31. 1. 2009

Britské banky boli na pokraji kolapsu

Podľa britských novín Daily Mail stál finančný systém Veľkej Británie počas tajného návalu na banky (bank run) tri hodiny na pokraji totálneho kolapsu. Túto skutočnosť prezradil len pred niekoľkými dňami minister z vlády Gordona Browna. Minister pre finančné aktivity v Londýne (Minister for the City) Paul Myners povedal, že v piatok 10. októbra 2008 sa krajina nachádzala "veľmi blízko" úplného krachu všetkých bánk. Stalo sa tak potom, ako sa množstvo "dôležitých klientov" rozhodlo vybrať si svoje peniaze v masovom merítku.

Podľa informácii Mail on Sunday sa ministerstvo financií pripravovalo na uzatvorenie všetkých bánk ako aj na pozastavenie všetkých elektronických prevodov a hotovostných výberov. Len vďaka horúčkovitým úsiliam sa podarilo zabrániť finančnej katastrofe. Keby opatrenia neboli zabrali, Gordon Brown by musel zoštátniť celý finančný systém a garantovať všetky vklady. Po prezradení tejto skutočnosti bol Lord Myners minulý piatok obvinený, že sa správa "absolútne nezodpovedne", pretože priznal skutočný rozmer krízy v čase, keď sa recesia naďalej prehlbuje a veľké inštitúcie ako Barclays sú stále pod obrovským tlakom.

Hromadenie problémov, ktoré viedli k "čiernemu piatku" sa začalo v pondelok 6. októbra 2008, keď britský burzový index FTSE klesol o 100 bodov (takmer 8 percent) a zároveň prichádzali stále nové a nové zlé hospodárske správy. V nasledujúci deň zahájil minister financií Alistair Darling rozsiahle nočné rokovania, po ukončení ktorých v stredu vyhlásil, že do finančného systému budú napumpované miliardy peňazí daňových poplatníkov na zabezpečenie likvidity finančného systému. Cenné papiere však naďalej klesali v hodnote a celá situácia sa premenila v piatok na katastrofu, keď sa FTSE po otvorení burzy zrútil o viac ako 10 percent. Royal Bank of Scotland a HBOS sa blížili totálnemu kolapsu - Lord Myners však hovorí, že problémy boli ešte oveľa ďalekosiahlejšie: "Boli dve alebo tri hodiny, počas ktorých sa nálada veľmi zhoršila. Bola napätá a krehká." "Dôležití klienti sa pokúšali vybrať si svoje peniaze z mnohých veľkých bánk. Boli ochotní zaplatiť aj pokutu za toto svoje rozhodnutie."

Hrozba pre systém bola taká veľká, že Britská národná banka (Bank of England) bola nútená zatelefonovať svojím veriteľom v New Yorku a Tokiu, aby ich prehovorila nevyberať svoje peniaze. Nemenovaný zdroj z ministerstva financií v piatok povedal : "Boli sme konfrontovaní veľkým problémom. Museli sme zabrániť tomu, aby klienti pokračovali vo vyberaní svojich peňazí z bánk." "Banky začali predávať svoje akciové podiely, čím však len dodatočne zrýchlili pád trhu. Museli sa pripraviť na uzatvorenie. Hypotéky by sa začali predávať a sporitelia by zostali vystrašení. Bol by to chaos." Po týždňovej kríze bolo v pondelok oznámené, že Lloyds TBS preberie HBOS a dodatočne obdrží v rámci podpory 17 miliárd libier. Banka RBS (Royal Bank of Scotland) získala finančný stimul vo výške 20 miliárd libier, čo viedlo nasledovne k odstúpeniu jej výkonného riaditeľa Freda Goodwina. Akciové hodnoty sa po týchto krokoch začali pomaly normalizovať.

Ruth Lea, hospodárska poradkyňa bankovej skupiny Arbuthnot v piatok povedala, že Lord Myners konal "veľmi nezodpovedne" keď prezradil skutočný rozmer problémov, pretože by to mohlo viesť k opätovnému poškodeniu krehkej dôvery. Hovorí: "Ešte sme sa nedostali z nebezpečnej zóny." "Bojím sa o Barclays, pretože ich akciový kurz klesol a Lloyds je kvôli prebratiu HBOS poškodená." Ďalej dodala: "Keď to bude pokračovať týmto smerom, vláda nebude mať inú možnosť než zakročiť a zoštátniť celý finančný systém." Podľa Lorda Mynersa si bankoví manažéri počas "zlatých dní" veľkých bonusov užívali "prehnane vysoké" odmeny. "To sú ľudia, ktorí nemajú cit pre spoločnosť okolo seba", hovorí. "Ľudia sú veľmi nahnevaní, a to do veľkej miery oprávnene."

Komentár: Otázka ... kde sú tvoje peniaze? Sú v bezpečí? Budeš mať k nim prístup, keď ich budeš potrebovať? Čo urobíš, keď tvoja banka dočasne zastaví svoju prevádzku? Zabudni na zaručené vklady a prázdne sľuby politikov - čo budeš robiť, keď zbrankrotuje? (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

29. 1. 2009

Generálny štrajk proti Sarkozymu vo Francúzsku

Francúzsko dnes očakáva "čierny štvrtok", prvý generálny štrajk od Sarkozyho nástupu do funkcie v roku 2007. Prezident bude konfrontovaný masovými protestami proti svojej politike, ktoré ochromia celé Francúzsko. Všetky významné odbory sa dali dokopy a spojili svoje sily - železničiari, leteckí dispečeri, novinári, zamestnanci bánk, všetci sú zjednotení. Protestujú proti jednostrannému programu na oživenie hospodárstva, ktorý sa zameriava len na pomoc veľkým firmám a nie na udržiavanie pracovných miest a kúpnej sily.

Nálada je napätá a sociálne nepokoje sa v priebehu minulých mesiacov nahromadili. Nezamestnanosť výrazne vzrástla, predovšetkým medzi mladistvými, a do roku 2010 sa predpovedá stav okolo 10%. Recesia je horšia ako mnohí predpokladali, pretože jednak silne klesli exporty a konzumenti sa na druhej strane z dôvodu všeobecnej neistoty správajú zdržanlivo.

Štrajk spojí súkromný a verejný sektor, zapoja sa aj školy, nemocnice, televízie, rádiá, pošty a supermarkety - všetci chcú spolu vyjsť do ulíc. Štrajkovať budú dokonca aj piloti helikoptér a zamestnanci burzy. Okrem toho budú protestovať proti vlne reforiem a znižovaniu počtu pracovných miest aj univerzitní profesori, advokáti a sudcovia. Aj napriek očakávanému chaosu podľa jedného prieskumu podporuje alebo sympatizuje so štrajkujúcimi až 70 percent Francúzov.

"Nestáva sa často, že sa zamestnanci bánk zúčastnia na takejto akcii", povedal Lionel Manchin z nezávislého odborového zväzu SNIACAM, ktorý zastrešuje pracovníkov banky Credit Agricole. "Ide o zachovanie pracovných miest a kúpnej sily. Šéfovia majú so svojimi platmi o seba dobre postarané. Teraz je na čase ochraňovať zamestnancov." Generálny štrajk je výsledkom niekoľkomesačného napätia, pričom študenti napr. zdržiavali prijatie školskej reformy demonštráciami a blokádami. Začiatkom tohto mesiaca zvolalo jedno radikálne odborové združenie štrajk, ktorý ochromil druhú najväčšiu železničnú stanicu v Paríži, v dôsledku čoho sa do roboty nevedeli dostaviť státisíce zamestnancov.

