Slovensko-maďarské vzťahy pre zahraničie

Začiatkom decembra som sa zhodou okolností dostal na stránky českého internetového magazínu Czech Business Weekly (CBW), kde som zo zaujímavosti rýchlo prešiel titulnú stránku. Natrafil som na článok "Bratislava and Budapest are at cross purposes", čo by sa dalo preložiť ako "Bratislava a Budapešť sa nevedia dohodnúť", alebo jednoducho "Nedorozumenia medzi Bratislavou a Budapešťou". Článok sa týkal súčasných slovensko-maďarských vzťahov, tak som bol zvedavý, čo sa nového dočítam. V celom znení si ho môžete prečítať tu - je však písaný po anglicky, čo si vyžaduje určité znalosti jazyka.

Po prečítaní som si však uvedomil že článok bol jednoznačne zaradený do nesprávnej sekcie stránky. Ešte nad nadpisom bolo totiž viditeľne uvedené slovo "Analýza". To, čo som čítal ja, sa však podobalo skôr na subjektívny komentár a analýzou by sa to nedalo pomenovať ani po prižmúrení oboch očí. O to horšie, že tento článok sa publikuje pre zahraničných čitateľov, ktorí si na základe týchto informácii vytvoria obraz o situácii na Slovensku a v Maďarsku - predpokladajúc že sa jedná o vyvážený článok, ktorý bol napísaný kvalifikovaným autorom, a ktorý analyticky rozoberá najdôležitejšie body tejto problematiky - teda jednoducho povedané, že sa jedná o analýzu. Ďalšou zaujímavosťou je meno pod týmto článkom. Napísala ho redaktorka najväčšieho slovenského mienkotvorného denníka SME Monika Tódová. O to viac by som ako nezaujatý zahraničný čitateľ očakával kvalitný článok.

Ale čím presne sa článok vôbec zaoberá? Hneď v začiaku sa konštatuje, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa od nástupu vlády Róberta Fica v roku 2006 dramaticky zhoršili. Nasleduje obligatórne pripomenutie prítomnosti Jána Slotu vo vládnej koalícii ako aj komický a zavádzajúco preložený citát jeho výroku o tom, ako oznamuje, že sa pôjde na tankoch do Budapešti (Kysucké Nové Mesto, 1999). Chýbať nesmelo samozrejme ani to, že chce zbúrať mosty medzi Slovenskom a Maďarskom a že Uhorského kráľa Štefana nazval šasom. Vôbec mi tu však nejde o obhajobu primitívnych výrokov Jána Slotu. Je len veľmi zaujímavé porovnať si množsto negatívnych pripomienok smerom k Slovensku a k Maďarsku.

Aj samotná autorka konštatuje, že nemôžeme tvrdiť, že len samotný Slota je zodpovedný za súčasnú situáciu. Hlavným zodpovedným, alebo ako ho ona nazvala, "kľúčovým hráčom" v tejto veci, je samotný Róbert Fico. Jeho správanie eskaluje podľa redaktorky Tódovej napätie medzi oboma krajinami do takej miery, že prinútilo dokonca pochodovať maďarských nacionalistov v uniformách. Tu si môžeme všimnúť veľmi zaujímavé konštatovanie. Nielen, že sa maďarské gardy spomenú čo najokrajovejšie ako sa len dá, nie, ešte je dokonca povedané, že samotný Róbert Fico je zodpovedný za správanie sa a pochodovanie nacionalistov na území Slovenska.

Po ďalšom zopakovaní, že sa vzťahy zhoršili od nástupu vlády v roku 2006 autorka konštatuje, že "Maďarom prednedávnom došla trpezlivosť." Na mysli má "kauzu" okolo učebníc pre národnostné menšiny, ktorá bola politikmi a médiami nafúknutá do absurdnej miery. Že sa nakoniec presadili klasicky dvojjazyčné názvy, že SMER podporil návrh SMK a že sa v podstate v porovnaní s fungovaním učebníc počas druhej Dzurindovej vlády (keď bolo SMK vo vláde) nič nezmenilo - to sa v článku žiaľ už nespomína. Aká škoda, že bol publikovaný tri dni pred rokovaním Národnej rady o tomto bode. Ale dobre, politici zo všetkých strán mali svoje divadielko podporované médiami a pani Tódová nemusela okresať svoj článok o štyri odstavce, ktoré postavili Slovensko do zlého svetla.

Článok pokračuje ďalšou témou - ide o známy futbalový zápas v Dunajskej Strede, kde došlo k zákroku slovenských policajtov proti futbalovým chuligánom a fanúšikom, ktorí sa nevedeli zmestiť do kože. Autorka znovu veľmi elegantne obchádza realitu a pripisuje neonacistických a skinheadských fanúšikov len Slovanu Bratislava. Keby nebolo nižšie uvedeného stanoviska Róberta Fica, kde odôvodňoval policajný zásah hajlovaním na maďarskej strane, čitateľ by si mohol myslieť že slovenská polícia išla zbiť mierumilovných maďarských fanúšikov za podpory slovenských skinheadov a neonacistov.

Po autorkinom pokuse o zdôraznenie medzinárodného rozmeru tejto kauzy pripomenutím, že sa dokonca europoslanci zaujímali o "blokádu" slovensko-maďarských hraníc, ktoré sa uskutočnili niekoľko dní neskôr a že sa zvažovalo nasadenie českého ministra zahraničných vecí Schwarzenberga ako "peacemakera", sa už pomaly dostávame ku koncu článku. A čo tam nesmie chýbať? Samozrejme, znovuzopakovanie toho, že sa slovensko-maďarské vzťahy od nástupu Fica zhoršili "až na nepoznanie" - ak by to náhodou niekto medzičasom zabudol, veď od posledného spomenutia prešlo už niekoľko viet. Ako čerešničku na torte si môžeme nakoniec ešte prečítať aj odborný komentár politológa Grigorija Mesežnikova a konštatovanie autorky, že všetkému je na vine slovenská vláda vytváraním nereálneho pocitu hrozby zo strany Maďarska a že to je v časoch EÚ a Schengenu "primitívna hra" zo strany Slovenska. Ani novinár akéhokoľvek maďarského nacionalistického média by to nedokázal zosumarizovať lepšie, gratulujem pani Tódová. A keďže som sa Vaším článkom tak intenzívne zaoberal, môžete si teraz prečítať aj niečo odo mňa: Etický kódex denníka SME, článok 2, odsek 2.: "Hlavnými zásadami, ktorými sa riadia pracovníci denníka SME pri svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov."