Hamas nestrielal počas prímeria žiadne rakety

Ako som už uviedol v jednom z minulých článkov, Izrael začiatkom novembra 2008 porušil šesťmesačné prímerie s Hamasom, keď poslal do Gazy vojenské komandá, ktoré zabili šiestich členov Hamasu. Nasledovne Hamas po pol roku znovuzahájil ostreľovanie Izraela svojimi šrotovými raketami, čo Izrael o niekoľko týždňov neskôr použil ako odôvodnenie brutálnej vojenskej operácii v Gaze, ktorá pretrváva až dodnes. Vyprovokovali Hamas, aby mohli začať "odvetný" vojenský útok.

Niektorí tvrdili, že tých pár rakiet, ktoré boli počas prímeria z Gazy odpálené (bolo ich dokopy asi 15, pričom nikoho nezabili) má na svedomí Hamas, ktorá týmto porušila prímerie ešte skôr. Hamas však vždy tvrdil, že tieto rakety odpálilo niekoľko jednotlivcov na vlastnú zodpovednosť, bez jej povolenia. Včera aj hovorca izraelského predsedu vlády, Mark Regev, v televíznom rozhovore potvrdil, že Hamas za útoky počas prímeria nebola zodpovedná. Je teda jednoznačne jasné, kto prímerie v skutočnosti porušil. Útoky Hamasu boli vyprovokované a dôvody vojny zo strany Izraela vykonštruované.

• Izrael priznáva: "Hamas nestrielal počas prímeria žiadne rakety" (YouTube.com)
  

Ale však Al Gore hovoril ...

... že sa roztopia póly, že sa zvýši hladina morí, že sa utopia ľadové medvede, a že v tomto ročnom období budeme všetci sedieť v plavkách na lehátkach. Tak čo teda? Ja tu mrznem a som zmätený! Vyzerá to tak, že sa klíma jednoducho nechce správať tak, ako jej to prikazujú proroci zániku sveta.

Nová doba ľadová? Kde?

Na Aljaške bolo minulý piatok nameraných extrémnych mínus 51 stupňov, v Švédsku mrznú dokonca Laponci, celá Európa, Severná Amerika a Ázia sa nachádzajú najtuhšej zime, môžeme sa korčuľovať na jazerách, pretože už týždne mrzne, francúzska riviéra je celá biela a Alpy sú zasypané snehom, vlaky majú kvôli kalamitám veľké meškania a už viacero ľudí dokonca kvôli tvrdým mrazom zomrelo.

No a čo?

Sedem ľudí prišlo na severe Talianska z dôvodu priamych alebo nepriamych následkov snehu o život, traja ľudia zamrzli. Neobyčajne silné snehové búrky spôsobili predovšetkým v Miláne, Turíne a Janove mnoho nehôd. Sneženie pokračovalo aj na ďalší deň vo viacerých regiónoch krajiny.

Korčuľovanie v Benátkach

Niektoré úseky diaľnice medzi mestami Parma a Lodi boli uzatvorené kvôli príliš veľkým masám snehu. Aj sneženie v Lombardii a Piemonte, ktoré pretrvávalo miestami až 60 hodín, spôsobilo značné dopravné obmedzenia. Predpoludním prišlo k oneskoreniam železničnej a lietadlovej dopravy. Snežilo dokonca aj v Benátkach. V niektorých mestách sa uzatvorli aj školy.

Sibír v Nemecku?

Pretrvávajúci mráz spôsobil v mnohých oblastiach Nemecka priam arktické teploty. Pri jazere Funtensee v národnom parku Berchtesgaden teplomer ukazoval predpoludním (piatok, 9. januára 2009, pozn. prekladateľa) mínus 34,6 stupňov, pričom sa ďalej ochladzovalo.

Bez elektriny kvôli mrazom?

Vo Francúzsku zahynuli dvaja bezdomovci pravdepodobne kvôli zime. Na juhu krajiny spôsobuje neobvyklé sneženie aj nadaľej ďalekosiahle obmedzenia. V meste Marseille a jeho okolí zostali zatvorené školy, pretože školské autobusy neboli schopné jazdiť. Ďen predtým prenocovalo 2600 ľudí v núdzových nocľahoch. Niektorí z nich zostali so svojimi autami trčať na neodprataných, zasnežených cestách. Iní zase nemohli absolvovať svoje plánované lety, pretože aj letisko Marseille zostalo zatvorené. Aj letisko pri meste Toulouse má zostať uzatvorené až do obeda. Dodatočne k týmto obmedzeniam bolo v okolí uzatvorených aj viacero dôležitých cestných spojení. Desaťtisíc domovov v okolí druhého najväčšieho francúzskeho mesta ostáva aj naďalej bez elektriny. Krajine hrozí kvôli studenej zime kolaps elektrických rozvodov. "Ak sa ochladí ešte o niečo viac, tak môže prísť k výpadku elektriny", hovorí šéf energetického koncernu EDF.

To všetko neverím, to je určite iba výmysel. Niekto asi len nechal otvorenú chladničku. Hádam kvôli tomuto neprestanete veriť! Aj pre toto všetko majú klimatickí farári vysvetlenie. Globálne ochladzovanie spôsobuje tiež CO2. Však to je logické ... či už teplo alebo zima, CO2 je zodpovedné za všetky typy počasia. Preboha, vy ste ale ťažko chápaví - a preto musíte aj vy všetci, ktorí tomuto klimatickému náboženstvu veríte, začať platiť CO2 daň, aby ste sa mohli zo svojich hriechov vykúpiť.

Tak, a teraz si všetci veriaci zoberte pero a papier a poznačte si, čo vám poviem - vašim prahriechom je váš dych. Za všetky výkyvy počasia ste zodpovední vy s vašim oxidom uhličitým, rozumiete? Preto bude najlepšie, keď prestanete dýchať. To pomôže najviac. Akonáhle prestanete vydychovať CO2, tak už nebudete môcť jazdiť na svojom aute, nespálite už nikdy ani kvapku benzínu alebo vykurovacieho oleja, nezjete už nikdy kus mäsa, nikto už kvôli vám nebude musieť prevážať na nákladných autách suroviny a potraviny a nikto pre vás už nikdy nemusí vyrábať tovary ... to sú všetko veci, ktoré produkujú strašne veľa CO2. Obetujte sa pred oltárom klimatického náboženstva. Váš guru Al Gore to od vás očakáva. Až keď zomrú všetci ľudia, tak sa planéta bude mať znovu lepšie. A klíma bude zachránená. Pamätajte na to, keď Al Gore a jeho dôverná priateľka Merkelová hovoria, že klíma sa nenávratne ničí, a že vy ste za to zodpovední so svojim CO2, tak to je pravda. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch, publikované 9. januára 2009)

Prečo sú všetci ticho?

Akonáhle sa v nejakej diskusii spomenie fakt, že Izrael v Gaze vraždí civilistov, ženy a deti, kadejakí experti na terorizmus a geopolitickí analytici sa ozvú "protiargumentom", že však Izrael za to nemôže, lebo Hamas vraj umiestňuje svoje sklady munície, zbraní a rakiet rovno medzi civilné obyvateľstvo, do mešít a do škôl - to všetko samozrejme úmyselne, aby zomrelo čo najviac civilistov. To je určite ako s tými islamistami, ktorí útočia na západný svet len kvôli tomu, že nenávidia slobodu a demokraciu.

Osobne mi je prinajmenšom na odpľutie pri takýchto naivných pokusoch o zdôvodňovanie vraždenia civilistov. Títo ľudia by boli asi najradšej, keby sme začali prispievať do fondu pre duševnú pohodu izraelských vojakov, ktorí sú neľudskými arabmi nútení strielať proti svojej vôli a navzdor vrodenému presvedčeniu o drahocennosti ľudských životov na palestínske ženy a deti. A ako keby to ešte nestačilo, tak naši odborníci na všetko krátko na to dodajú, že sú presvedčení, že izraelská armáda robí všetko čo je v jej silách, aby sa vyhla zabíjaniu civilného obyvateľstva. Jasné, rovnako ako sa americká armáda stará o väzňov na Guantanáme a v iných tajných väzniciach ako o vlastné deti. Veď my veľmi dobre poznáme tieto propagandistické dristy, ktoré nám dennodenne tlačia do hláv.

Najironickejšie na tejto celej veci je však skutočnosť, že práve ľudia, ktorí najviac ospravedlňujú skutky izraelských vojakov, sú často členmi skupín, organizácii a spolkov, ktoré zastávajú, presadzujú alebo si dali priamo za úlohu ochranu ľudského života od počatia až po jeho prirodzenú smrť. Poznáme ich veľmi dobre. Títo ľudia nám chcú rozprávať o posvätnosti ľudských životov? Títo ľudia, ktorí bez mihnutia okom akceptujú a ospravedlňujú zabíjanie nevinných ľudí len preto, lebo je vojna? Čo je s tými ľudskými právami, o ktorých melú od rána do večera? Počas vojny neplatia? Kde je tých milión a pol medzinárodných charitatívnych, zdravotníckych a ľudskoprávnych organizáciii? Kde sú mimovládne organizácie, ktoré ochraňujú ľudské práva a pomáhajú ľudom v núdzi? Ochrana ľudských práv zjavne končí tam, kde začína financovanie organizácii, že? Kde sú vlády západných, demokratických a civilizovaných štátov, ktoré by mali kritizovať Izrael za zverstvo, ktoré pácha? Kde sú média, strážne psy demokracie, ktoré investigatívne odkrývajú skutočné dôvody tejto vojny, ktoré odhaľujú propagandu a poukazujú na nečinnosť a bezmocnosť medzinárodného spoločenstva? No kde sú všetci? Azda sa neopovážia zdvihnúť hlas? Prečo sú ticho? V týchto časoch sa ukazujú pravé tváre tých, ktorí sami seba označujú za najväčších advokátov ľudskosti. Teraz je vidieť, koho záujmy kto v skutočnosti zastupuje. Nezabudnime na to, keď nám na budúce budú rozprávať niečo o potrebe ochrany ľudského života a o ľudských právach.

