Tažko znášajúc následky ekonomickej krízy, sa bývala sovietska republika Lotyšsko rozhodla zakročiť trochu iným spôsobom proti ďalšiemu rozširovaniu krízy. Kontrašpionážna služba zatkla ekonóma za príliš pesimistické názory. "Všetko, čo som urobil, bolo vysloviť to, čo každý vie", hovorí Dmitrijs Smirnovs, 32-ročný vysokoškolský učiteľ, ktorý bol zadržaný lotyšskou bezpečnostnou políciou. Jednotka má na starosti prenasledovanie špiónov, teroristov a iných nebezpečenstiev, ktoré by mohli ohroziť baltskú krajinu so svojimi 2.3 miliónmi občanov a 26 bankami.Po dvoch dňoch výsluchu neboli voči pánovi Smirnovsovi vznesené žiadne obvinenia. Je však stále pod drobnohľadom za ohováranie stability lotyšských bánk a národnej meny. Lotyšskí vyšetrovatelia ho upodozrievajú zo šírenia "nepravdivých informácii". Prikázali mu neopustiť krajinu a skonfiškovali jeho počítač. Financie sú v Lotyšsku veľmi citlivá téma. Témou, ktorú sa štát snaží s neobvykle veľkým úsilím ochrániť pred rozviazanými jazykmi. Je tu tresným činom rozširovať "nepravdivé dáta, alebo informácie" o finančnom systéme štátu. Pochybovanie o systéme je videné ako rozvracanie.
Keď sa teda začal globálny finančný systém otriasať túto jeseň vo svojich základoch, lotyšská bezpečnostná polícia sa zmobilizovala za účelom boja proti destabilizujúcemu táraniu o bankách a výmenných kurzoch. Agenti upriamili svoju pozornosť na internet a pokecy, novinové články, SMSky z mobilov a dokonca rockové koncerty. Jeden populárny spevák bol odvedený na výsluch potom, ako urobil počas svojho vystúpenia vtip o nestabilite lotyšských bánk.
Je tu však jeden problém: väčšina destabilizačného tárania sa ukázala byť pravdivá. Predstavitelia Ministerstva financií si uvedomujú, že tajná polícia nedokáže zachrániť krajinu pred ekonomickými krízami. Sú však presvedčení, že ostražitosť bezpečnostnej polície donúti občanov porozmýšlať dvakrát o tom, či budú šíriť prázdne klebety o bankách. "Je to určitá forma odstrašovania," hovorí Minister financií Martins Bicevskis.
Pán Smirnovs hovorí, že bude určite "opatrnejší", ak bude chcieť v budúcnosti vyjadriť svoj názor. O bezpečnostej polícii si myslí však svoje, a označuje ju za "liek, ktorý ľudí len viac znepokojuje. Pred jeho zatknutím boli jeho názory ohľadom lotyšskej finančnej budúcnosti známe len jeho študentom a čitateľom malých novín v jeho rodnom meste Ventspils. Hovorí, že "teraz vie každý, kto som a čo si myslím."
Dôvody lotyšských problémov sú v podstate tie isté, ako všade inde: kreditná kríza, pokles cien nehnuteľností a výrazne spomalenie ekonomiky. Ale v malej krajine, ktorá ostražite hladí na svojich veľkých sudedov, primárne Rusko a Švédsko, ekonomické problémy nikdy nie sú len o peniazoch. "Sme malá krajina, a panika by mala veľmi vážne následky," hovorí Teodors Tverijons, šéf Asociácie Lotyšských Komerčných Bánk. Predchádzanie neinformovaným klebetám je podľa neho "vec štátnej ekonomickej bezpečnosti."
"Kritika je považovaná za nepatriotickú", hovorí Alf Vanags, vedúci Medzinárodného Baltického Centra pre Ekonomickú Politiku. Začiatkom minulého roka pán Vanags počas tlačovej konferencie upozorňoval na stúpajúci deficit v Lotyšsku. Krátko na to mu zatelefonovala bezpečnostná polícia. Spomína si, že "behom hodiny mi zavolali a chceli vydieť moje materiály". Pán Vanags im odovzdal svoje dáta a už nikdy o nich nič nepočul.
Takmer nikto sa však neobáva toho, že by sa Lotyšsko nachádzalo na ceste späť k praktikám Sovietskeho zväzu, kde KGB prenasledoval disidentov a zastrašoval obyvateľstvo. Na rozdiel od Ruska, kde štátne média poväčšine ignorujú zlé správy, Lotyšsko má živú slobodnú tlač. Zatknutie pána Smirnovsa bolo publikované na prvej strane novín a vyvolalo pobúrenie. Podľa neho "to dokazuje, že stále žijeme v demokracii."
Lotyši majú svoje dôvody byť nervózni, keď príde reč na banky. V roku 1995 stratili vkladatelia viac ako 800 miliónov dolárov potom, ako schrachovala najväčšia banka krajiny (Banka Baltija) a takmer stiahla zo sebou celý bankový sektor. Zodpovední vedúci banky išli nasledovne do väzenia. Ale aj s práznymi klebetami majú úrady svoje skúsenosti. Pred rokom sa v Lotyšsku rozšírili povesti o hrozciacom znehodnotení lotyšskej meny (lat), ktorá je naviazaná na euro. Občania, ignorujúc opätovné ubezpečovania vlády, sa vo veľkom merítku rozhodli, zameniť si svoje peniaze za eurá. Centrálna banka musela zakročiť vysokými výdavkami. Zhenodnotenia nakoniec nenastalo.
Úrady zareagovali na túto udalosť požadovaním väčších obmedzení na šírenie finančných klebiet. Ľudskoprávni advokáti protestovali. Avšak pred rokom sa trestný zákon rozšíril o šírenie "nepravdiných informácii o finančnom systéme, ústne, písomne, alebo akýmkoľvek iným spôsobom". Za porušenie zákona sa môžu ľudia dostať do väzenia až na šesť rokov. (Preložené zo stránky WallStreetJournal.com, fotka: WSJ.com)
Komentár: Dovolím si pochybovať o presvedčení pána Smirnovsa, že stále žije v demokracii. Možno je len opatrný, aby ho v budúcnosti náhodou nestíhali ešte aj za kritizovanie tlače. Rovnako sa natíska otázka, kde bola slobodná tlač, keď sa prijal zákon o šírení nepravdivých informácii o finančnom systéme. Lebo mňa napríklad strašne zaujíma, kto rozhoduje o tom, čo je pravda a čo nie. Prípad pána Smirnovsa ukázal, že aj keď mal so svojimi výrokmi a názormi pravdu, nezachránilo ho to pred bezpečnostnou políciou. Tá by sa inak kľudne mohla premenovať na Truth Police (polícia, ktorá chráni pravdu). Toto sú presne tie praktiky, pred ktorých návratom sa podľa autora článku nikto v Lotyšsku nebojí - a ani tá slobodná, zahraničnými korporáciami ovládaná tlač, Lotyšov a nikoho iného na tomto svete pred ich znovuoživením neochráni.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára