Nová štúdia varuje pred nepokojmi

Podľa Economist Intelligence Unit (EIU) oslabí vlna sociálnych nepokojov v nasledujúcich dvoch rokoch po celom svete hospodárstvo mnohých krajín a spôsobí pád tamojších vlád.

Svetová hospodárska kríza ťahá ľudí stále viac do núdze, prichádzajú o svoje pracovné miesta, a tým aj o svoj príjem a domov. V dôsledku tejto situácie sa očakávajú rozsiahle protesty obyvateľstva - podobne ako tie, ktoré sa už udiali v Grécku, baltských krajinách, Bulharsku a Rumunsku. Výskumné oddelenie hospodárkeho časopisu The Economist analyzovalo riziko nepokojov v takmer všetkých krajinách sveta a prišlo k nasledovnému výsledku: zo 165 preskúmaných krajín je vysokému alebo veľmi vysokému riziku vystavených celkovo 95 krajín. V 53 krajinách existuje stredne vysoké riziko, od sociálneho mieru majú však ďaleko. Iba 17 krajín bolo ohodnotených nízkym rizikom.

• kompletnú správu a rebríček krajín si môžete prečítať tu
  

Na prvom mieste kandidátov na vzburu sa nachádzajú Zimbabwe, Čad, Kongo, Kambodža a Sudán. Medzi prvými 27 s vysokým rizikom sú európske krajiny Ukrajina, Bosna a Hercegovina a Moldavsko. Riziko nepokojov existuje aj v Španielsku, Francúzsku, Spojených štátoch, Írsku, Veľkej Británii a Taliansku. Nemecko sa nachádza na 150. mieste v kategórii nízkeho rizika. Zaujímavé je, že Čína a Irán sa nenachádzajú v kategórii vysokého rizika. Slovensko obsadilo 98. priečku a umiestnilo sa tým v strednom poli. Na posledných (najlepších) miestach európskych krajín s nízkym rizikom sa nachádza Česká republika, Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nórsko. Situácia sa však môže rýchlo obrátiť negatívnym smerom akonáhle stúpne nezamestnanosť do dvojciferných výšok.

Ak bude nezamestnanosť aj naďalej stúpať súčasným extrémnym tempom, svetový krach hospodárstva spôsobí v mnohých krajinách vážne sociálne nepokoje. Predovšetkým odpor voči pracovníkom zo zahraničia by mohol viesť k vzburám. Podľa prieskumu Financial Times/Harris si 80 percent dospelých vo Veľkej Británii myslí, že imigranti by sa mali po strate pracovného miesta vrátiť späť do svojich krajín. V dôsledku zatvárania mnohých závodov a z toho vyplývajúcej straty pracovných miest rastú volania po protekcionizme, ochrane domáceho hospodárstva - toto by však podľa správy EIU mohlo spôsobiť, že sa z krízy stane dlhotrvajúci hospodársky úpadok.

Hnev sa na celom svete stupňuje - deje sa to v dôsleku stúpajúcej nezamestnanosti, znižovania miezd, záchranných balíkov pre banky, klesajúcich cien na realitnom trhu a poklesu hodnôt úsporných vkladov a penzijných fondov. Akonáhle si ľudia uvedomia, že prišli o všetko, a tým stratia dôveru v schopnosť vlády stabilizovať situáciu, dôjde k značnému nárastu protestov. Nepokoje posledných mesiacov ukazujú, že globálna hospodárska kríza mala už aj politické následky. Vlády Islandu, Lotyšska a Maďarska už boli ulicou zvrhnuté. Francúzsko zažilo tento rok už druhý generálny štrajk a Sarkozy je pod neustále zvyšujúcim sa tlakom. Ide o varovanie, k čomu všetkému ešte môže prísť. Existuje narastajúca obava možnej globálnej pandémie nepokojov. Apríl by mohol byť jeden z rozhodujúcich mesiacov. Začnite preto rozmýšlať nad tým, ako prekonať horšie časy. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)