V priebehu minulých dvoch týždnov precestoval Sarkozy celú krajinu krížom-krážom, pričom predniesol 17 novoročných prejavov. Protestujúci sa však nenechali upokojiť. Poslanec parlamentu Philipp Chohet zo Sarkozyho vládnej strany UMP opísal náladu nespokojnosti slovami: "Cítím, že sa stupňuje násilnícky potenciál. V školách prebieha napríklad veľká mobilizácia."

Šéf odboru CGT Bernard Thibault očakáva počas štvtkového štrajku "senzačnú účasť". "Všetky odborové organizácie vyzývajú na štrajk aj vo firmách, ktoré takéto apelovanie doposiaľ nepoznali", povedal šéf CGT počas rozhovoru v rádiu "France Inter". Nasledovne dodal, že "účasť zamestnancov bude v tento protestný deň veľmi pôsobivá a prekoná všetko, čo sme videli v priebehu predošlých rokov." Protest by mohol byť väčší ako posledný v roku 2006, keď sa do ulíc vybrali 3 milióny ľudí.

Šéf CFDT François Chereque očakáva zo strany zamestnancov "výkrik hnevu". V rádiu BFM povedal, že "je nevyhnutné, aby zamestnanci jasne povedali, že toto je nespravodlivé, že musia svojimi platmi, pracovnými miestami a získanými právami zaplatiť za krízu, ktorú nespôsobili." Štrajk začal už pondelok, keď univerzitní profesori a vedci prestali pracovať. Študenti dúfajú, že štvrtkový štrajk posilní ich odmietanie školskej reformy. 19-ročný Zaki Marouane, generálny tajomník študentského odborového zväzu FIDL povedal: "Znovu vyrazíme do ulíc s transparentami, na ktorých bude napísané 'Odmietame byť deťmi finančnej krízy!'" (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

28. 1. 2009

Peter Staněk o finančnej kríze

Čitateľ ma včera upozornil na rozhovor s ekonómom Petrom Staněkom zo Slovenskej akadémie vied. Staněk, ktorý je aj poradcom predsedu vlády SR, v krátkom interview na stránkach eTREND.sk hovorí o dôvodoch, priebehu a budúcnosti finančnej krízy, pričom "skutočné príčiny finančnej krízy vidí najmä v ľudskej hlúposti, chamtivosti a márnomyselnosti".

Predpokladá, že ťažké obdobie môže potvrvať päť až sedem rokov. "Žili sme na úver. Na niektoré veci sme nemali a aby sme to zakryli, tak sme si požičali. Na úver boli domy, zariadenie, dovolenky, štúdium. Žili sme na dlh aj voči prírode."

27. 1. 2009

Zoznam účastníkov WEF 2009 v Davose

V čase od 28. januára do 1. februára 2009 sa vo švajčiarskom Davose uskutoční každoročné svetové ekonomické fórum (World Economic Forum, WEF). Program je tento rok zhrnutý pod mottom "Shaping the Post-Crisis World", po slovensky "Usporiadanie sveta po kríze". Podľa slov zakladateľa WEF Klausa Schwaba ide pri tohtoročnom stretnutí o zvládnutie súčasnej krízy a usporiadanie agendy po kríze, od hospodárskej reformy až po klimatické zmeny.

Viceriaditelia mítingu sú Kofi Annan (bývalý šéf OSN), Stephen Green (šéf HSBC Holding), Anand Mahindra (šéf firmy Mahindra & Mahindra India) Rupert Murdoch (šéf News Corp.), Maria Ramos (šéfka firmy Transnet), Jeroen van der Veer (šéf firmy Shell) a Werner Wenning (šéf firmy Bayer). Čo stojí za povšimnutie? Tento rok sa fóra zúčastní mnoho guvernérov centrálnych bánk, ministrov financií a hospodárstva a ďalej aj veľa popredných štátnych predstaviteľov ako napr. ruský premiér Vladimír Putin, čínsky premiér Wen Jibao, britský premiér Gordon Brown a japonský predseda vlády Taro Aso. Z Nemecka príde Angela Merkelová, Axel A. Weber, Guido Westerwelle a Michael Glos. Z Obamovho kabinetu nebude prítomný nikto. "Obvyklí podozriví" sa samozrejme zúčastnia tiež - Bill Clinton, Tony Blair a Al Gore.
Keďže sa Guido zúčastnil minulé leto aj na stretnutí Bilderbergovcov vo Washingtone a teraz navštívi WEF, myslím si, že ho pravdepodobne pripravujú na rolu ďalšieho nemeckého kancelára. (Preožené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Komentár: Stretnutia WEF sa zúčastní aj Václav Klaus z Českej republiky. Zo Slovenska sa na zozname účastníkov nenachádza nikto. Pre čitateľov, ktorí sa v nemeckej politickej scéne veľmi nevyznajú: Angela Merkelová je spolková kancelárka SRN, Axel A. Weber je prezident nemeckej spolkovej banky, Guido Westerwelle je šéfom nemeckej opozičnej strany FDP (Slobodná demokratická strana) a Michael Glos je ministrom hospodárstva SRN.

26. 1. 2009

Obamove prvé vraždy

Minulý piatok dal Barack Obama zelenú svojej prvej vojenskej akcii - raketovému útoku proti údajným militantom v Pakistane, pri ktorom zahynulo (bolo zavraždených) najmenej 18 civilistov. Len štyri dni po jeho uvedení do funkcie si od neho vyžiadali americkí velitelia povolenie, aby mohli vykonať v sobotu útok so svojimi zabijackými sondami. Podľa amerických zákonov sú vojenské operácie mimo oblastí, v ktorých ich parlament povolil (Afganistan, Irak), zakázané. Aby mohli byť tieto zákony porušené, armáda potrebuje výslovné povolenie prezidenta - a on ho udelil.

Obama týmto krokom pokračuje v zločineckej politike Busha, ktorý povolil minulý rok celkovo 30 útokov na Pakistan, pri ktorých prišlo o život 200 ľudí - jasné porušenie medzinárodného práva. Obama už počas svojej volebnej kampane vyhlásil, že ho obmedzenia tohto typu nebudú zaujímať. Plánuje postupne premiestniť vojnu do Pakistanu. Rozhodnutie prezidenta Busha napadnúť Irak predtým, ako bola "vybavená" vojna proti terorizmu v Afganistane a Pakistane, nazval Obama chybou. Velitelia US-Marines oznámili v piatok, že do Afganistanu a Iraku bude premiestnenýh 22 000 vojakov. Generál James Conway povedal, že teraz "nadišiel čas" opustiť Irak, keďže sa z vojny stali budovateľské práce. Chce mať vojakov v Afganistane, predovšetkým na juhu, kde členovia Talibanu a Al-Káidy údajne profitujú z blízkeho útulku v Pakistane.

