To, že známa "vojna proti teroru" alebo terorizmu, alebo ako inak ju aj nazveme, je iba vymyslenou konštrukciou a slúži jedine na odôvodňovanie preventívnych útokov a naháňanie strachu obyvateľstvu, už pre množstvo ľudí nie je veľkým prekvapením. Je však zaujímavé, že ľudia zodpovední za túto ilúziu si už nedávajú ani tú námahu, skryť svoje nekalé konanie pred verejnosťou. Sú si už takí istí, že im pomocou servilných médií a vlastných rétorických schopností všetko prejde, že vôbec nedbajú na zmazanie vlastných stôp, ktoré môžu ich klamanie a zavádzanie odhaliť.Prípad, o ktorom rozprávam, sa udial už v roku 2006, bez problémov si jeho pravdivosť môžete overiť však ešte aj dnes. Od útokov 11. septembra Spojené štáty začali hon po Usamovi bin Ládinovi, šéfovi teroristickej skupiny Al Quaeda, ktorý mal mať na svedomí celý útok. Priamym dôsledkom pátrania po ňom bola vojna v Afganistane, ktorá pretrváva až dodnes a vyžiadala si už viac ako 46.000 mŕtvych na oboch stranách (čísla sú z októbra 2008) - okrem toho urobila z Afganistanu najväčšieho exportéra ópia na svete. Bin Ládin, ktorý sa má skrývať v nejakých afgánskych jaskyniach nikdy nebol nájdený a pravdepodobne ani nikdy nájdený nebude. Svet však žije stále v ilúzii, že USA ho všetkymi silami naháňajú za to zverstvo, ktoré mal spáchať 11. septembra 2001 a popri tom odôvodňujú každú svoju vojenskú intervenciu jeho menom alebo názvom jeho organizácie.
No a teraz to malé prekvapenie. Pozrime sa na oficiálnu stránku FBI do sekcie "Most Wanted Terrorists" (najhľadanejší teroristi) a kliknime si na číslo jedna na tomto zozname, Osama bin Laden. Kvôli čomu ho hľadá americká FBI? Kvôli vražde amerických občanov mimo Spojených štátov, kvôli sprisahaniu smerujúcemu k zavraždeniu amerických občanov mimo Spojených štátov a kvôli útokom na federálne úrady, pri ktorých zomreli ľudia. Jedná sa konkrétne o útoky zo 7. augusta 1998 na americké veľvyslanectvá v Dar el Salaam (Tanzánia) a v Nairobi (Keňa). Ale moment, nechýba tu náhodou niečo? Napríklad také sprisahanie a vražda viac ako 3000 osôb, amerických a zahraničných občanov, vtedy, toho ... no, kedy to bolo ... áno, 11. septembra 2001?
Táto zaujímavá vec sa dostala 5. júna 2006 do rúk editora stránky Muckraker Report, Eda Haasa. Ten sa rozhodol kontaktovať v tejto veci centrálu FBI a opýtať sa, prečo Bin Ladin nie je hľadaný kvôli útokom z 11. septembra. Odpovedal mu Rex Tomb, šéf sekcie pre styk s verejnosťou, a to nasledovne: "Dôvod, prečo 11. september u Bin Ladina nie je spomenutý na jeho profilovej stránke najhľadanejších teroristov je ten, že nemáme usvedčujúce dôkazy, ktoré by Bin Ládina spájali s 11. septembrom." Tu si môžete prečítať celý článok. FBI a teda Spojené štáty nemajú dôkaz, ktorý by spájal Bin Ládina a 11. september? To však Busha, Blaira a spol. zjavne neodradilo od odôvodňovania vojny v Afganistane (pripomínam ešte raz tých 46.000 mŕtvych) Bin Ládinom a začatia imaginárnej, celosvetovej vojny proti terorizmu. Ako teda vidíme, všetko to, čo bolo verejnosti prezentované ako nespochybniteľné fakty, bolo v realite jedna veľká lož, ktorá okrem iného slúžila a ešte stále slúži na postupné okresávanie osobných slobôd, vedenie preventívnych vojen a strašenie obyvateľstva - skratka učebnicový príklad propagandy.
Rád by v tejto súvislosti spomenul úryvok z knihy Tajomný cudzinec (1916) od Marka Twaina, 9. kapitola: "...Hŕstka hlučných bude - ako vždy - vykrikovať a žiadať vojnu. Kazatelia budú spočiatku - ostražito a opatrne - protestovať. Prevažná väčšina nechápavej masy národa si bude pretierať rozospaté oči, snažiť sa pochopiť, prečo má byť vojna, a bude s úprimným rozhorčením hovoriť: "Vojna je nespravodlivá, nečestná a nie je potrebná". Potom hŕstka začne kričat hlasnejšie. Na druhej strane bude niekoľko poctivých ľudí slovom aj písmom protestovať, uvádzať dôvody proti vojne, a spočiatku ich budú počúvať a tlieskať im. Ale dlho to nepotrvá. Tí druhí ich prekričia a čoskoro sa rady protivojnového obecenstva stenčia a stratia popularitu. Potom zakrátko uvidíte takúto zvláštnosť: Rozzúrené zástupy ľudí budú rečníkov kameňmi odháňať z tribúny a dusiť slobodu prejavu - zástupy, ktoré v kútiku srdca - ešte stále - súhlasia s kameňovanými rečníkmi, ale neodvážia sa to priznať. A potom sa celý národ - aj s kazateľmi - pridá k vojnovému pokriku a bude do zachrípnutia osočovat každého slušného človeka, ktorý sa odváži otvoriť si ústa. A čoskoro si takíto ludia ústa prestanú otvárať. Potom si štátnici začnú vymýšľať lacné klamstvá, zvaľovať vinu na napadnutý štát, a každý si rád nechá upokojit svedomie týmito nepravdami - bude ich horlivo skúmať a odmietať ich vyvracanie. A tak postupne každý sám seba presvedčí, že vojna je spravodlivá a bude ďakovať Bohu, že po tomto grotesknom sebaklame môže pokojnejšie spávať."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára