Nedemokratické otázky

Raz za čas sa podarí aj tzv. mainstreamovým médiam odvysielať nejakú rozumnú reláciu, alebo príspevok. Napríklad nemecká televízia RTL už pred niekoľkými mesiacmi vyslala svojho reportéra do Európskeho parlamentu, aby natočil reportáž o praktikách a spôsoboch europoslancov, akými sa pokúšajú zinkasovať čo najviac peňazí za čo najmenej práce. Včera si video na YouTube všimol český spravodajský portál iDnes.cz.

Dokopy takmer 15.000 Euro mesačne (443.000 Sk) zarába každý jeden zo 785 súčasných europoslancov, po spočítaní základného platu, paušálnych výdavkov (nepodliehajúcich dani) a bonusov za každý odsedený deň v parlamente. Europoslanci nás teda spolu stoja mesačne 11 miliónov € (350 miliónov Sk) a ročne 132 miliónov €, čo sú takmer 4 miliardy korún. Drahý špás, že? A to sme ešte vôbec nezarátali tie nevyčísliteľné "dary" od rôznych záujmových a lobbyistických skupín.

Dôverčivý človek si teraz samozrejme povie: "Však to sú vystresovaní a prepracovaní ľudia, ktorí dennodenne nasadzujú v parlamente svoj život, aby hájili záujmy svojej rodnej krajiny a svojich voličov." Ako to vyzerá v skutočnosti, ukazuje spomínaná reportáž RTL. Štáb sa pohyboval v priestoroch Europarlamentu, v ktorom sa nachádzajú prezenčné listiny, do ktorých sa poslanci zapisujú. Svojím podpisom automaticky potvrdzujú svoju prítomnosť v parlamente a zinkasujú tak svoje platové bonusy. To všetko sa deje ez toho, aby niekto kontroloval, či skutočne strávili daný rokovací deň tam, kde mali. Kľudne sa teda môžu počas riadneho rokovacieho času v piatok ráno o siedmej prísť podpísať, a odletieť domov na predĺžený víkend. V reportáži je vidieť rad poslancov, ktorí sú už so svojimi kuframi pripravení na odlet domov - ale až po zápise do prezenčky samozrejme.

Veľmi zaujímavé reakcie sa dali sledovať, keď si reportér odchytil (alebo lepšie povedané, keď sa pokúsil odchytiť) niektorých poslancov, ktorí práve prichádzali. Akonáhle zbadali kameru, rozbehli sa iným smerom, či už kdekoľvek preč od kamery, alebo naspäť do výťahu. Reportér samozrejme neustúpil a kládol nepríjemné otázky typu: "Prišli ste sa len zapísať, zinkasovať peniaze a potom odídete domov?". Odpovede boli úprimné a transparentné, ako sa to dá od politikov platených občanmi očakávať: "To vás nemá čo zaujímať!", "Ako si môžete dovoliť, opýtať sa ma také niečo?" alebo jednoducho "Nechajte ma na pokoji!"

Po dvoch hodinách sa zjavne správa o neslušnom reportérovi, ktorý sa pýta nedemokratické otázky, rozšírila až do kancelárie generálneho tajomníka Europarlamentu, ktorý poslal na televízny štáb takmer celú divíziu bezpečnostnej služby, ktorá vyhodila reportéra spolu s jeho tímom z budovy - napriek tomu, že štáb mal oficiálne povolenie filmovať v priestoroch parlamentu. Sloboda tlače platí zjavne iba v prípadoch, keď sa tlač nepozerá na prsty samotným zákonodarcom.

Keby tento príbeh nebol taký smutný, normálne by sa dalo na ňom zasmiať. Je mi záhadou, ako môžu ľudia pred takýmito zjavnými podvodmi (a to ešte vôbec nemyslím na tajné kšefty a dohody, ktoré sú bez pochýb na dennodennom poriadku) zatvárať oči. Áno, treba priznať, že tejto téme sa nevenuje takmer žiadna pozornosť. A to neplatí len pre Europarlament, ale pre všetky parlamenty vo všetkých demokratických krajinách. Treba konečne otvoriť oči a všimnúť si, že títo ľudia zastupujú v prvom rade vlastné záujmy a potom záujmy tých, ktorí im najviac zaplatia. O záujmoch občanov sa tára iba pred voľbami - tam sa im televízne štáby a kamery hodia, keď sa hrajú so svojim falošným úsmevom na transparentných a čestných demokratov. Akonáhle si však zaistia znovu svoje teplučké miesto, párty môže pokračovať ...

Reportáž RTL (s anglickými titulkami):