Obama viackrát varoval, že je pripravený zbombradovať Pakistan, keď informácie tajných služieb ukážu, že sa tam ukrýva Osama bin Ládin spolu so svojími bojovníkmi - a to predovšetkým vtedy, ak proti tomu pakistanská vláda nič nepodnikne. Americké rakety v sobotu odpálili sondy Predator, ktoré krúžia vo vzduchu a kamerami monitorujú terén. Z veliteľského stanovišťa možno potom pomocou diaľkového ovládania odpáliť ich zbrane na určitý cieľ - ako v počítačovej hre. Prvý útok bol namierený proti dedine Zharki v okolí mesta Miran Shah v severnom Waziristane. Tri rakety zničili dva domy a zabili10 civilistov. Obyvateľ dediny povedal spravodajskej agentúre Reuters cez telefón, že zo zrúcanín vytiahli deväť mŕtvol. Medzi nimi bol majiteľ domu spolu so svojou päťčlennou rodinou. Pri druhom útoku o niekoľko hodín neskôr v dedine Gangi Khelin v severnom Waziristane bolo zabitých ďalších deväť ľudí.

Pakistanská vláda dúfala, že sa pod vedením Obamu skončia útoky na ich teritórium, ktoré spôsobili rozsiahle protesty proti vláde. Ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Obamu, aby hľadal v rámci vojny proti terorizmu iné spôsoby na dosiahnutie svojich cieľov. Lenže Pakistan nemá možnosť a je aj politicky príliš nestabilný na to, aby sa mohol brániť voči porušovaniu svojej suverenity americkým agresorom. Obama chce zjavne vyzerať ako odhodlaný vodca, ktorý sa nebojí prikázať vojenské operácie aj napriek tomu, že počas volebnej kampane hovoril o novej ére diplomacie pre Ameriku. Minulý štvrtok vymenoval Obama diplomatického veterána Richarda Holbrooka za mimoriadneho vyslanca pre Pakistan a Afganistan. Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová v rovnakom čase telefonovala s pakistanským prezidentom Asifom Ali Zardarim.

Komentár: Len čo sa Obama dostal k moci, zabíjanie pokračuje aj pod jeho velením. Už má na svedomí 18 civilistov. Koľko medzinárodných zákonov bolo vniknutím amerických vojsk do Pakistanu porušených? Porušenie suverenity krajiny, vedenie útočnej vojny, bombardovanie civilistov, genocída? Ale americká vláda už dlho nerešpektuje zákony a robí si, čo chce. To sa nezmení ani s Obamom na čele exekutívy. Systém je ten istý, vymenila sa iba marionetka. Kto je skutočný darebácky štát a vedúci terorista na tomto svete?

Okrem toho by mal niekto povedať Obamovi, že bin Ládin je už dávno mŕtvy. Výhovorka, že sa ukrýva v Pakistane slúži iba na odôvodnenie bombardovania tejto krajiny a nikto tomu už neverí. Američania pomaly začínajú chápať, že Obama nie je tým, za čo ho množstvo ľudí považovalo. Už počas prvého týždňa jeho vlády zmizla eufória a jeho podpora v obyvateľstve podľa prieskumov verejnej mienky Gallup klesla o 15 bodov z 83% na 68%. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

24. 1. 2009

Britský minister hospodárstva: "We're fucked"

Podľa novín Guardian sa britský minister hospodárstva Lord Mandelson vyjadril o vážnej situácii vo Veľkej Británii nasledovne: "The banks are fucked, we're fucked, the country's fucked." Väčšina čitateľov tieto slová určite pochopí aj bez prekladu. Pre tých, ktorí v angličtine však nie sú až takí zbehlí: "Banky sú v riti, my sme v riti, krajina je v riti." Jasnejšie by sa už súčasná situácia bánk, vlády a štátu nedala ani vyjadriť ... a to rovno z úst člena vlády.

Britská vláda je absolútne zúfalá, pretože celý bankový systém, celé hospodárstvo, v podstate celá krajina zbrankrotovala. Po prvom záchrannom balíčku spred troch mesiacov, ktorý nijako nepomohol, musel predseda vlády Gordon Brown teraz ohlásiť ďalší balíček. 200 miliárd libier má potiecť do poistného fondu, tentokrát však nie na záchranu chorľavých bánk, ale pre nevinných klientov, pre firmy a vlastíkov domov, ktorí súrne potrebujú pôžičky. Predseda Konzervatívnej strany David Cameron včera povedal: "Veľká Británia stojí na pokraji najhoršej hospodárskej krízy od druhej svetovej vojny a zároveň riskuje, že si bude musieť požičať miliardy od medzinárodného menového fondu (MMF), aby sa zachránila."

Celkový postoj voči bankám sa čoraz viac zagresívňuje. Vláda zdiela frustráciu obyvateľstva ohľadom nezodpovedného narábania s peniazmi v minulosti, kvôli tomu, že banky o svojej núdzi informujú stále iba po kúskoch, a pretože sa v poslednom čase tvrdohlavo zdráhali poskytovať pôžičky. Nervozita vládnej strany Labour neustále rastie, lebo ľudia jednoducho nechcú pochopiť, prečo treba bankám poskytnúť ďalšiu pomoc, keď im štát prednedávnom už na záchranu poskytol miliardové pôžičky, záruky a kapitál. Gordon Brown neobstál vo svojej roli samozvaného "záchrancu finančného sveta", keď ako prvý západný politik začal zoštátňovať banky na odvrátenie ich bankrotu - bolo to len komické divadlo. Týmto krokom sa obrovské straty len znárodnili, základný problém sa nevyriešil. Ten existuje ešte stále, dokonca sa zhoršil. Brown je bezmocný a nemá ani šajnu, ako ďalej.

Tvrdé slová, ktoré sú citované na začiatku tohto článku, vyslovil Lord Mandelson minulý víkend počas príhovoru pred Fabiánskou spoločnosťou. Ďalej povedal: "Nečakajte odo mňa, aby som vám povedal, že sme podnikli opatrenia, ktoré budú naisto fungovať." K bankám sa vyjadril nasledovne: "To, do čoho sa dostali vlastným pričinením, je technicky natoľko zložité a náročné, že žiadna kompetentná osoba by si nedovolila prehlásiť, že na vyriešenie situácie stačia tieto podniknuté kroky."

Na druhej strane prehlásil opozičný líder David Cameron: "Ak budeme naďalej kráčať cestou nezodpovednej fiškálnej politiky strany Labour, tak v blízkej budúcnosti prídeme o všetky peniaze". Počas svojho prejavu pred think-tankom Demos v Londýne ďalej povedal: "Potom sa staneme svedkami návratu núdzových krátení rozpočtov mnohých verejných služieb, ako za vlády strany Labour v 70tych rokoch. Práve od týchto služieb je ale pokroková spoločnosť závislá." "Nebudem predpovedať konkrétny dátum, kedy sa vláde minú peniaze, a keď sa bude musieť s prosbou o pôžičky obrátiť na MMF", "hovorím, že sa vystavujeme reálnemu riziku, a že žiadna zodpovedná vláda nesmie doviesť svoju krajinu do takejto situácie." Libra v stredu klesla voči doláru na najnižšiu výmennú hodnotu od roku 1985, nezamestnanosť sa vyšplhala na 6,1 percent, čo predstavuje 10-ročný rekord, a štátny deficit sa počas prvých deviatich mesiacov fiškálneho roku zdvojnásobil na najvyšší stav všetkých čias - 71,2 miliárd libier. Guvernér Bank of England Mervyn King pretrvávajúcu zlú náladu ešte viac zhoršil, keď v utorok varoval pred "neobvyklými opatreniami", ktoré budú podľa neho nutné na oživenie britskej ekonomiky, keď sa úroková sadzba onedhlo zníži na nula percent. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

22. 1. 2009

Ľudia v pozadí Baracka Obamu

Bol som upozornený na veľmi zaujímavý rozhovor s historikom Westerom Tarpleym: "The Men Behind Barack Obama" ("Ľudia v pozadí Baracka Obamu"). Obsah podľa popisu: "Dokument o odvrácené tváři Baracka Obamy, proč nemá v plánu útočit na Irán, ale daleko spíš na Pakistán a Súdán, který zdánlivě jako Africký stát nemůže být Americkým trnem v patě. A jak to je všechno s Českým radarem? Jak ten zapadá do této skládačky?".

Tarpley hovorí o tom, ako zásadne sa americká zahraničná politika s novou charizmatickou marionetou v Bielom dome zmení. Rozhovor bol vedený v angličtine, video je s českými titulkami.

20. 1. 2009

Skutočne veria, že sa niečo zmení

"Change we can believe in", dobrý vtip! Obama pri prezidentskej prísahe, obklopený svojimi kamarátmi, ktorí sa idú popukať od smiechu, lebo zase jeden z nich vlezie do roly prezidenta. A všetci dobromyseľní ľudia si myslia, že s ním bude lepšie, že sa niečo zmení ... ha, ha, ha! Jasné!

23. júla 2008 navštívil Barack Obama alias Barry Soetoro mesto Sderot v Izraeli. Vydal sa na túto dlhú cestu za cieľom získať si židovské hlasy v USA. Do Izraelom obliehanej Gazy sa však nevybral, pritom bola vzdialená len niekoľko kilometrov. Mocné sionistické mediálne mašinérie v USA vykreslili Sderot ako mesto, ktoré je neustále ohrozené hračkárskymi raketami Hamasu. Tie zhrdzavené rúry v pozadí vytvárajú skutočne hrozivú kulisu.

Počas svojho prejavu bol obklopený vojnovými zločincami Tzipi Livniovou, Ehudom Barakom a Avim Dichterom a vyjadril svojím sionistickým nadriadeným hlbokú úctu a samozrejme nezabudol pripomenúť ani klasické bla bla ... Amerika je priateľom a spojencom, Hamas sú teroristi, Izrael má právo na obranu, Irán nesmie mať svoj atómový program, atď. Teraz vieme, prečo nový prezident marioneta počas predošlých troch týždňov nekritizoval Izrael ohľadom masakrovania v Gaze - sám je sionistom.

Nič sa s jeho nástupom do úradu nezmení: "the show zabíjanie must go on!" Palestínčania a záchranári bežia o život, aby sa zachránili pred izraelským útokom fosforovými bombami, ktoré boli namierené na školu OSN v Beit Lahia na severe Gazy v sobotu 17. januára (spodný obrázok, pozn. prekladateľa). V tomto čase sa v budove nachádzalo 1600 civilistov, ktorí sa ukrývali pred vojnou. Prieskumný tím Amnesty International potvrdil, že Izrael zhadzoval nad husto osídlenou oblasťou fosforové bomby. Podľa AI existujú nepopierateľné dôkazy, ktoré svedčia o nasadení bieleho fosforu, ktorý je zakázaný. Našli sa ešte stále horiace pozostatky fosforu a granátové úlomky.

Kto dodal Izraelu tieto smrteľné zbrane, ktoré sa nasadzujú proti civilistom? Bol to zbrojársky priemysel Spojených štátov na objednávku vlády USA, s povolením parlamentu a so súhlasom senátora Obamu. Teraz žiadajú uvalenie zbrojného embarga na Hamas, ale nie na Izrael. Kto je vojnový zločinec, ktorý zavraždil 1300 civilistov?

Som zvedavý, či sa Barry vyberie aj na podobnú návštevu Gazy, aby na vlastné oči videl devastáciu a masové vraždy páchané na Palestínčanoch. Nech vidí pravé americké rakety, bomby a granáty, ktoré s jeho súhlasom boli dodané Izraelu. Barack Obama je kvôli svojmu mlčaniu a jednostrannému postoju spoluzodpovedný za genocídu v Gaze. Akonáhle sa skončí volebné obdobie jedného klamára, prichádza ďalší a pokračuje. Slogan by mal znieť: "Change we can't believe in." (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

19. 1. 2009

Židovský poslanec: Izrael sa správa ako nacisti

Sir Gerald Kaufmann, židovský poslanec britského parlamentu, predniesol 15. januára 2009 na pôde dolnej komory nasledovný prejav týkajúci sa súčasnej izraelskej vojenskej operácie v Gaze:

"Bol som vychovaný ako ortodoxný žid a sionista. Na poličke v našej kuchyni sa nachádzala plechovka židovského národného fondu, do ktorej sme vhadzovali mince, aby sme pomohli pionierom, ktorí budovali židovskú prítomnosť v Palestíne. Po prvýkrát som vycestoval do Izraela v roku 1961 a odvtedy som tam bol už viackrát než dokážem napočítať. V Izraeli mám rodinu a priateľov."

Kaufmann nasledovne rozpráva o tom, ako jeho rodina utiekla z Poľska, a že väčšina jeho rodiny bola zavraždená počas holokaustu. Hovorí, že jeho starú mamu zastrelil nemecký vojak, keď ležala chorá v posteli.(1)

"Moja stará mama nezomrela preto, aby slúžila ako ochranný štít pre vraždy palestínskych starých mám izraelskými vojakmi v Gaze. Súčasná izraelská vláda bezohľadne a cynicky zneužíva pretrvávajúcu vinu nežidov za zmasakrovanie židov počas holokaustu ako ospravedlnenie za vraždenie Palestínčanov. Vytvára sa obraz, podľa ktorého sú židovské životy cenné a palestínske nestoja za nič. Na Sky News sa pred niekoľkými dňami opýtali hovorkyne izraelskej armády na 800 dovtedy zabitých Palestínčanov - ich počet medzičasom vzrástol na 1000. Okamžite odpovedala, že 500 z nich boli militanti. To je odpoveď nacistu. Predpokladám, že aj židov vo varšavskom gete, ktorí bojovali za svoje životy, by sme mohli označiť za militantov.

Izraelská ministerka zahraničných vecí Tzipi Livni tvrdí, že jej vláda nerokuje s Hamasom, pretože sú teroristi. Livnin otec bol Eitan Livni, operačný šéf teroristickej organizácie Irgun, ktorá vyhodila do vzduchu hotel King David v Jeruzaleme v roku 1946 a zabila tak 91 ľudí, vrátane štyroch židov. Izrael je produktom židovského teroru. Židovskí teroristi obesili dvoch britských seržantov a namontovali na ich mŕtvoly výbušné pasce. Irgun spolu s teroristickou bandou Stern zmasakroval v roku 1948 v dedine Deir Yassin 254 Palestínčanov.

