30. 4. 2009
Propaganda okolo prasacej chrípky v roku 1976
29. 4. 2009
Írsko: Jedno pracovné miesto a stovky záujemcov
Hovorca opozičnej Labour Party Willie Pensrose povedal, že čísla nezamestnanosti sú "šokujúce a priam nepredstaviteľné ... nezamestnanosť zanecháva v celej krajine ničivú stopu." Nakoľko je táto situácia vážna, znázorňuje nasledovné video veľmi jasne:
- Irish Recession 2009 (YouTube.com)
Boj o pracovné miesta naberá razantne na obrátkach. To, čo zažíva Írsko, sa onedlho bude diať v celej Európe - ľudia sa budú biť o brigádnické práce v Tescu. Ale presne toto elita chce, ožobračiť a ponížiť masy, aby so svojimi ovečkami mohli robiť, čo chcú. Hystéria okolo prasacej chrípky má našu pozornosť od tohto odlákať. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
28. 4. 2009
Je Obama imúnny voči prasacej chrípke?

Mexické úrady považujú vírus za taký nákazlivý, že vyhlásili stav núdze a ľudom začali rozdávať rúška za cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu. V hlavnom meste Mexico City sú uzavreté múzeá, divadlá a iné verejné zariadenia, v ktorých sa stretávali veľké masy ľudí. Aj futbalové zápasy sa budú konať bez divákov. Katolícke omše v kostoloch sa konajú aj naďalej, obyvateľstvo bolo ale vyzvané, aby nosilo rúška a vyvarovalo sa kontaktu medzi sebou.
Americké úrady v sobotu varovali, že nový vírus prasacej chrípky nebude možné dostať pod kontrolu. Vzhľadom na množstvo ohnísk nákazy "v mnohých rôznych obciach" USA sa ďalšiemu šíreniu v tomto momente pravdepodobne nedá zabrániť. "Vírus v súčasnosti nemôžeme obmedziť len na jedno miesto," povedala zamestnankyňa amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vo Washingtone. Približne 500 000 umelohmotných rakiev, ktoré sú uložené v meste Madison (Georgia) neďaleko centrály CDC v Atlance poukazuje na to, že niekto zjavne ráta s mnohými mŕtvymi - a umelohmotné rakvy sa prednostne používajú v takýchto situáciach, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy.
Zákon, ktorý umožní zriadenie núdzových centier na amerických vojenských základniach vo vnútrozemí bol prostredníctvom návrhu H.R. 645 už predložený obom snemovniam amerického kongresu. Smernica Bieleho domu HSPD-21 hovorí nasledovné: "Zdravotná katastrofa, ktorá sa udeje v dôsledku teroristického útoku zbraňami hromadného ničenia, pandémie alebo ničivej prírodnej udalosti, by mohla viesť k desaťtisícom až státisícom obetí, oslabiť naše hospodárstvo, poškodiť verejnú morálku a dôveru a ohroziť našu národnú bezpečnosť. Je preto dôležité, aby sme vypracovali strategickú víziu, ktorá pripraví verejné zdravotníctvo a medicínske zásobovanie na rad možných katastof ... čo očakávame pri chrípkovej pandémii ako tej z roku 1918."
A v známom dokumente PNAC (Project for the ew American Century) amerických neokonzervatívcov je napísané: "A pokrokové formy biologických zbraní, ktoré sú namierené proti špecifickým genotypom ľudí, by mohli zmeniť biologické zbrane z teroristických prostriedkov na politicky užitočné nástroje." Nehorázna požiadavka, ktorá však jasne dokazuje ich zločinecké rozmýšľanie.
Úrad pre cintoríny amerického štátu New York rozposlal jednotlivým cintorínom na svojom území "Formuláre hromadného hynutia", aby získal údaje o schopnostiach cintorínov vysporiadať sa s veľkým množstvom mŕvych, ku ktorému by prišlo v dôsledku chrípkovej pandémie alebo podobnej katastrofy. List, ktorý bol rozposlaný 4. apríla 2007 si, môžete pozrieť tu. Vo formulári je napr. položená nasledovná otázka: "V prípade, že by došlo k dlhotrvajúcej katastrofe s vysokým počtom obetí alebo k chrípkovej pandémii vo vašej obci, bol by váš cintorín schopný poskytnúť dodatočne k súčasným pohrebným službám dočasné alebo permanentné priestory na vysporiadanie sa s príznačným počtom mŕtvych v dôsledku tejto katastrofy alebo chrípky?"
Môžeme sa poučiť z minulosti a pozrieť sa na to, čo sa stalo po prvej svetovej vojne. Španielska chrípka bola celosvetovou pandémiou, ktorá bola v rokoch 1918 až 1920 spôsobená neobyčajne nákazlivým typom chrípkového vírusu influenza a vyžiadala si minimálne 25 miliónov obetí. V článku odborného časopisu Bulletin of the History of Medicine z roku 2002 autori dokonca uvázajú 50 miliónov mŕtvych - viac ako prvá svetová vojna. Najefektívnejší spôsob ako vyvolať masové hynutie, je pandémia. Vina sa odsunie na "prírodu", geniálna výhovorka pre masovú vraždu. Vojny sú príliš neefektívne, drahé a pomalé. Okrem toho sa v ich priebehu zničí a zamorí mnoho oblastí, ktoré by bolo lepšie zachovať. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
27. 4. 2009
Usáma bin Ládin v STV

