieť, aké úzke sú kontakty medzi zástupcami médii, minsterstvami a Bielym domom. Každý deň si podávajú kľučku. Napríklad, môžeme sa poďakovať novinám New York Times, že nám predali vojnu v Iraku. Alebo, tie isté noviny povedali v roku 2007, že problém s hospodárstvom je len čkanie, ktoré prejde, hoci my sme ten kolaps už videli. Média sú veľmi naklonené na stranu koncernov a vlády, a vôbec neplnia svoju úlohu.

Freeman: Čo môžete poradiť mojim čitateľom, ako sa majú pripraviť na prichádzajúcu krízu?

Celente: My v inštitúte hovoríme už dlho, že netreba míňať ani o jeden cent viac, ako v skutočnosti máme. Budeme musieť zažiť novú skromnosť, počas ktorej sa budú kupovať len veci, ktoré skutočne potrebujeme a ktoré aj vydržia dlhšie. Tento celý cyklus konzumu sa skončil, a spolu s ním aj predstava, že si môžeme kúpiť štastie alebo dosiahnuť ho materializmom. Neporozumejte mi zle, aj ja mám rád pekné veci, ale teraz ide o kvalitu, alebo inak povedané, menej je viac.

Potom, ohľadom vzdelania detí. Tu v Amerike chcú všetci posielať svoje deti na vysoké školy a univerzity. To je nesmierne nákladné. A za čo? Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viac ako dosť bankárov a právnikov, ktorí nám nie sú na nič, a ktorí nevytvárajú žiadne hodnoty. Lepšia je praktická a užitočná výuka, ako inžinier, technik alebo všetky remeselnícke povolania.

Všetko to začína na lokálnej úrovni. Treba sa starať o svoju obec a byť aktívny. Ako môžeme pomôcť svojim blízkym. Buďte rád, vo Švajčiarsku máte priamu demokraciu a môžete spolurozhodovať. (Pozn.: Freeman žije vo Švajčiarsku) Tu v Amerike už nemáme absolútne čo povedať, robia si čo chcú. Ľudia boli napríklad proti tým záchranným balíkom, a čo urobili politici? Prijali ich aj tak.

Freeman: Ja svojim čitateľom vždy hovorím, aby vo svojich obciach bojovali za zachovanie verejnej infraštruktúry. Zabráňte privatizácii a predaju všetkých hodnôt.

Celente: Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné, ako hrodmadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčína svetová vláda, a ja nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne.

Freeman: Myslíte si, že by sa v dôsledku finančných problémov stredomorských krajín a nových členov na východe mohla rozpadnúť Európska únia a Euro?

Celente: Áno, myslíme si, že to je možné. Všetko, čo k tomu potrebujeme, je nacionálny populista v jednom členskom štáte, ktorý si myslí, že len pomocou výstupu z EÚ dokáže zvládnuť krízu, potom sa EÚ rozpadne. Veď Berlusconi niečo také už naznačoval, odstúpením od Schengenskej zmluvy, kvôli množstvu prisťahovalcov.

Masová migrácia je veľmi veľký problém. Západné krajiny sú zaplavované ľuďmi, ktorí túžia po lepšom živote, alebo ktorí chcú utiecť z núdze. Tu nám nepomôže žiaden altruizmus, kto to má všetko zaplatiť? Odkiaľ majú cudzinci dostať bydlisko, potraviny a prácu, keď sa ledva dokážeme postarať o svojich vlastných obyvateľov?

Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?

Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.

Freeman: Myslíte si, že funcia centrálnych bánk je zastaraná? Koniec koncov oni spôsobili krízu a totálne zlyhali.

Celente: Áno, zlyhali, ale v súčasnosti prebieha mocenský boj. Veľkí chcú zničiť malých, ako sa to stalo v histórii už veľakrát. Jeden z trendov, na ktorý sa zameriavame, označujeme „odťať im hlavu“. To sa určite stane.

Freeman: Teda myslíte, že nastane skutočné povstanie?

Celente: Samozrejme. Pozrite si tú čvargu z Wall Street, alebo z univerzít Harvard a Yale. Oni si vo svojom živote ešte nikdy poriadne nezašpinili ruky. Nemajú ani potuchy o tom, čo znamená, byť úplne chudobný a žiť na ulici. Ak zoberiete ľudom všetko, a už nemajú čo stratiť, tak sú schopní čohokoľvek.

Freeman: To, čo predpovedáte, neznie veľmi optimisticky.

Celente: To nemá s optimizmom alebo pesimizmom nič spoločné, je to realita. Je to ako keď idete k doktorovi a diagnostikuje vám rakovinu v konečnom štádiu. Má vás radšej oklamať, alebo povedať vám, ako sa veci majú v skutočnosti? Falošný optimizmus nezmení nič na fakte, že onedhlo zomriete.

Freeman: Myslíte si, že by bol dobrý nápad pre jednotlivcov alebo aj celé spoločenstvá a obce, aby sa stali samozásobiteľmi a odpojili sa od siete?

Celente: Absolútne. Určite. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému. Produktovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. To je to, o čom som hovoril predtým, s novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak sa ľudia vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom „Trends 2000“, ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné peniaze. Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.

Freeman: Ďakujem veľmi pekne za interview.

Gerald Celente v rozhovore na FBC (10.11. 2008):