Vyprovokovaná vojna

Známe príslovie hovorí: "Pravda je vždy prvou obeťou vojny". Až po nej nasledujú bezbranné deti v škole OSN, do ktorej včera "zablúdila" izraelská raketa, ktorá zabila približne 50 ľudí. Veľká mediálna pozornosť tomuto vraždeniu civilistov však nebola venovaná. Radšej sa zverejňujú správy o tom, ako diabolskí arabskí antisemiti na demonštrácii nadávajú na Izrael a posielajú židov "naspäť do pecí". Aby sme náhodou nezabudli, že pravou obeťou tohto konfliktu je chúďatko Izrael, ktorý bol nútený obraňovať sa. Aj na internetovej stránke izraelského Ministerstva zahraničných vecí je reč o "Teroristickej vojne Hamasu proti Izraelu". A hneď pod týmto nadpisom je uvedená informácia, že v roku 2008 bolo z pásma Gazy smerom na Izrael odpálených 1571 rakiet a 1531 mínometných granátov. Ale pozrime sa trochu poza kulisy tohto celého konfliktu.

O tom, aké rakety to Hamas striela na Izrael, ste sa mohli niečo dočítať už v jednom z predošlých článkov. Jedná sa o "pomerne primitívne, podomácky vyrobené kusy šrotu, ktoré sú svojou presnosťou, účinnosťou a spoľahlivosťou neporovnateľné s profesionálnymi a priemyselne vyrobenými izraelskými high-tech raketami." Ďalší údaj, ktorý treba dodať, je rozsah škody, ktorý tieto rakety napáchali. Rakety Kassam sa používajú od roku 2001. Do konca roku 2008, teda v priebehu ôsmych rokov, tieto rakety zabili celkovo 15 Izraelčanov. Na porovnanie: hneď v prvý deň izraelskej ofenzívy v Gaze bolo zabitých 225 Palestínčanov. Medzičasom sa celkový počet mŕtvych vyšplhal na viac ako 670, zranených je takmer 3000.

Izrael svoju vojenskú operáciu v Gaze obraňuje a odôvodňuje tým, že sa jedná o odvetu za dlhodobé ostrelovanie svojho územia raketami zo strany Hamasu. Pozrime sa na jeden graf. (vľavo) Ten ukazuje celkové množstvo odpálených rakiet Kassam počas každého mesiaca v roku 2008. Ako je vidieť, raketové útoky Hamasu v prvom polroku postupne klesali, až kým boli v Júli prakticky kompletne pozastavené. V lete sa Izrael a Hamas totiž dohodli na prímerí To pretrvávalo až do noci zo 4. na 5. novembra 2008, kedy izraelské vojenské komandá vtrhli do pásma Gazy a zabili šiestich členov Hamasu. Na toto porušenie prímeria Hamas zareagoval 5. novembra znovuzahájením odpaľovania rakiet. Treba poznamentať, že Hamas v lete 2008 aj napriek totálnej blokáde pásma Gazy a pozastaveniu potravinového, energetického a zdravotného zásobovania zo strany Izreala prímerie neporušil. Môžeme teda konštatovať, že za ukončenie prímeria a obnovenie agresií je zodpovedný Izrael. Na začatie vojenskej ofenzívy potreboval dôvod, a ten si aj sám vyrobil. Vojenský zásah v Gaze by bol totiž v čase pretrvávajúceho prímeria neodôvodniteľný. Preto bolo treba vyprovokovať Hamas k obnoveniu ostreľovania.

A teraz ďalšia zaujímavosť: hore uvedený graf raketových útokov so zelenými stĺpcami pochádza priamo z internetovej stránky izraelského Ministerstva zahraničných vecí. Alebo lepšie povedané, pochádzal. V noci zo 4. na 5. januára 2009, keď Izrael začal svoju pozemnú ofenzívu, pôvodný graf zo stránky odstránili a nahradili ho inou, menej čitateľnou a zavádzajúcou grafikou. Stĺpce sú menej výrazné a stlačené do menších výšok. Pôvodný graf pravdepodobne príliš zvýrazňoval pozastavenie ostrelovania počas letných mesiacov. Jedna kórejská stránka naštastie zachytila a zverejnila podobu stránky ministerstva pred výmenou obrázkov. Vidíme teda, že sa pri súčasnej vojne nejedná o žiadne obraňovanie sa, ale o chcené a cielené vyprovokovanie Hamasu. Izrael porušil prímerie, aby mohol svoju už dlho naplánovanú vojenskú ofenzívu odôvodniť raketovými útokmi z pásma Gazy. Znovu tu máme učebnicový príklad predvojnového klamstva.

• zaujímavý článok: "Israels fabricated rocket crisis"

UPDATE (8.1.2008):
Aj Rick Sanchez zo CNN zistil po rešerši udalostí, ktoré viedli k eskalácii konfliktu v Gaze, že prímerie porušil v skutočnosti Izrael svojimi vojenskými komandami, ktoré začiatkom novembra 2008 vtrhli do Gazy - a nie Palestína a Hamas svojimi raketovými útokmi, ako sa nám to snaží podsunúť izraelská propaganda. Žiaľ, veľkú pozornosť tejto skutočnosti potom už nikto nevenoval. Video zo CNN si môžete pozrieť tu.

Svedkovia zločinov sú nežiadaní

Čoho sa Izrael bojí? Keď sa správajú tak, ako to hovorí ich propaganda, nezabíjajú civilistov, snažia sa ochraňovať palestínske obyvateľstvo, keď im ide iba o vojenské ciele a zničenie Hamasu, tak prečo nesmú medzinárodné média, žurnalisti a kamerové tímy vstúpiť do Gazy a prinášať nezávislé spravodajstvo o vojenskom dianí? Čo chce Izrael skryť? Všetko, čo počujeme a vidíme, čo ukazujú a hovoria západné média, pochádza iba z jednej strany a je kontrolované, schvaľované a rozširované izraelským ministerstvom propagandy. Takáto cenzúra neodzrkadluje správanie sa právneho štátu, údajne "jedinej demokracie" na Blízkom východe. Takto sa správa diktatúra, ktorá chce niečo skryť a ktorá pácha zločiny, ktoré nesmieme vidieť. Ale na túto izraelskú dvojmorálku sme si už zvykli.

Tým, že neumožňuje médiam ako svedkom informovať o dianí v Gaze, si môže izraelské vojsko robiť čo chce, a nikto to nevidí. Sami stanovujú, čo sa údajne deje. Vojny sa odohrávajú v médiach - čo sa môže dozvedieť svetové spoločenstvo? Aký obraz si majú vytvoriť ľudia? Kto je dobrý a kto zlý? Čo sa deje v skutočnosti, nie je dôležité. Dôležité je len to, ako sa podáva vojna v televízii.

Rovnakú taktiku sme videli pri gruzínsko-ruskom konflikte. Kto začal vojnu, kto bol skutočný agresor, kto zmasakroval civilistov v Severnom Osetsku - to všetko sme sa dozvedeli už v prvý deň z blogov a alternatívnych médii, ktoré zverejňovali výpovede očitých svedkov. Mainstreamové média preberali a bez preverovania rozširovali výlučne gruzínske a Saakašviliho propagandistické lži. Nikto z nich nebol v krízovej oblasti. Žurnalistom nebol umožnený vstup, sedeli v kaféčkach v Tifilise a preberali televízne obrazy spolu s textami Gruzíncov. Rovnako, ako sa dnes vysiela len izraelská verzia vojny. Hamas a palestínski civilisti nemajú hlas, nemôžu ukázať svoj pohľad na masakrovanie. Vykázať média a nepovoliť kamery - tak sa to robí.

Bez jediného novinára na mieste činu nevieme nič a musíme počúvať jednostranné správy Izraelcov, ktoré sú istotne vyvážené a objektívne. Keby bol novinárom umožnený vstup do Gazy, dokázali by oddeliť pravdu od lži, mohli by sledovať skutočné dianie a sprostredkovať ho. Ale to nesmú. Toľko k Izraelskej slobode tlače, údajná demokracia.

Ale my poznáme dôvod tejto cenzúry a tohto utajovania udalostí. Izrael vedie vojnu proti palenstínskemu obvyvateľstvu, ktorá porušuje medzinárodné právo. Nemáme vidieť dôsledky masívneho bombardovania, zmrzačené a roztrhané mŕtvoly mužov, žien a detí. To by mohlo ľudí vo svete priviesť na myšlienku, že Izrael vôbec nie je tá nevinná obeť, za akú sa sa stále sám označuje, ale zločinecký a brutálny páchateľ a sionistický režim banda masových vrahov.

Čo sa tiež nesmieme dozvedieť, sú straty na izraelskej strane. To je štátne tajomstvo, ktoré by mohlo poškodiť imidž údajne neprekonateľnej a najlepšej armády na svete. Ale táto bublina praskla najneskôr po invázii Libanonu v roku 2006. Hisbollah im udelila lekciu a spôsobila citlivú porážku, ktorú musela priznať izraelská armáda a vláda so škrípaním zubov. Bolo zahájené aj parlamentné vyšetrovanie, ktoré malo zistiť dôvod tohto neúspechu. Ale dôvod je veľmi jednoduchý. Asymetrickú vojnu nemôže vysoko technizovaná armáda vyhrať, a to najmä vtedy nie, keď vnikne do cudzieho teritória, kde si proti sebe poštve obyvateľstvo. Kontrola je udržateľná za takýchto podmienok len masívnou brutalitou, deštrukciou a zabíjaním civilistov. Rovnako ako teraz v Gaze. Goliáš proti Dávidovi.

Cenzúra spravodajstva je skutočne masívna. Napríklad ani redaktor švajčiarskej televízie André Marty nesmie vysloviť pravdu, a to napriek tomu, že pracuje v krízovej oblasti Blízkeho východu už viac ako desať rokov. Stojí na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy a nesmie nič povedať. Rovnako ako všetci ostatní západní korešpondenti, ktorí stoja pri hraničnom plote Gazy a môžu sa akurát tak z diaľky pozerať na na výbuchy izraelských bômb a granátov. Katastrofálne dôsledky týchto zbraní na civilné obyvateľstvo nesmú vidieť. Dnes večer povedal Marty švajčiarskym divákom: "Už jeden a pol hodiny počujeme silné výbuchy a to stojíme takmer jeden a pol kilomentra od hranice". Marty týmito slovami odpovedal na otázku moderátora relácie 10 pred desiatou, Stephana Klaprotha, čo môže povedať o konflikte. "Toto ukazuje, že odpor Hamasu pretrváva aj naďalej a vyzerá to tak, že po prvýkrát prišlo k priamemu stretu medzi extrémistami Hamasu a izraelskými vojakmi."

Ďalej hovorí: "Okrem toho sa zjavne veľa nemocníc na juhu Izraela pripravuje na množstvo zranených." Na tomto mieste však Marty ukončuje rozhovor slovami, "viac Vám k tomuto však nesmiem povedať, ani k mŕtvym izraelským vojakom, pretože podlieham izraelskej vojenskej cenzúre a riskoval by som stratu svojej akreditácie, keby som začal hovoriť o nejakých detailoch." Takže reportéri sa boja povedať, čo vedia, a síce, že sa Hamas bráni, nesmú povedať čo vidia, že izraelskí vojaci sa vracajú zranení a mŕtvi z Gazy, inak si môžu zbaliť kufre a ísť domov.

"Izrael ešte nikdy neobmedzil prístup médii do takejto miery a mal by sa hanbiť", hovorí redakčný šéf novín New York Times v Jeruzaleme, Ethan Bronner. "Protirečí to všetkým zásadám, podľa ktorých chce samotný Izrael fungovať." Vláda v Jeruzaleme vyhlásila, že by bola ohrozená bezpečnosť pohraničných jednotiek, keby bol medzinárodným reportérom umožnený vstup do Gazy. Kritici však naopak tvrdia, že vláda chce len kontrolovať spravodajstvo vo svoj prospech.

Novinári sú konfrontovaní fakticky so zákazom práce. Stále nad nimi visí hrozba, že Izrael im odoberie akreditáciu. To znamená, že všetky správy, ktoré počujeme z médií sú kompletne cenzurované a hovoria iba to, čo im Izrael dovolí hovoriť. Spravodajstvo západných médií je čisté dezinformovanie a propaganda riadená Izraelom. Najvyšší súd prostredníctvom svojho rozhodnutia vyzval izraelskú vládu, aby konečne otvorila hranice do pásma Gazy a umožnila vstup žurnalistom. Vláda Olmerta, Baraka a Livniovej toto rozhodnutie však ignoruje. Napriek súdnemu rozhodnutiu zostávajú hranice do Gazy pre zahraničných novinárov uzatvorené. "Hovorte radšej chúďatkách deťoch v bunkroch na juhu Izraela" hovorí šéf Government Press Office, izraelského ministerstva pravdy. Izrael nechce žiadnych svedkov pri svojich zločinoch, ktoré pácha na Palestínčanoch a dokonca vlastných vojakoch tým, že posiela svoju mládež do nelegálnej vojny s rozkazom zabíjať civilistov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• 10 vor 10, Schweizer Fernsehen (5. januára 2009)

Izraelské praktiky

Cynthia McKinney je bývalá kongresmanka a kandidátka na prezidenta USA za stranu zelených v roku 2008. Minulý týždeň bola v rámci mierovej misie na ceste z Libanonu k pobrežiu pásma Gazy, keď sa jej loď „Dignity“, na ktorej mala naložené zdravotné pomôcky a lieky, stala v medzinárodných vodách obeťou útoku izraelských bojových lodí. Tie narazili do jej lode a ťažko ju poškodili. Nebolo jej umožnené pomôcť trpiacim ľuďom v Gaze. Po svojom návrate do Libanonu opísala svoje zážitky v rozhovore pre americkú televíziu CNN: (nasleduje slovenský preklad rozhovoru)

McKinney: Trikrát narazili do našej lode, dvakrát spredu a jedenkrát z boku. Chcem však pripomenúť, že to, čo sme my zažili dnes, nie je nič v porovnaní s tým, čo v súčasnosti zažívajú ľudia v Gaze – a to práve v tomto momente, počas nášho rozhovoru..

Naša misia bola mierová, chceli sme priviezť zdravotný materiál. Našu misiu zmarili Izraelci, agresia izrealského vojska. Jednou z vecí, ktoré by sa som sa chcela opýtať nedávno zvoleného prezidenta Obamu je, či by sa mohol nejako vyjadriť k humanitárnej kríze, ktorú v súčasnosti prežívajú ľudia v Gaze.

Chcem sa opýtať svojich bývalých kolegov v Kongrese Spojených štátov, či môžu konečne prestať s rozosielaním zbraní hromadného ničenia do celého sveta. Onedlho budeme oslavovať narodeniny Martina Luthera Kinga Jr. Spomeňme si na to, čo povedal. Povedal, že Spojené štáty sú najväčším šíriteľom násilia na tejto planéte. A viete čo? My sme dnes zažili toto násilie prostredníctvom zbraní, ktorými disponuje Izrael, prostredníctvom zbraní, ktoré im dodala vláda Spojených štátov.

Moderátor: Môžete nám povedať, či došlo k nejakým upozorneniam zo strany izraelskej lode? Počuli sme niekoľko správ z Izraela, podľa ktorých vám nechceli dovoliť vstup do izraelských vôd, a že ku kolízii prišlo až potom, ako sa kapitán „Dignity“ pokúsil vyhnúť izraelským lodiam.

McKinney: Ako vidíte, stojím vedľa výletnej lode. Čo hovoria Izraelčania, sú jasné dezinformácie. Chcem pripomenúť, že existovala aj iná loď, na ktorú v minulosti zaútočili Izraelčania. Bola to „USS Liberty“. A na „USS Liberty“ sa veľmi často zabúda.. Ale ja som na ňu nezabudla a ani ľudia, ktorí boli vtedy na tej lodi, nezabudli, čo zažili. To čo sa nám stalo včera v noci, nebolo nič iné, než priame ohrozenie našej misie. Ale nie nášho cieľu.

Cynthia McKinney je jedna z mála odvážnych žien americkej politiky, ktorá sa zaujíma o pravdu a ľudské práva. Hovorí to, čomu sa jej ostatní kolegovia zo zbabelosti vyhýbajú. Je presvedčená, že 11. september neprebehol tak, ako to hovorí vláda Spojených štátov a žiada nové vyšetrenie, aby vyšiel najavo pravý priebeh udalostí, a aby sa odhalili skutoční páchatelia. Okrem toho sa veľmi zasadzuje za práva Palestínčanov, nebojí sa označiť zločiny Izraelcov tým, čím v skutočnosti sú, a spomína v rozhovore aj útok Izraelčanov na loď „USS Liberty“, pri ktorom zahynulo 34 amerických námorníkov a ďalších 172 bolo zranených. Jednalo sa o útok pod falošnou vlajkou, ktorý mal byť pripísaný Egyptu, aby boli USA vtiahnuté do vojny Izraelu so svojimi arabskými susedmi. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• originál rozhovoru na YouTube.com

Odhalené tajomstvo Lusitánie

Jej potopenie si vyžiadalo takmer 1200 životov a vyvolalo pobúrenie, ktoré vtiahlo Spojené štáty do prvej svetovej vojny. Teraz sa však potápačom podarilo odhaliť temné tajomstvo nákladu, ktorý so sebou niesla Lusitánia na svojej poslednej plavbe v máji 1915. Bojové prostriedky, ktoré našli vo vnútrajšku lode, ukazujú, že Nemci mali pravdu so svojim tvrdením, že loď prevážala vojenské materiály a že tým pádom bola legitímnym cieľom vojenského útoku. Parník Lusitánia, ktorý bol na ceste z New Yorku do Liverpoolu, bol potopený ponorkou osem míľ pred írskym pobrežím.

Pridržiavajúc sa tvrdenia, že Lusitánia prepravovala výlučne cestujúcich, Briti krátko po útoku začali označovať Nemcov za "pirátskych húnov", ktorí chladnokrvne zmasakrovali civilistov. Katastrofa sa využila na stupňovanie protinemeckej nálady predovšetkým v Spojených štátoch, odkiaľ pochádzalo 128 z celkovo 1198 obetí. Medzi nimi bolo 100 mŕtvych detí, pričom mnohé z nich nemali ani dva roky. Robert Lansing, minister zahraničných vecí USA neskôr napísal, že potopenie mu dodalo "presvedčenie okamžite sa stať spojencom Veľkej Británie." Američanom boli dokonca podávané falošné informácie, podľa ktorých bol nemeckým deťom v školách udelený deň voľna, aby oslavovali potopenie Lusitánie.

Lodné neštastie inšpirovalo množstvo náborových plagátov, ktoré žiadali pomstu za obete. Na jednom známom bolo vidieť mladú, potápajúcu sa matku so svojim bábätkom v náručí. V spodnej časti plagátu bolo napísané "Enlist" (prihlás sa do armády). O dva roky neskôr sa Američania pripojili k spojencom - rozhodnutie, ktoré okamžite obrátilo vojnu v neprospech Nemecka.

Potápačský tím odhaduje, že v sa vo vraku Lusitánie, 300 stôp pod hladinou mora, nachádzajú približne 4 milióny kusov nábojov typu Remington .303, vyrobených v Spojených štátoch. Nemci stále trvali na tom, že Lusitánia, vtedy najrýchlejšia loď v severnom Atlantickom oceáne, bola používaná na prelamovanie blokády, ktorú Berlín udržiaval okolo Britských ostrovov od vypuknutia vojnového stavu v auguste 1914.

Winston Churchill, vtedajší prvý lord admirality, bol dlho upodozrievaný z toho, že vedel viac o okolnostiach a pozadí útoku. Krátko pred potopením Lusitánie napísal list, v ktorom zdôraznil , že by privítal útoky nemeckých ponoriek. Napísal: "Je veľmi dôležité prilákať neutrálnu lodnú dopravu k nášmu pobrežiu za účelom zapletenia Spojených štátov a Nemecka do sporu." Ďalej hovorí: "My chceme ten dopravný ruch - čím viac, tým lepšie. A ak sa niektorým lodiam niečo stane, o to lepšie."

Hampton Sides, redaktor amerického časopisu Men's Vouge, bol svedkom nálezu potápačov. Hovorí: "Sú to náboje, ktoré boli vyrobené za účelom zabíjania Nemcov v prvej svetovej vojne - náboje, ktorých existenciu na palube Lusitánie dlhodobo popierali britskí štátni predstavitelia vo Whitehall a Američania vo Washingtone."

Nález by mohol pomôcť aj vysvetliť, prečo sa 236-metrová Lusitánia potopila behom 18 minút po tom, ako ju zasiahlo jediné nemecké torpédo. Niektorí zo 767 ľudí, ktorí neštastie prežili, si spomínali na druhý výbuch, ktorý mohol byť spôsobený práve muníciou, ktorá bola uložená v nákladných priestoroch pod palubou. Gregg Bemis, americký obchodník, ktorý vlastní vrak Lusitánie a financuje bádacie práce, je presvedčený, že "tie 4 milióny nábojov typu .303 neboli len nejaké zásoby pre poľovníkov."

"Teraz, keď sme to našli, Briti nemôžu už viac popierať, že na lodi sa prepravovali náboje. Teraz sa naskytá otázka, čo všetko iné sa pod palubou ešte nachádza." "V nechladenom skladovom priestore boli uložené tony materiálu, ktoré boli pochybne označené ako syr, maslo a ustrice." "Vždy som mal pocit, že sa v skladových priestoroch nachádzalo veľké množstvo výbušnín - náboje, pušný prach, strelná bavlna - ktoré detonovali po zásahu torpédom a v dôsledku prívalu vody. Kvôli tomu sa loď potopila." Pán Bemis plánuje na budúci rok (2009, pozn. prekladateľa) uskutočniť ďalšie potápačské práce v rámci podrobného výskumu vraku, ktorý sa nachádza pred pobrežím Country Cork. (Preložené zo stránky DailyMail.co.uk)

Komentár: Podľa všetkého sa americká a britská vláda s veľkým záujmom pričinili o potopenie Lusitánie a takmer 1200 vlastných občanov, aby mohli Nemcov vykresliť ako vrahov civilistov a tým vyvolať vo vlastnom obyvateľstve protinemecké nálady, ktoré viedli k zatiahnutiu Spojených štátov do vojny. Odkrytie tejto lži spolu s nálezom munície ukazujú, že nesmieme veriť a musíme zákonite pochybovať o oficiálnych vysvetleniach historických udalostí a stále ich preverovať. Predovšetkým tie, ktoré nám sú predkladané ako odôvodnenia vojenských akcií, sú väčšinou falošné, pretože sú stále písané "víťazmi" vo vlastný prospech.

Cielená provokácia a potopenie Lusitánie za cieľom zatiahnutia Ameriky do I. svetovej vojny sa môže bez problémov začleniť do ostatných príčin vojen. Útok Japoncov na Pearl Harbor ako dôvod na vstup Ameriky do II. svetovej vojny (cielene provokované a dopustené), útok Severného Vietnamu na americkú vojenskú loď v Tonkinskom zálive ako príčina Vietnamskej vojny (nikdy sa nestal) a útok Bin Ládina so svojimi 19 arabskými pomocníkmi ako odôvodnenie prepadnutia Afganistanu a Iraku (zinscenovali to sami) - to sú všetko historické falzifikáty, klamstvá a dokonca zinscenované udalosti, ktorými sa v obyvateľstve vyvolá vojenská nálada a vytvorí odôvodnenie pre vojenské akcie.