Citát z vtedajšieho článku: "FBI a teda Spojené štáty nemajú dôkaz, ktorý by spájal Bin Ládina a 11. september? To však Busha, Blaira a spol. zjavne neodradilo od odôvodňovania vojny v Afganistane (pripomínam ešte raz tých 46.000 mŕtvych) bin Ládinom a začatia imaginárnej, celosvetovej vojny proti terorizmu. Ako teda vidíme, všetko to, čo bolo verejnosti prezentované ako nespochybniteľné fakty, bolo v realite jedna veľká lož, ktorá okrem iného slúžila a ešte stále slúži na postupné okresávanie osobných slobôd, vedenie preventívnych vojen a strašenie obyvateľstva - skratka učebnicový príklad propagandy."

Ak tieto dve správy nie sú hodné hlavného večerného spravodajstva a palcových tituliek v novinách, tak skutočne neviem. Samozrejme si nebudem robiť ilúzie - ešte veľmi dlho budeme počúvať o zlom Usámovi a jeho bande islamistických teroristov, ktorí zversky zaútočili na mierumilovný západný svet. Ale nejako treba začať. A podľa mňa je aj krátka štvorminútová reportáž o 7:20 ráno na STV lepšie ako nič.
25. 4. 2009
Takto vyzerá hospodársky kolaps

Neoficiálna miera inflácie v Zimbabwe bola 24. októbra 2008 približne 10,2 biliárd percent, to je číslo s 15 nulami. K 31. októbru 2008 sa inflácia podľa Cato Institute vyšplhala na 2,79 triliónov percent (18 núl) a k 7. novembru 2008 opätovne vzrástla na 215 triliónov percent. 14. novembra 2008 sa miera inflácie dostala na úroveň 89,7 triliárd percent (21 núl). V novembri ceny niekoľkonásobne vzrastali každý jeden deň. Bankovka s najvyššou nominálnou hodnotou bola 100 miliárdovka zimbabwianskeho dolára, ktorá bola daná do obehu v polovici júla 2008. 16. januára 2009 potvrdili štátne médiá vydanie bankovky v hodnote 100 biliónov zimbabwianskych dolárov. Podľa údajov Forbes Asia dosiahla miera inflácie k 21. januáru 2009 údajne hodnotu 6,5 oktodeciliónov percent (108 núl). Ak je údaj správny, jednalo by sa o najvyššiu nameranú hyperinfláciu v histórii.
Krajina, ktorá pred prevzatím moci terajším prezidentom Mugabem disponovala rozvíjajúcim sa poľnohospodárstvom a dokonca vyvážala potraviny, bola totálne skorumpovanou vládou privedená do záhuby a kompletne zničená. Nedokáže uživiť vlastné obyvateľstvo a v dôsledku toho ľudia umierajú hladom, trpia epidémiami a sú úplne schudobnení.
Prenesené na nás: všetky tie bilióny, ktoré západné vlády napchali do záchrany bánk, zoštátnenia a na ozdravenie hospodárstva, musia skôr alebo neskôr viesť tiež k hyperinflácii. Keď totiž množstvo peňazí pri nemeniacom sa množstve tovaru drasticky stúpne, ceny musia zákonite explodovať.
Potom máme ešte Argentínu, krajinu bohatú na suroviny, modernú infraštruktúru a vzdelaných ľudí. Kto už niekedy bol v Buenos Aires, určite zistil, že sa jedná o najeurópskejšie mesto Južnej Ameriky. A aj napriek tomu táto krajina zažila v roku 2001 kolaps hospodárstva. Hlavným dôvodom tohto kolapsu boli skorumpovaní politici a zločinecké banky, ktoré sa spojili, aby krajinu masívne zadĺžili. Však to znie všetko celkom povedome, či nie? Áno, Zimbabwe a Argentína sú z hospodárskeho hľadiska omnoho slabšie ako my, ale tieto príklady ukazujú, ako môžu viesť aj u nás rovnaké príčiny k tomu istému výsledku.
Nasledovná dokumentácia veľmi jasne ukazuje, ako vyzeral hospodársky kolaps, ktorý sa udial v Argentíne. Film opisuje protesty obyvateľstva a ako sa ľudia snažili prežiť, pričom boli odkázaní iba sami na seba. Stredná vrstva obyvateľstva bola zničená a chudobní predstavovali 57,5 percent obyvateľstva. A minulý rok argentínska vláda jednoducho zoštátnila súkromné penzijné fondy a obohatila sa tak o peniaze sporiteľov - samozrejme s výhovorkou, že peniaze treba zachrániť.
Skorumpovaní politici a chamtivá finančná mafia, masívne zadlžovanie a zároveň úpadok hospodárstva s výrazne narastajúcim počtom nezamestnaných, to je presne to, čoho sme aj teraz svedkami. Argentína bola medzinárodným bankovým systémom systematicky vyplienená a Medzinárodným menovým fondom zničená. Niečo podobné hrozí teraz celému svetu. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
- Argentina's Economic Collapse (GoogleVideo.com, po anglicky)
22. 4. 2009
Príroda útočí späť

19. 4. 2009
Mal by Obama ovládať internet?

Zákon o internetovej bezpečnosti (The Cybersecurity Act of 2009 - PDF) dáva prezidentovi právomoc "vyhlásiť stav núdze internetovej bezpečnosti" a odstaviť alebo obmedziť "v záujme národnej bezpečnosti" tok informácií v ktorejkoľvek "kľúčovej" sieti. Zákon nedefinuje kľúčové siete alebo stav núdze internetovej bezpečnosti. Definíciu týchto pojmov ponecháva prezidentovi.
Zákon však nerozširuje len právomoci prezidenta. Umožňuje tiež ministrovi obchodu "prístup k všetkým relevantným údajom [kľúčových] sietí bez ohľadu na akékoľvek zákonné obmedzenie, reguláciu alebo normu, ktorá by takýto prístup zakazovala." Znamená to, že minister môže monitorovať alebo získať prístup k akýmkoľvek údajom v súkromných alebo verejných sieťach bez ohľadu na zákony na ochranu súkromia.
Rockefeller si stanovil internetovú bezpečnosť ako kľúčovú úlohu počas svojho pôsobenia vo výbore senátu pre informačné služby, ktorému do roku 2008 predsedal. V súčasnosti je predsedom výboru pre obchod, vedu a dopravu, prostredníctvom ktorého tento zákon predkladá. "Musíme svoje kľúčové infraštruktúry ochraňovať za každú cenu - od našej vody po elektrinu, bankovníctvo, dopravné svetelné signály a elektronické zdravotné záznamy - a to menujem len zopár," povedal Rockefeller v jednom vyjadrení. Snoweová svojho kolegu podporila: "Ak sa nám nepodarí okamžite zakročiť, budeme možno musieť čeliť kybernetickej Katrine."
Široké právomoci v zákone, ktorý predkladajú Rockefeller a Snoweová však znepokojujú minimálne jednu mimovládnu organizáciu. Podľa Leslieho Harrisa z centra pre demokraciu a technológiu (Center for Democracy and Technology, CDT) je "hrozba útoku prostredníctvom internetu reálna". Ďalej však dodáva: "Takýto drastický federálny zásah do súkromnej komunikačnej technológie a sietí by mohol ohroziť aj bezpečnosť, aj súkromie."
Podľa poradcu CDT Grega Nojeima by predkladaný zákon mohol podkopať zákon o súkromí elektronickej komunikácie (Electronic Communications Privacy Act, ECPA), ktorý bol prijatý v polovici 80-tych rokov a uložil zložkám verejnej moci povinnosť vyžiadať si súdne povolenie pred prístupom k údajom prenášaným medzi dvoma počítačmi. "Sú to neuveriteľne rozsiahle právomoci," hovorí Nojeim a poukazuje na to, že existujúce zákony týkajúce sa súkromia "by sa mohli stať obeťou týchto právomocí."
Jennifer Granicková, riaditeľka pre občianske slobody v Electronic Frontier Foundation, hovorí, že vybavenie ministra obchodu takýmito právomocami by mohlo spôsobiť opačný efekt - zníženie bezpečnosti počítačových sietí. Keď má jedna osoba prístup k všetkým informáciam v sieti, "znamená to vyššiu mieru zraniteľnosti voči napadnutiu," hovorí Granicková. "V podstate by ste takto pre zločincov vytvorili priamu cestu do systému."
Ciele zákona sú podľa Granickovej "v rozpore s tým, čo nám ústava sľubuje". A to predovšetkým pre dopad, ktorý by tento zákon mal na práva súkromia internetových užívateľov: ak ministerstvo obchodu počas prehľadávania "kľúčových" sietí narazí na dôkazy ilegálnej aktivity, mohli by sa tieto informácie použiť proti potenciálnemu obžalovanému, a to aj v tom prípade, ak ministerstvo dané dôkazy vôbec nehľadalo a natrafilo na ne len náhodou. Toto by mohlo porušovať ústavnú ochranu pred bezdôvodnými prehliadkami. "Akonáhle sa dostanú k nejakej informácii, môžu ju použiť na akýkoľvek účel, bez ohľadu na prvotný dôvod jej získania," hovorí Granicková. "Kto bude z tohto [zákona] profitovať? Zložky verejnej moci a bezpečnostný priemysel, ktorí si chcú zaistiť viac peňazí zo štátneho rozpočtu."
Nojeim si však myslí, že je možné, že niektoré z právomocí v zákone by sa mohli ešte počas prerokovávaní v kongrese okresať. Hovorí: "Budeme s nimi spolupracovať, aby sme im objasnili, čo je potrebné, a ako to dosiahnuť. Dúfame, že niektoré z tých veľmi rozsiahlych právomocí budú nakoniec zo zákona vypustené." (Preložené zo stránky Mother Jones)
17. 4. 2009
Skutočné príčiny svetovej finančnej krízy

15. 4. 2009
Doména Wikileaks.de odstavená

13. 4. 2009
Lisabonská zmluva umožní v EÚ trest smrti

Nemecký ústavný právnik Prof. Karl Albrecht Schachtschneider upozorňuje, že prostredníctvom Lisabonskej zmluvy môže byť okrem iného znovuzavedený aj trest smrti. O tejto skutočnosti by mal byť podľa neho informovaný každý občan Európskej únie. Nie je to napísane priamo v hlavnom texte, ale skryté v poznámke pod čiarou, ktorá hovorí: „... okrem v prípade vojny, povstania, alebo vzbury“ - vtedy je trest smrti prípustný. Schachtschneider poukazuje na to, že sa jedná o škandalóznu skutočnosť, pretože sa táto výnimka vyskytuje len v poznámke pod čiarou. Človek by musel byť odborníkom a čítať text veľmi podrobne, aby si túto poznámku všimol, a aby ju dokázal správne interpretovať.
Kto bude rozhodovať o tom, čo je vzbura alebo povstanie? Pre každého to môže znamenať niečo iné. Každá demonštrácia, pri ktorej sa niekoľko účasníkov dopustí násilia by mohla byť takto označená. Boli študentské a občianske demonštrácie z novembra 1989 tiež vzburou? Keď sa zídu ľudia, ktorí žiadajú demisiu vlády a ohadzujú parlament kameňmi, podobne ako sme to mohli sledovať v priebehu minulých mesiacov v Lotyšsku, Bulharsku, Rumunsku a Grécku, jednalo sa o povstania? Môžu byť potom "vodcovia" týchto demonštrácii postavení pred stenu a popravení, alebo odsúdení súdom na trest smrti? Čo v zákone nie je vyslovene zakázané, by si štátna moc mohla interpretovať podľa svojich predstáv. A európske právo je nadradené právu jednotlivých členských krajín EÚ. Okrem toho sa podľa slov našich vlád nachádzame vo vojne, vo "Vojne proti terorizmu", a v Afganistane tiež. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
12. 4. 2009
Seminár o hospodárskej kríze a kapitalizme

Podujatie sa začína o 10:00 ráno v budove Múzea SNP a je prístupné pre širokú verejnosť. Podľa informácii z letáku má byť seminár vedený slovenskými i zahraničnými osobnosťami z oblasti politiky, vedy a školstva, pričom pôjde o interaktívny štýl prednášok s možnosťou zapojenia sa do diskusie. Kontaktné informácie nájdete v oficiálnom letáku: (viď obrázok vľavo)
10. 4. 2009
Dôkaz: Ian Tomlinson bol napadnutý políciou
- amatérske zábery policajného útoku na Iana Tomlinsona (YouTube.com)
9. 4. 2009
Čo je také dôležité na Azerbajdžane?

Zaujímavé, že? Všetky mozgy NWO na jednom mieste. Portréty najväčších svetových zločincov na jeden pohľad. Ako je možné, že tieto veľké ryby sa tak strašne zaujímajú o bývalú sovietskú republiku? Máme tam dvoch bývalých amerických ministrov zahraničných vecí, jednak kráľa všetkých ministrov Henryho Kissingera a potom jeho kolegu Jamesa Bakera III. - úžasné!
V zozname vidíme aj dvoch bývalých prezidentských poradcov pre národnú bezpečnosť Zbigniewa Brzezinského a Brenta Scowcrofta. A potom ešte aj bývalý šéf prezidentskej kancelárie John Sununu. A aby sme mali ucelený obraz o tomto klube VIP, nedá mi nespomenúť aj bývalých členov prezídia tejto organizácie:
- Dick Cheney, bývalý americký viceprezident
- Richard Armitage, bývalý americký viceminister zahraničných vecí
- a čerešnička na torte, Richard Perle, bývalý minister zahraničných vecí USA, zodpovedný za vojny v Afganistane a Iraku
6. 4. 2009
Matrioška Obama

Namiesto rečnenia o utopickom svete bez atómových zbraní, ktorého sa, ako sám povedal, počas svojho života už nedožije, mohol radšej jednoducho oznámiť, že vojny v Iraku a v Afganistane budú ukončené. To by stálo za niečo.
To sprosté táranie o teroristickom nebezpečenstve a Iránskej hrozbe je prebrané priamo z Bushovho slovníka a ja to už nemôžem počúvať, pretože Američania a ich vazali sú tí skutoční teroristi. Bola to klasická obamovská šou a hlavy štátov EÚ mohli tlieskať ako diváci. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
4. 4. 2009
Nová štúdia varuje pred nepokojmi

Svetová hospodárska kríza ťahá ľudí stále viac do núdze, prichádzajú o svoje pracovné miesta, a tým aj o svoj príjem a domov. V dôsledku tejto situácie sa očakávajú rozsiahle protesty obyvateľstva - podobne ako tie, ktoré sa už udiali v Grécku, baltských krajinách, Bulharsku a Rumunsku. Výskumné oddelenie hospodárkeho časopisu The Economist analyzovalo riziko nepokojov v takmer všetkých krajinách sveta a prišlo k nasledovnému výsledku: zo 165 preskúmaných krajín je vysokému alebo veľmi vysokému riziku vystavených celkovo 95 krajín. V 53 krajinách existuje stredne vysoké riziko, od sociálneho mieru majú však ďaleko. Iba 17 krajín bolo ohodnotených nízkym rizikom.
Na prvom mieste kandidátov na vzburu sa nachádzajú Zimbabwe, Čad, Kongo, Kambodža a Sudán. Medzi prvými 27 s vysokým rizikom sú európske krajiny Ukrajina, Bosna a Hercegovina a Moldavsko. Riziko nepokojov existuje aj v Španielsku, Francúzsku, Spojených štátoch, Írsku, Veľkej Británii a Taliansku. Nemecko sa nachádza na 150. mieste v kategórii nízkeho rizika. Zaujímavé je, že Čína a Irán sa nenachádzajú v kategórii vysokého rizika. Slovensko obsadilo 98. priečku a umiestnilo sa tým v strednom poli. Na posledných (najlepších) miestach európskych krajín s nízkym rizikom sa nachádza Česká republika, Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nórsko. Situácia sa však môže rýchlo obrátiť negatívnym smerom akonáhle stúpne nezamestnanosť do dvojciferných výšok.
Ak bude nezamestnanosť aj naďalej stúpať súčasným extrémnym tempom, svetový krach hospodárstva spôsobí v mnohých krajinách vážne sociálne nepokoje. Predovšetkým odpor voči pracovníkom zo zahraničia by mohol viesť k vzburám. Podľa prieskumu Financial Times/Harris si 80 percent dospelých vo Veľkej Británii myslí, že imigranti by sa mali po strate pracovného miesta vrátiť späť do svojich krajín. V dôsledku zatvárania mnohých závodov a z toho vyplývajúcej straty pracovných miest rastú volania po protekcionizme, ochrane domáceho hospodárstva - toto by však podľa správy EIU mohlo spôsobiť, že sa z krízy stane dlhotrvajúci hospodársky úpadok.
Hnev sa na celom svete stupňuje - deje sa to v dôsleku stúpajúcej nezamestnanosti, znižovania miezd, záchranných balíkov pre banky, klesajúcich cien na realitnom trhu a poklesu hodnôt úsporných vkladov a penzijných fondov. Akonáhle si ľudia uvedomia, že prišli o všetko, a tým stratia dôveru v schopnosť vlády stabilizovať situáciu, dôjde k značnému nárastu protestov. Nepokoje posledných mesiacov ukazujú, že globálna hospodárska kríza mala už aj politické následky. Vlády Islandu, Lotyšska a Maďarska už boli ulicou zvrhnuté. Francúzsko zažilo tento rok už druhý generálny štrajk a Sarkozy je pod neustále zvyšujúcim sa tlakom. Ide o varovanie, k čomu všetkému ešte môže prísť. Existuje narastajúca obava možnej globálnej pandémie nepokojov. Apríl by mohol byť jeden z rozhodujúcich mesiacov. Začnite preto rozmýšlať nad tým, ako prekonať horšie časy. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
2. 4. 2009
Ban Ki-Moon: Obávam sa globálneho kolapsu