Izraelská vláda dnes vyhlásila, že by za určitých okolností bola ochotná rokovať s palestínskym prezidentom Abbasom zo strany Fatah. Na to je ale už neskoro. Mohli rokovať s jeho predchodcom Jásirom Arafatom, ktorý bol mojím priateľom. Namiesto toho ho obliehali v bunkri v meste Ramallah, kde som ho navštívil. Kvôli zlyhaniam Fatahu od čias Arafatovej smrti sa podarilo Hamasu vyhrať palestínske voľby v roku 2006. Hamas je veľmi zlá organizácia, ale bola demokraticky zvolená a je jedinou mocou v Gaze. Bojkot Hamasu, aj zo strany našej vlády, bola trestuhodná chyba, ktorá spôsobila hrozné následky.

Veľký izraelský minister zahraničných vecí Abba Eban, spolu s ktorým som sa na mnohých platformách zasadzoval za mier, raz povedal, že mier môžeš dosiahnúť iba vtedy, keď sa rozprávaš s nepriateľom. Bez ohľadu na to, koľko Palestínčanov Izraelci v Gaze zavraždia, nemôžu tento existenčný problém vyriešiť vojenskými prostriedkami. Aj po skončení súčasných bojov bude v Gaze ešte stále žiť 1,5 milióna Palestínčanov a ďalších 2,5 milióna na západnom brehu Jordánu, ku ktorým sa Izraelčania správajú ako k špine, a ktorí sú obklopení stovkami cestných závor a vystavení hnusnému správaniu sa židovských osadníkov, ktorí ich taktiež šikanujú.

Príde čas, a nebude to trvať dlho, keď svojím počtom prevýšia židovskú populáciu Izraela. Je na čase, aby naša vláda dala izraelskej vláde jasne najavo, že jej správanie a politika sú neakceptovateľné, a aby naša vláda uvalila absolútne embargo na vývoz zbraní do Izraela. Je čas na mier, ale skutočný mier. Nie riešenie prostredníctvom dobytia, čo je skutočným cieľom Izraela, ale čo nikdy nebude možné docieliť. Nie sú len vojnoví zločinci, sú hlupáci." (námet a (1): Alles Schall und Rauch, text prejavu preložený priamo z anglického originálu do slovenčiny)

18. 1. 2009

Teroristické vtáky zapríčinili pád lietadla

Podľa informácii FBI bol kŕdeľ husí, ktorý spôsobil núdzové pristátie letu US Airways 1549 na rieke Hudson, špeciálne vycvičený teroristickou organizáciou Al-Káida na útoky proti lietadlám. Len vďaka hrdinskému manévru pilota Chesleyho Sullenbergera III, ktorý núdzovo pristál na vode, sa podarilo zachrániť všetkých 155 pasažierov. Obe turbíny lietadla boli teroristickými vtákmi poškodené krátko po vzlete do takej miery, že okamžite zlyhali.

Podľa amerických tajných služieb sa vodca Al-Káidy Ayman al-Zawahiri na viacerých radikálne islamistických internetových stránkach priznal, že teroristická organizácia cielene prevádzkuje v Pakistane tábory, v ktorých sa husy vycvičujú za cieľom vykonania samovražedných útokov na turbíny lietadiel. Nasledovne sa prepašujú do USA, kde sa prispôsobia migračnému správaniu domácich vtákov. Ayman al-Zawahiri zdôraznil, že ho napadlo používať kŕdle vtákov ako teroristický prostriedok počas sledovania známeho thrillera Alfreda Hitchcocka "Vtáci".

Biely dom sa zatiaľ ešte nevyjadril k možnému spojeniu teroristických vtákov Al-Káidy a núdzového pristátia lietadla v New Yorku. FBI v rámci bleskovej akcie už vzal do väzby stovky vtákov, ktorých okamžite prepravil na tajné miesto s názvom "Hustanamo". Odborníci na husy sa teraz snažia zistiť, akým spôsobom boli donútené tieto vtáky k tomu, aby sa samovražedným útokom sami obetovali, a ako možno husy vrátiť späť do normálneho stavu. Za týmto účelom sa používa počas vypočúvania známy waterboarding (simulované topenie), ktorý sa osvedčil už aj na ľuďoch.

Pentagon zatiaľ požiadal formou zákazky vo výške 1 miliardy dolárov zbrojný priemysel o vyvinutie nového "protihusacieho" systému vzdušnej obrany, ktorý by sa mal nasledovne namontovať na všetkých letiskách. V rámci okamžitého opatrenia proti ďalším útokom rozmiestnilo ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA na všetkých väčších letiskách strelcov s brokovnicami, ktorí majú príkaz okamžite zostreliť každého vtáka, ktorý sa priblíži nejakému lietadlu. Ministerstvo zároveň vyzvalo všetkých dobrovoľníkov z oblasti poľovníctva ako aj súkromných držiteľov zbraní, aby sa zúčastnili tejto obrannej akcie proti teroristickým vtákom. Kritici týchto opatrení si však myslia, že môže dôjsť k omylom, kde zanietení strelci zasiahnu namiesto vtákov samotné lietadlá a spôsobia tým ešte väčšie škody.

Poľovník však hovorí: "Konečne môžem svojimi streleckými schopnosťami pomôcť priamo svojej vlasti. Som už príliš starý na vojny v Afganistane a v Iraku, a vďaka tomuto mám teraz spolu so svojimi kamarátmi možnosť zostreliť všetko, čo sa pohybuje vo vzduchu - a svoju prácu si odvedieme určite lepšie ako vzdušná obrana USA 11. septembra 2001." (Satira, preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

17. 1. 2009

Veľká Británia: 40 000 prepustených za jeden týždeň

Počet nezamestnaných sa vo Veľkej Británii v priebehu jediného týždňa zvýšil o 40 000 a experti tvrdia, že sa jedná len o "špičku ľadovca". Ľudia boli varovaní, že sa majú pripraviť na veľkú vlnu prepúšťania, ktorá potrvá až do roku 2011 a spôsobí vo Veľkej Británii najväčšiu recesiu od druhej svetovej vojny. Jedna firma za druhou hromadne prepúšťa svojich zamestnancov:
Automobilka Jaguar Rover prepustila 450 ľudí a banka Barclays informovala o prepustení ďalších 2 100 zamestancov (mimo 2 130 už prepustených). Rôzne maloobchodné firmy kvôli nízkym tržbám vo vianočnom období dali výpoveď približne 6 300 pracovníkom. Investičná banka Merrill Lynch prepustí 1 900 zamestnancov. Obchod s hudbou a DVD Zavvi plánuje zatvoriť 18 filiálok, pričom príde o prácu 355 ľudí. Farmaceutická firma Pfizer bude prepúšťať 240 pracovníkov, Denby Pottery 700 a obchod so stavebninami SIG oznámil 720 prepustení.

Obchodná reťaz Wollworth bola nútená zatvoriť všetky svoje obchody vo Veľkej Británii, v dôsledku čoho príde o prácu celkovo 27 000 zamestnancov. Bankrot výrobcu telefonického príslušenstva Nortel spôsobí stratu zamestnania 2 000 osobám. Britská pobočka nemeckého Otto Versand, Freeman a Grattan hrozia s 3 800 prepúšťaniami. Japonský výrobca áut Nissan znížil počet zamestnancov vo svojom britskom závode o 1 200. Mark & Spencer plánuje dať výpoveď 1 230 pracovníkom a zatvoriť 25 obchodov. Japonská brokerská firma Nomura v Londýne prepustí 1 000 zamestnancov.

Dokonca na britskom colnom a daňovom úrade príde o prácu 3 400 daňových kontrolórov, pretože kvôli množstvu firemných bankrotov nemajú dostatok práce. Viacero ekonómov očakáva zvýšenie nezamestnanosti na 11 percent, čo predstavuje cca. 3,5 milióna ľudí. A to je pre rok 2009 ešte len začiatok. John Philpoot, šéfekonóm Chartered Institute of Personnel and Development hovorí: "Ani približne nedokážeme odhadnúť celkový rozmer toho, čo vidíme." "Veľa pracovných miest sa stratí, keď sa po normálnej fluktuácii znovu neobsadia. Terajšie prepúšťania sú len špičkou ľadovca."

Komentár: Tu nepomôže žiadne popieranie ani pekné slová. Čo vidíme teraz vo Veľkej Británii je predhľad na to, čo sa stane vo všetkých krajinách. Všetky tie záchranné balíčky s biliónmi pre banky nijako nepomôžu, sú to peniaze vyhodené von oknom.

Teraz máme dvojitú chybu: absolútne zadĺžené štáty a hospodársto, ktoré sa rúti do záhuby. Odkiaľ majú vlády teraz ešte zobrať peniaze na nejakú stimuláciu? Nožnice sa postupne začnú otvárať, bude menej príjmov z daní a na druhej strane sa zvýšia sociálne výdavky. Svoju muníciu kompletne vystrielali už kvôli finančnej kríze. Chcú tlačiť ešte viac nekrytých peňazí z luftu?

Kto teraz ešte stále nevidí, že mierime do svetovej hospodárskej krízy so všetkými zlými následkami, ten sa zrejme správa ako známe tri múdre opice. Každý, kto ešte neurobil nutné preventívne opatrenia, nech ich urobí. Toto nemá nič spoločné s pesimizmom, to je realizmus. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

15. 1. 2009

Pravidlá pre žurnalistov

Od: Vedenie redakcie
Pre: Všetkým zamestnancom, ktorí píšu o Blízkom východe

Je nevyhnutné dodržiavať pri písaní článkov nasledovné body:

1. Na Blízkom východe sú agresormi vždy Arabi. Izraelci sa len obraňujú. Veta "Izrael má právo na obranu" sa musí nevyhnutne vyskytovať v každom článku.

2. Palestínčania ani Libanončania nemajú právo na obranu. Toto musí byť vždy označené za "útok".

3. Izrael sa nikdy nesmie nazvať agresorom, vždy iba obeťou.

4. Hamas, Hizballáh a Arabi sa nutne musia označiť za vojnových provokatérov a páchateľov.

5. Keď Palestínčania alebo Libanončania zabijú civilistov, vždy sa jedná o "terorizmus".

6. Izrael má vždy právo zabíjať civilistov. Tu treba používať pojem "legitímna obrana".

7. Pri použití slov "Hamas" alebo "Hizballáh" musí zákonite pred nimi byť uvedené slovné spojenie "radikálna islamistická teroristická organizácia" a nasledovne "podporovaná a financovaná Sýriou a Iránom".

8. Je absolútne zakázané použiť v spojitosti so slovom "Izrael" slovné spojenie "podporovaný a financovaný Spojenými štátmi".

9. Pri písaní článkov o Izraeli v žiadnom prípade nesmú byť použité slová "obsadené územia", "rezolúcie OSN", "porušovanie ľudských práv", "Ženevské konvencie", "Apartheid" alebo "Genocída".

10. Ak sa píše o palestínskych alebo libanonských obetiach, nutne treba nazvať Hamas "zbabelcami, ktorí sa skrývajú za civilistami".

11. Ak zomrú Izraelčania, vždy sa jedná o "vraždu".

12. Ak zomrú Arabi, "môžu si za to sami".

13. Izraelské bombové útoky je vždy nutné prezentovať ako "chirurgické zákroky".

14. Ak sa píše o útokoch Hamasu alebo Hizballáhu, vždy ide o "samovražedné útoky" a "masové vraždy".

15. Akékoľvek stanoviská Hamasu, Hizballáhu alebo Iránu musia byť zákonite obohatené o informáciu, že "chcú vymazať Izrael z mapy".

16. Pri citovaní izraelských politikov sa nikde nesmie spomenúť "zničenie Palestínčanov", ani v prípade, že by to sami povedali.

17. V každom článku sa musí vyskytovať výraz "právo Izraela na existenciu".

18. V žiadnom článku sa nesmie vyskytovať výraz "právo Palestínčanov na existenciu".

19. Bojovníkov Hamasu a Hizballáhu treba zákonite označiť za "teroristov", nikdy nie za "bojovníkov za slobodu".

20. Izrael sa vždy musí uvádzať ako "jediná demokracia na Blízkom východe".

21. Arabské krajiny je treba pomenovať "zaostalými islamskými diktatúrami, ktoré utláčajú ženy".

22. Izraelcov treba vždy opísať ako "mierumilovných", "tolerantných" a "ľudomilných".

23. Arabi sa smú charakterizovať výlučne slovami "nenávistní", "hroziví" a "fanatickí".

24. Je vždy nutné viesť rozhovor prednostne s Izraelcami, aby mohli hovoriť o svojom uhle pohľadu.

25. Keďže sa Arabi nevedia vyjadrovať a stále len klamú, treba ich výroky ignorovať.

V prípade, že ktorýkoľvek zamestnanec tieto pravidlá nedodrží, prípadne si myslí, že sa nemusí správať politicky korektne, alebo nebodaj si dokonca dovolí kritizovať Izrael, bude označený za sympatizanta teroristov a antisemitu. Táto informácia sa rozšíri do všetkých médií a zamestnanec bude okamžite prepustený.

Vedenie firmy
(Satira, preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

14. 1. 2009

V Gaze sa skúšajú nové zbrane

Gaza je dnes a bola už aj v minulosti skúšobnou oblasťou pre najsmrteľnejšie izraelské zbrane. Či sa už jedná o nervový plyn, ktorý bol v roku 2003 použitý v Khan Younis, využitie DIME (Dense Inert Metal Explosive) pri izraelskom masakri počas operácie "Summer Rain" v roku 2006, alebo zastrašovanie obyvateľstva prostredníctvom treskotu, ktorý vzniká pri prelomení zvukovej bariéry tzv. "fantómovými útokmi", ktoré rozbijú všetky okenné sklá v okolí - na Palenstínčanoch sa skúša každý možný teroristický prostriedok.

V noci sa nedá spať, lebo je stále počuť hučanie vojenských sond, ktoré nepretržite preletujú nad Gazou. Sú ovládané zo vzdialených veliteľských stanovíšť a dokážu strielať na všetko, čo sa na zemi pohybuje. Väčšinu zranených a mŕtvych majú na svedomí práve tieto diaľkovo ovládané sondy. Používajú sa dnes na najrôznejšie operácie, sú schopné zhadzovať bomby, robiť fotky, prenášať videozábery a dokážu aj lokalizovať vyžarovanie rádiových vĺn mobilných telefónov.