Môžeme rátať s tým, že ďalšia vojna bude vyprovokovaná rovnakým spôsobom, zinscenovaná a podložená falošným odôvodnením "zaútočili na nás". Nič nie je v skutočnosti tak, ako sa nám to zdá a ako sa nám to pokúša propaganda predať. "História je lož, na ktorej sa zhodli historici!" (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Najhoršie nás ešte len čaká

"Nie je to vojna proti civilistom v pásme Gazy, je to vojna proti Hamasu a ich spojencom." Toto zaujímavé vyhlásenie izraelského ministra obrany Ehuda Baraka nasledovalo len dva dni potom, ako Izreal počas prvého večera svojej vojenskej ofenzívy v pásme Gazy zhodil nad touto oblasťou viac ako 100 ton výbušnín. Už vopred bolo na zakláde rôznych vyhlásení izraelských politikov a vojenských náčelníkov jasné, že židovský štát na pásmo Gazy zaútočí. Upozornil som na to aj v mojom predchádzajúcom článku z 24.12. 2008. V ňom som predpokladal, že ofenzíva začne až po novom roku. Izrael sa však zjavne rozhodol, že obdobie medzi vianočnými sviatkami a Novým rokom je vhodnejším časom na zabíjanie ľudí, a tak začal svoju operáciu "Cast Lead" už 27. decembra. Iba počas prvých dvoch dní konfliktu bolo zabitých podľa OSN viac ako 350 Palestínčanov, z toho približne 62 žien a detí. Najnovšie údaje ešte doteraz nie sú známe. Izrael vyhlásil pásmo Gazy za uzavreté vojenské pásmo, čím znemožnil medzinárodným organizáciam zásobovanie obyvateľstva najnutnejšími surovinami a množstvu novinárov zakázal vstup do tejto oblasti. Podľa oficiálnych izraelských zdrojov sa onedhlo začne aj pozemná vojenská operácia, ktorá situáciu pre obyvateľov ešte dodatočne zhorší.

Jedná sa skutočne o hrdinský čin, napadnúť 180-tisícovou armádou a 80-timi stíhačkami a helikoptérami s najmodernejším americkým vybavením krízový, hladujúci a zdevastovaný región obývaný predovšetkým civilistami. Čerešničnou na tejto krvavej torte sú potom samozrejme ešte aj niektoré komentáre v zahraničných a slovenských médiach. Napr. autor komentáru na slovenskom internetovom portáli Aktuality.sk poznamenal: "V západnej Európe sa demonštruje proti údajne „neprimeranej“ akcii Izraela. Títo pseudohumanisti však sedeli doma a neprotestovali, keď Hamas po dlhé týždne ostreľoval Izrael raketami..." Keby autor len spomenul, že pri tých palestínskych raketách sa jedná o rakety typu Kassam, pomerne primitívne, podomácky vyrobené kusy šrotu, ktoré sú svojou presnosťou, účinnosťou a spoľahlivosťou neporovnateľné s profesionálnymi a priemyselne vyrobenými izraelskými high-tech raketami. Rovnako treba brať do úvahy aj okolnosti, za ktorých toto ostreľovanie prebieha. Palestína na obraňovanie svojich záujmov nemá vlastnú armádu, ani vplyvných spojencov, ktorí by ju zásobovali tými najmodernejšími zbraňami. Boli Izraelom vytlačení z vlastného územia, zatvorení, ba doslova zamurovaní do okupačných zón, ktoré sú prísne strážené vojakmi a sú držaní horšie ako stádo dobytku. A práve Izrael ide rozprávať o tom, že sa cíti byť ohrozený a neprávom atakovaný Palestínčami.

Je mi ľúto palestínskych a aj izraelských civilistov, ktorí sú vťahovaní svojimi vládami, tajnými službami a záujmovými skupinami za podpory mnohých západných štátov a nečinnosti medzinárodných organizácii do tohto konfliktu, ktorý pretrváva už desaťročia. Je mi ľúto ľudí, ktorých mozgy boli vymyté médiami a politikmi až do takej miery, že sa pozerajú na tieto udalosti ako na prirodzený chod vecí a nutné kroky pre zabezpečenie a udržanie nejakého imaginárneho trvalého mieru. Keď nemecká spolková kancelárka po telefonáte s izraelským predsedom vlády vyhlási, že Hamas je "jednoznačne a výlučne" zodpovedná za eskaláciu násilia, USA vyzývajú Izrael, aby podľa možnosti zabili čo najmenej civilistov, a OSN sa môže spolu so zvyškom obyvateľstva plánety len bezčinne prizerať vraždeniu ľudí, tak podľa mňa niečo nie je úplne v poriadku. Neviem koľko bude aktuálny vojenský konflikt v pásme Gazy ešte trvať, v jednom sa však zhodujem s názorom izraelského náčelníka generálneho štábu Danom Harelom: "Najhoršie nás ešte len čaká".