Varoval pred sociálnymi nepokojmi a možným kolapsom celých štátov v dôsledku finančnej krízy. "Čo začalo ako finančná kríza, prerástlo časom do svetovej hospodárskej krízy", povedal. Podľa vlastných slov očakáva ešte horšie dopady, konkrétne politickú krízu so sociálnymi nepokojmi, nestabilnými vládami a rozzúreným obyvateľstvom, ktoré stratilo dôveru v budúcnosť. Najchudobnejšie krajiny sú krízou postihnuté najsilnejšie a práve v chudobných krajinách sa dajú pozorovať "náznaky rozpadu, šíriace sa šokujúcou rýchlosťou".
Ban vyzval hlavy štátov a predsedov vlád 20 najdôležitejších priemyselných krajín, aby sa dohodli na "skutočnom svetovom balíčku hospodárskej pomoci". Varoval, že od kolapsu bánk ku kolapsu celých štátov je len malý krôčik. "Ak ho urobíme, bude to na našu zodpovednosť."
Ďalej povedal: "Musíme si uvedomiť našu závislosť na sebe navzájom. Žiadna krajina nemôže dúfať v hospodársku istotu bez toho, aby brala ohľad na ostatné krajiny. Preto skutočne potrebujeme globálny záchranný hospodársky balíček. Medzi dneškom a koncom roka budeme na zabezpečenie likvidity potrebovať minimálne 1 bilión dolárov - jednak ako dlhodobú investíciu a na druhej strane ako záchrannú sieť pre najchudobnejších a najzraniteľnejších." Chudobné krajiny túto krízu nespôsobili, trpia ňou však najviac, zdôraznil Ban Ki-Moon, a dodal, že "jeden bilión dolárov na dva roky nie je veľká suma, keď zoberieme do úvahy možné následky."
Komentár: Tisíc miliárd, čože to je? Však tie nájdeme kdekoľvek na ceste. Pri 6,5 miliárd obyvateľoch na planéte to vyjde každého 154 dolárov ... po dobu dvoch rokov. Približne 21 centov za deň, aj to je nejaký začiatok na zníženie utrpenia. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
1. 4. 2009
1. apríla bude v Londýne chaos
Tisíce demonštrantov plánujú sériu akcií v okolí celého finančného centra Londýna. Pri demonštrácii ich rozhorčenia proti zodpovedným za celosvetovú finančnú krízu využívajú všeobecnú popudenosť ľudí proti finančnej mafii. Celé podujatie sa bude konať pod heslom “Financial Fools Day” a zapríčiní masívne obmedzenia, pri ktorých demonštranti ochromia dopravu a budú blokovať budovy. Organizátori hovoria o “senzačnej akcii”.
Demonštranti dúfajú, že sa im podarí vyburcovať náladu aj u ostatných ľudí postihnutých finančnou krízou a k spolupráci podnietiť aj študentov a pracujúcich. Polícia sa obáva, že vypukne chaos a je na to náležite pripravená. Očakáva sa zrážka medzi rozhnevanými demonštrantmi, bankovými gangstrami a obchodníkmi mesta. “Ak na seba narazia rozhnevaní aktivisti a agresívni obchodníci, očakávame nebezpečný mix násilia, aký sme predtým ešte nikdy nevideli“, povedal jeden policajný hovorca.
Takáto vzbura sa uskutočnila už v roku 1999, keď sa medzi sebou pobili anarchisti a zamestnanci bankovej štvrte mesta, pričom bolo vtedy zranených 46 ľudí a vznikla škoda dva milióny libier. Jeden demonštrant povedal, že príkladom im budú výtržnosti (z konca minulého roka) v Aténach. Na webstránke organizátorov je uvedené:
1. apríla ukážeme skupine G20 my, čo znamená kolaps. Prišiel si o dom? O prácu? O úspory alebo dôchodok? POTOM JE TÁTO PÁRTY AJ PRE TEBA!
Kapitalisti už dlhé roky ohrievajú svet , roztápajú ľadovce, vypaľujú dažďové pralesy - priviedli planétu na pokraj priepasti. Teraz im podkúrime mi. Na stretnutí v Londýne si budú snažiť zachrániť ministri G20 vlastnú kožu s najväčším aprílovým žartom všetkých čias. Ich neregulované, vykrádačské, podvodné a vykorisťujúce trhové hospodárstvo sa nachádza v rozklade a títo blázni si myslia, že my ich zachránime. Asi si robia srandu. My nemôžeme a nebudeme platiť. My ideme do ulíc.
V celom Londýne sa 1. apríla uskutoční množstvo akcií. Štyria jazdci apokalypsy uvedú procesie, ktoré začnú o 11:00 na nasledovných staniciach metra:
Moorgate: červený kôň proti vojne.
Liverpool Street: zelený kôň proti klimatickému chaosu.
London Bridge: strieborný kôň proti finančným zločinom.
Cannon Street: čierny kôň proti kradnutiu pôdy a obmedzovaniu, tiež na počesť 360. jubilea skupiny Digger (anglická skupina disidentov, ktorá v roku 1649 zakladala vidiecke komúny)
O 12:00 si finančné centrum vezmeme naspäť, tým že vtrhneme do samotného brucha beštie, anglickej banky (Bank von England). 2. Apríla budeme búchať na dvere ich hotelov.
Komentár: Vyzerá to tak, akoby demonštranti chceli ochromiť finančný systém. Je tu nebezpečenstvo, že globálna elita sa rozhodne kvôli hroziacemu chaosu pre „radikálne opatrenia“. Takto by mohol byť tento, aj keď oprávnený protest, zneužitý. Niekto ale už musí raz povedať týmto kriminálnikom svoj názor, že takto to už ďalej nejde. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch, preložil Jozef, originál článku publikovaný 26. marca 2009)