Svedkovia zločinov sú nežiadaní

Čoho sa Izrael bojí? Keď sa správajú tak, ako to hovorí ich propaganda, nezabíjajú civilistov, snažia sa ochraňovať palestínske obyvateľstvo, keď im ide iba o vojenské ciele a zničenie Hamasu, tak prečo nesmú medzinárodné média, žurnalisti a kamerové tímy vstúpiť do Gazy a prinášať nezávislé spravodajstvo o vojenskom dianí? Čo chce Izrael skryť? Všetko, čo počujeme a vidíme, čo ukazujú a hovoria západné média, pochádza iba z jednej strany a je kontrolované, schvaľované a rozširované izraelským ministerstvom propagandy. Takáto cenzúra neodzrkadluje správanie sa právneho štátu, údajne "jedinej demokracie" na Blízkom východe. Takto sa správa diktatúra, ktorá chce niečo skryť a ktorá pácha zločiny, ktoré nesmieme vidieť. Ale na túto izraelskú dvojmorálku sme si už zvykli.

Tým, že neumožňuje médiam ako svedkom informovať o dianí v Gaze, si môže izraelské vojsko robiť čo chce, a nikto to nevidí. Sami stanovujú, čo sa údajne deje. Vojny sa odohrávajú v médiach - čo sa môže dozvedieť svetové spoločenstvo? Aký obraz si majú vytvoriť ľudia? Kto je dobrý a kto zlý? Čo sa deje v skutočnosti, nie je dôležité. Dôležité je len to, ako sa podáva vojna v televízii.

Rovnakú taktiku sme videli pri gruzínsko-ruskom konflikte. Kto začal vojnu, kto bol skutočný agresor, kto zmasakroval civilistov v Severnom Osetsku - to všetko sme sa dozvedeli už v prvý deň z blogov a alternatívnych médii, ktoré zverejňovali výpovede očitých svedkov. Mainstreamové média preberali a bez preverovania rozširovali výlučne gruzínske a Saakašviliho propagandistické lži. Nikto z nich nebol v krízovej oblasti. Žurnalistom nebol umožnený vstup, sedeli v kaféčkach v Tifilise a preberali televízne obrazy spolu s textami Gruzíncov. Rovnako, ako sa dnes vysiela len izraelská verzia vojny. Hamas a palestínski civilisti nemajú hlas, nemôžu ukázať svoj pohľad na masakrovanie. Vykázať média a nepovoliť kamery - tak sa to robí.

Bez jediného novinára na mieste činu nevieme nič a musíme počúvať jednostranné správy Izraelcov, ktoré sú istotne vyvážené a objektívne. Keby bol novinárom umožnený vstup do Gazy, dokázali by oddeliť pravdu od lži, mohli by sledovať skutočné dianie a sprostredkovať ho. Ale to nesmú. Toľko k Izraelskej slobode tlače, údajná demokracia.

Ale my poznáme dôvod tejto cenzúry a tohto utajovania udalostí. Izrael vedie vojnu proti palenstínskemu obvyvateľstvu, ktorá porušuje medzinárodné právo. Nemáme vidieť dôsledky masívneho bombardovania, zmrzačené a roztrhané mŕtvoly mužov, žien a detí. To by mohlo ľudí vo svete priviesť na myšlienku, že Izrael vôbec nie je tá nevinná obeť, za akú sa sa stále sám označuje, ale zločinecký a brutálny páchateľ a sionistický režim banda masových vrahov.

Čo sa tiež nesmieme dozvedieť, sú straty na izraelskej strane. To je štátne tajomstvo, ktoré by mohlo poškodiť imidž údajne neprekonateľnej a najlepšej armády na svete. Ale táto bublina praskla najneskôr po invázii Libanonu v roku 2006. Hisbollah im udelila lekciu a spôsobila citlivú porážku, ktorú musela priznať izraelská armáda a vláda so škrípaním zubov. Bolo zahájené aj parlamentné vyšetrovanie, ktoré malo zistiť dôvod tohto neúspechu. Ale dôvod je veľmi jednoduchý. Asymetrickú vojnu nemôže vysoko technizovaná armáda vyhrať, a to najmä vtedy nie, keď vnikne do cudzieho teritória, kde si proti sebe poštve obyvateľstvo. Kontrola je udržateľná za takýchto podmienok len masívnou brutalitou, deštrukciou a zabíjaním civilistov. Rovnako ako teraz v Gaze. Goliáš proti Dávidovi.