Minulý piatok obvinilo PCHR (palestínske centrum pre ľudské práva) Izrael, že v Gaze nasadzuje fosforové bomby. Šéf PCHR, Raji Sourani povedal, že "toto nie je prvýkrát, čo sme zaregistrovali používanie zakázaných chemikálií zo strany Izraela proti civilnému obyvateľstvu Gazy." Služobne najstarší analytik organizácie Human Rights Watch (HRW) Marc Garlasco potvrdil počas rozhovoru s francúzskou televíznou stanicou TV Kanal 4, že "Izrael nechal vybuchnúť nad Gazou delostreleckú muníciu plnenú bielym fosforom". Nasledovne dodal: "Už niekoľko dní stojím na hranici a prizerám sa, ako izraelské delostrelectvo striela granáty s bielym fosforom do utečeneckých táborov."

Už počas Libanonskej vojny v roku 2006 použil Izrael proti civilnému obyvateľstvu fosforové bomby, ktoré spôsobujú hrozné popáleniny. Ide o zápalnú bombu, ktorá obsahuje zmes bieleho fosforu a kaučuku. Biely fosfor je vysoko reaktívny. Vznieti sa už pri prvom kontakte s kyslíkom a nasledovne horí 1300 stupňových plameňom, pričom zároveň produkuje biely dym, ktorý je vo väčších množstvách zdraviu škodlivý. Aj keď sa fosfor dá zahasiť vodou, po uschnutí sa kedykoľvek môže znovu vznietiť.

Okrem popálenín a ťažko vyliečiteľných zranení, ktoré spôsobuje už pri minimálnom kontakte s kožou, sú biely fosfor a jeho pary vysoko jedovaté. Už 50 mg priamej inhalácie môže spôsobiť u dospelého človeka smrť, ktorá nastane po piatich až desiatich dňoch. Použitie týchto zápalných zbraní proti civilnému obyvateľstvu je podľa dodatočných protokolov Ženevských konvencií od roku 1949 zakázané.

Ďalšia zbraň, ktorá je v Gaze nasadzovaná proti civilistom, sú Dense Inert Metal Explosives (DIME), zvané aj Micro-Schrapnells. Tieto projektily majú plášť z uhlíkového vlákna a vo vnútri zmes výbušnín s práškom ťažkého kovu, ako napr. wolfrámu. Počas explózie sa častice wolfrámu rozletia do všetkých strán v okruhu štyroch metrov a spôsobujú smrtelné zranenia. Aj tento typ zbraní sa používal už počas Libanonskej vojny v roku 2006.

"Existujú dôkazy, že Gaza slúži ako skúšobné laboratórium nových zbraní", povedal médiam v Osle Mads Gilbert po svojom návrate z Gazy. Popísal neobyčajné zranenia, ktoré spolu so svojím kolegom Erikom Fossem spozoroval v nemocnici Shifa počas svojho niekoľkodňového pobytu v Gaze, kam títo dvaja lekári boli vyslaní pro-palestínskou organizáciou NORWAC 31. decembra 2008. Podľa ich pozorovaní je vysoko pravdepodobné, že v Gaze prišlo k použitiu zbraní DIME a iných experimentálnych výbušnín.

Zbrane podľa Fosseho "spôsobujú, že sa mäso odtrhne od kostí. Vyzerá to úplne inak, ako zranenie spôsobené šrapnelmi. Počas posledných 30 rokov som v rôznych krízových oblastiach videl a ošetroval už množstvo zranení, ale tieto vyzerajú úplne inak." Ďalej vysvetlil, že "ak v blízkosti človeka vybuchne projektil DIME, tak mu to odtrhne nohy. Je to obrovská tlaková vlna, ale bez šrapnelov." Zdôrazňujúc enormnú ničivú silu týchto granátov, Fosset žiada Izrael, aby "informoval o tom, aké zbrane používa, a aby medzinárodné spoločenstvo nasledovne vykonalo vyšetrenie."

(Pozn. prekladateľa: fotky zranení spôsobených týmito zbraňami nie sú nič pre slabé žalúdky, preto ich nebudem zverejňovať. Kto chce, môže si ich pozrieť na tejto stránke.)

Fosset dodal: "Sme zvyknutí aj na veľmi rozsiahle zranenia, ale tieto amputácie sú extrémne a veľa pacientov ich ani neprežije." Riaditeľ núdzového oddelenia nemocnice Al-Aqsa v Gaza City, Habas Al-Wahis povedal novinárom, že ruky a nohy zranených boli odseknuté od zvyšku tela "ako keby ich boli prerezali pílou až do kosti. V ranách sme však nenašli žiadne stopy kovu." V nemocnici Al Shifa, ktorá sa nachádza tiež v Gaza City, povedal Dr. Juma Saka v roku 2006: "na telách mŕtvych a zranených sme identifikovali malé vstupné rany ako aj prach na ich koži a na orgánoch."

Talianski žurnalisti televízie RAI TV priniesli pôdne vzorky z Gazy do Parmy v Taliansku, kde dané vzorky preskúmala Dr. Carmela Vaccaio z Parmskej univerzity. V pôde sa nachádzali vysoké koncentrácie uhlíka, mede, hliníka a wolfrámu. Tento nález ukazuje, že boli s najvyššou pravdepodobnosťou nasadené projektily DIME, granáty s výbušninou a ťažkým nereaktívnym kovom.

Projektily DIME boli použité už v roku 2006. Lekári vtedy vypovedali, že situácia pre pacientov síce najskôr vyzerala nádejne, ale potom veľmi náhle zomreli. "Nevieme, čo to znamená. Musí to byť nová zbraň", povedal Saied Joudda, zástupca riaditeľa nemocnice Kamal Edwan v meste Beit Lahia. Zranenia tohto typu boli po prvýkrát spozorované v júli 2006, keď Izrael zahájil v Gaze masívnu vojenskú operáciu, pri ktorej zomrelo 286 Palestínčanov. Zranených bolo ďalších 4200 osôb. Wolfrám je však smrteľný aj iným spôsobom. Ak sa roztrúsi po zemi, pôsobí silno karcinogénne a je jedovatý aj pre prostredie. Potom, ako boli potkanom v rámci štúdie implantované kúsky wolfrámu do tela, sa v nich po piatich mesiacoch rozšíril zriedkavý druh rakoviny, tzv. Rhabdomyosarkóm.

Dr. Mark Witten, ktorý sa na univerzite v Arizone zaoberá výskumom rakoviny, povedal, že môže existovať aj spojitosť medzi wolfrámom a rakovinou krvi. "Podľa mňa by sme mali predtým, ako ho začne armáda používať vo svojich zbraniach, najskôr zistiť čo najviac o zdravotných problémoch, ktoré môže wolfrám spôsobiť." To znamená, že tí Palestínčania, ktorí počas terajších útokov neboli zabití, môžu v budúcnosti rátať s rakovinou, ktorú im spôsobili izraelské zbrane. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

13. 1. 2009

Arabské strany vylúčené z izraelských volieb

Podľa informácii ynetnews rozhodla izraelská centrálna volebná komisia, že z parlamentných volieb 10. februára 2009 vylúči arabské politické strany Balad a United Arab Lits-Ta'al. V dôsledku tohto vylúčenia by sa zabránilo polovici arabských poslancov izraelského parlamentu (Knesset) v tom, aby mohli kandidovať za svoje novuzvolenie. Arabské strany boli týmto krokom potrestaní izraelskou vládou za to, že nesúhlasia a protestujú proti vojne v Gaze.

