NATO je obkľúčené zo všetkých strán

Čo bolo z historického hľadiska mnohokrát hlavným dôvodom pre porážky armád? Silnejší nepriateľ? Zlý výcvik vojakov? Nedostatok peňazí vo vojenskej kase? Nie, bola to strata zásobovania. Armáda bez zásobovania je ako auto bez benzínu - nepohne sa ďalej. A presne tomuto problému čelia v súčasnosti vojaci NATO v Afganistane.

Dramatickosť situácie dokazuje tvrdenie amerického generála Johna Craddoka, najvyššieho veliteľa spojeneckých vojsk v Afganistane, ktorý v pondelok vyzval členov západnej aliancie, aby začali rokovať s Teheránom o zabezpečení zásobovania cez Irán. "Každá krajina musí o tomto rozhodnúť sama. Štáty by mali konať vo svojom vlastnom záujme, aby dokázali zásobovať svojich vojakov", povedal pre Assiociated Press. "Je to výlučne na nich."

Prosím? Práve "najväčšieho nepriateľa" v takzvanej "osi zla" treba teraz prosiť o pomoc? Už sú na tom tak zle? Nesmierna irónia a prehra. Víťazmi sú Taliban a islamská republika. To majú z toho, keď sa vydajú na zločinecké dobrodružstvo tam, kde si zuby vylomili už aj iní.

Zabezpečenie alternatívnych zásobovacích trás do Afganistanu má najvyššiu prioritu, a to hlavne preto, lebo Obama v rámci svojich prvých exekutívnych nariadení prikázal zdvojnásobiť počet amerických vojakov na 60 000. Dvakrát toľko vojakov znamená, že budú potrebovať aj dvojnásobne toľko prísunu zásob. Ale po ôsmych rokoch vojny čelia jednotky NATO porážke a sú izolované. Viac ako 70 percent krajiny kontroluje Taliban, Kábul je prakticky obkľúčený, všetky prístupové cesty sú zablokované. Zažijú Američania druhý Vietnam?

Najdôležitejšia prístupová cesta zničená

Povstalci vyhodili na severozápade Pakistanu do vzduchu most, čím prerušili jednu veľmi dôležitú zásobovaciu trasu západných vojsk do Afganistanu. Hovorca pakistanskej vlády Hidayat Ullah potvrdil, že povstalci zničili most pri priesmyku Khyber v utorok v skorých ranných hodinách. Takmer 75 percent zásob pre zahraničné vojská v Afganistane prepravujú lode do pakistanského prístavného mesta Karachi, z ktorého sú následne prevezené cez spomínaný priesmyk do susednej krajiny. V tejto chvíli sa na oboch stranách 100-metrového mostu hromadia stovky nákladných áut. Teraz už vieme, prečo chce Obama jednať s Iránom. Ide o to, aby zabránil porážke v Afganistane.

Krajiny, ktoré majú dobré vzťahy s Iránom ako napr. Francúzsko, Nemecko a Taliansko boli vyzvané, aby dohodli alternatívnu trasu do západného Afganistanu cez iránsky prístav Char Bahar v Ománskom zálive. Toto u Iránčanov iste vyvolá minimálne nejaký ten úškrn. "NATO hľadá flexibilné, alternatívne trasy. Myslím, že to je v poriadku", odpovedal Craddock, keď sa ho niekto spýtal na použitie iránského teritória na účely zásobovania. "Rôzne varianty sú dôležité, výber je dôležitý, flexibilita počas vojenských operácii je životne dôležitá", povedal. "Čo budú robiť jednotlivé krajiny, je ich vec" - asi podľa známeho hesla každý za seba.

Kirgizsko vyhodilo Spojené štáty

Ďalšie neštastie pre Ameriku a NATO - kirgizský prezident Kurmabek Bakijew v utorok počas návštevy Moskvy vyhlásil, že Kirgizsko plánuje uzavrieť strategicky dôležitú vojenskú základňu amerických vzdušných síl v Manase. Kirgizská vláda túto tému už často načala pri rokovaniach s USA o kompenzáciách za umiestnenie vojsk v krajine. "Zo strany USA sme žiaľ nenatrafili na pochopenie", povedal Bakijew v ruskej televízii. Krátko pred týmto vyhlásením kirgizského prezidenta potvrdila ruská vláda, že chudobnej, niekdajšej sovietskej republike poskytne úver vo výške dvoch miliárd dolárov a priamu finančnú pomoc vo výške 150 miliónov dolárov.

Manas je dôležitou základňou USA, cez ktorú sa realizuje zásobovanie vojsk v Afganistane. Americký generál David Petraeus, šéf CENTCOMu, zodpovedný veliteľ pre Blízky východ, východnú Afriku a strednú Áziu nedávno počas návštevy regiónu vyhlásil, že Manas je kľúčovou základňou pre plánované posilnenie amerických vojsk v Afganistane. USA v súčasnoti každý rok pumpujú približne 150 miliónov dolárov do kirgizského národného hospodárstva. Z toho platia 63 miliónov ako nájomné za vojenskú základňu. Hovorca amerických vojsk v Afganistane sa snažil okrášliť správu o výpovedi a povedal: "Myslím, že sa jedná len politické gesto."

Spojené štáty zriadili vojenské letisko v Manase, 25 kilometrov od hlavného mesta Biškek spolu so základňou v susednom Uzbekistane krátko po 11. septembri 2001 na podporu svojich vojenských operácii v Afganistane. Svoju základňu v Uzbekistane stratili USA už v roku 2005 po údajnom spore o ľudské práva. Rusko sa na prítomnosť amerických jednotiek v Kirgizstane, ktorý považuje za svoj predný dvor, pozeralo už dlho nedôverčivo. Rusko v Kirgizstane už svoju základňu má, a zdá sa, že v tejto veci zvíťazilo. NATO je, alebo onedhlo bude obkľúčené zo všetkých strán. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)