Cenzúra spravodajstva je skutočne masívna. Napríklad ani redaktor švajčiarskej televízie André Marty nesmie vysloviť pravdu, a to napriek tomu, že pracuje v krízovej oblasti Blízkeho východu už viac ako desať rokov. Stojí na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy a nesmie nič povedať. Rovnako ako všetci ostatní západní korešpondenti, ktorí stoja pri hraničnom plote Gazy a môžu sa akurát tak z diaľky pozerať na na výbuchy izraelských bômb a granátov. Katastrofálne dôsledky týchto zbraní na civilné obyvateľstvo nesmú vidieť. Dnes večer povedal Marty švajčiarskym divákom: "Už jeden a pol hodiny počujeme silné výbuchy a to stojíme takmer jeden a pol kilomentra od hranice". Marty týmito slovami odpovedal na otázku moderátora relácie 10 pred desiatou, Stephana Klaprotha, čo môže povedať o konflikte. "Toto ukazuje, že odpor Hamasu pretrváva aj naďalej a vyzerá to tak, že po prvýkrát prišlo k priamemu stretu medzi extrémistami Hamasu a izraelskými vojakmi."

Ďalej hovorí: "Okrem toho sa zjavne veľa nemocníc na juhu Izraela pripravuje na množstvo zranených." Na tomto mieste však Marty ukončuje rozhovor slovami, "viac Vám k tomuto však nesmiem povedať, ani k mŕtvym izraelským vojakom, pretože podlieham izraelskej vojenskej cenzúre a riskoval by som stratu svojej akreditácie, keby som začal hovoriť o nejakých detailoch." Takže reportéri sa boja povedať, čo vedia, a síce, že sa Hamas bráni, nesmú povedať čo vidia, že izraelskí vojaci sa vracajú zranení a mŕtvi z Gazy, inak si môžu zbaliť kufre a ísť domov.

"Izrael ešte nikdy neobmedzil prístup médii do takejto miery a mal by sa hanbiť", hovorí redakčný šéf novín New York Times v Jeruzaleme, Ethan Bronner. "Protirečí to všetkým zásadám, podľa ktorých chce samotný Izrael fungovať." Vláda v Jeruzaleme vyhlásila, že by bola ohrozená bezpečnosť pohraničných jednotiek, keby bol medzinárodným reportérom umožnený vstup do Gazy. Kritici však naopak tvrdia, že vláda chce len kontrolovať spravodajstvo vo svoj prospech.

Novinári sú konfrontovaní fakticky so zákazom práce. Stále nad nimi visí hrozba, že Izrael im odoberie akreditáciu. To znamená, že všetky správy, ktoré počujeme z médií sú kompletne cenzurované a hovoria iba to, čo im Izrael dovolí hovoriť. Spravodajstvo západných médií je čisté dezinformovanie a propaganda riadená Izraelom. Najvyšší súd prostredníctvom svojho rozhodnutia vyzval izraelskú vládu, aby konečne otvorila hranice do pásma Gazy a umožnila vstup žurnalistom. Vláda Olmerta, Baraka a Livniovej toto rozhodnutie však ignoruje. Napriek súdnemu rozhodnutiu zostávajú hranice do Gazy pre zahraničných novinárov uzatvorené. "Hovorte radšej chúďatkách deťoch v bunkroch na juhu Izraela" hovorí šéf Government Press Office, izraelského ministerstva pravdy. Izrael nechce žiadnych svedkov pri svojich zločinoch, ktoré pácha na Palestínčanoch a dokonca vlastných vojakoch tým, že posiela svoju mládež do nelegálnej vojny s rozkazom zabíjať civilistov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

• 10 vor 10, Schweizer Fernsehen (5. januára 2009)