Strana Balad si okrem toho vyrobila veľa nepriateľov aj požiadavkou, aby boli tie isté práva garantované každému izraelskému občanovi, bez ohľadu na jeho etnický povôd alebo náboženstvo. Vládnuca strana Kadima odpovedala, že by to viedlo "podkopávaniu identity Izraela ako židovského štátu". Aj keď hŕstka Arabov zostane aj napriek výlúčeniu oboch strán na volebných lístkoch, zvolenie bude pre nich veľmi ťažké. V židovskom obyvateľstve Izraela totiž existuje verejný konsenzus, že izraelskí Arabi sú zradcovia. A to už len preto, že sa nábožensky a etnicky od ostatných občanov líšia.

Veľké množstvo Arabov sa teraz, keď boli vylúčené najväčšie arabské strany, už volieb ani nechce zúčastniť. Počas diskusie na túto tému označil predseda strany Balad, Jamal Zahaika, vylúčenie svojej strany za "skúšku izraelskej demokracie" a opýtal sa Avigdora Liebermana, kto vlastne v skutočnosti stojí za volebnou komisiou a "Prečo sa boja demokracie?" Lieberman označil stranu Balad za "teroristickú organizáciu" a povedal, že "ktokoľvek, kto si váži život" si uvedomí nutnosť tohto vylúčenia.

Izraelskí Arabi predstavujú viac ako 20% izraelského obyvateľstva. Kým väčšina židovských Izraelcov hlasne tlieska útokom na Gazu, Arabi sa vyslovili proti vojne, čím na seba privolali nenávisť. Nie sú považovaní za dôveryhodných občanov. Ich už aj tak obmedzené zastúpenie v izraelskom parlamente sa okresáva týmto krokom ešte viac. Radikálni pravičiarski vojnoví štváči Knessetu, akými sú napr. Benjamin Netanyahu a Avigor Lieberman, nadávajú arabským poslancom do "zradcov".

Vôbec prvý arabsko-moslimský minister v izraelskej vláde za 60 rokov, Minister vedy Raleb Majadele, bol Ehudom Barakom verejne pokarhaný a následne "potrestaný", lebo sa v rámci protestu proti vojne v Gaze nechcel zúčastniť zasadnutia kabinetu. Jediné, čo arabskému obyvateľstvu v Izraeli zostáva, aby sa mohli vysloviť proti vojne v Gaze, sú demonštrácie. Ale dokonca v tomto sú obmedzovaní, pretože polícia stále zasahuje proti demonštrantom a niekoľkých už aj zatkla.

Z pohľadu židovských Izraelcov sú arabskí Izraelci bezpečnostným rizikom, a každý opozičný postoj proti vojne v Gaze sa z dôvodov "národnej bezpečnosti" potláča. Počas zasadania volebnej komisie sa poslanec Ahmad Tibi zo strany UAL-Ta'al vyslovil proti vojne v Gaze a okomentoval súčasnú vojenskú operáciu slovami: "My sme proti zabíjaniu civilistov. Čo vy robíte, je genocída. Vraždíte deti." Vo svojej reakcii na rozhodnutie komisie povedal Tibi neskôr médiam: "Toto je rasistická krajina. Sme zvyknutí na takéto boje a zvíťazíme". Tibi rátal pri rozhodovaní komisie s podporou ôsmych členov vládnej strany Kadima.

Dodal, že "toto rozhodnutie smeruje ku Knessetu bez Arabov, čo solidaritu medzi arabským obyvateľstvom a ich politickými vodcami len viac zosilní." Na druhej strane sa Avigdor Lieberman, predseda pravicovo radikálnej strany Yisrael Beiteinu vyjadril: "Rozhodnutím, že strana Balad sa volieb už nesmie zúčastniť, sa prvá bitka už skončila". Lieberman dodal, že "ďalším krokom bude zakázanie strany Balad, pretože je teroristickou organizáciou, ktorej cieľom je ubližovanie Izraelu".

Najvyšší súd Izraela v minulosti, keď išlo o diskvalifikáciu strany Balad z volieb preto, že je údajne protiizraelská, odmietol toto riešenie. Či bude teraz podaná žaloba, a či príde k rozsudku ešte pred volebným termínom 10. februára, dnes ešte nie je isté. Ak by zostala strana Balad vylúčená aj v budúcnosti, pričinilo by sa to podľa predstaviteľa strany o dodatočné zhoršenie vzťahov medzi arabským obyvateľstvom a Izraelom.

Komentár: O týchto politických udalostiach a vnútropolitickej situácii Izraela sa v našich médiách nehovorí takmer nič. Pritom odhaľujú diane, ktoré si v demokratickom štáte nevieme predstaviť. A napriek tomu nám vždy a vždy hovoria, že Izrael je jedinou demokraciou na Blízkom východe. Toto tvrdenie sa ukázalo byť absolútne nepravdivé.

To má byť demokracia, v ktorej majú židovskí občania viac práv ako tí arabsko-moslimskí? Kde sa rozlišuje na základe rasy a náboženstva? Kde sú arabským občanom odopreté práva, pretože by v opačnom prípade prišlo k strate židovskej identity Izraela? Demokracia, v ktorej sa vylučujú arabské politické strany z volieb, len lebo oprávnene protestujú proti vojne v Gaze, a to samozrejme aj z volebných dôvodov? Kde rozhodujú o chode štátu pravicovo radikálni vojnoví štváči?

Predstavme si, že v Nemecku by mali nemeckí občania, ktorí pochádzajú z Turecka, menej práv ako "árijskí" Nemci. Alebo okresávanie ich práv by sa odôvodnilo argumentom, že sa nesmie stratiť kresťanská identita Nemecka. To by bolo nepredstaviteľné! Predstavme si len krik tých, ktorí stále presadzujú integráciu a toleranciu a samozrejme stále stoja na strane Izraela. Pritom sú práve Arabi, ktorí žijú v Izraeli, skutoční domáci, ktorých predkovia žili na tomto území. Väčšinú židovských Izraelcov tvoria prisťahovaní európski kolonialisti. Proste svet obrátený hore nohami.

A okrem toho, kde sa podeli sloboda slova a možnosť izraelských Arabov, zvoliť si svojich politických zástupcov? Keď nie ste za vojnu, tak vás okamžite označia za zradcu, ba dokonca teroristu a pokúsia sa zakázať vašu stranu. Toto sa podobá skôr na totalitárnu a rasistickú diktatúru. Ale aspoň sme týmto teraz zistili, že sa po strhnutí peknej, pokrytecky propagovanej masky ukáže pravá, netolerantná tvár pravicovo-radikálneho Izraela . (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Hamas nestrielal počas prímeria žiadne rakety

Ako som už uviedol v jednom z minulých článkov, Izrael začiatkom novembra 2008 porušil šesťmesačné prímerie s Hamasom, keď poslal do Gazy vojenské komandá, ktoré zabili šiestich členov Hamasu. Nasledovne Hamas po pol roku znovuzahájil ostreľovanie Izraela svojimi šrotovými raketami, čo Izrael o niekoľko týždňov neskôr použil ako odôvodnenie brutálnej vojenskej operácii v Gaze, ktorá pretrváva až dodnes. Vyprovokovali Hamas, aby mohli začať "odvetný" vojenský útok.

Niektorí tvrdili, že tých pár rakiet, ktoré boli počas prímeria z Gazy odpálené (bolo ich dokopy asi 15, pričom nikoho nezabili) má na svedomí Hamas, ktorá týmto porušila prímerie ešte skôr. Hamas však vždy tvrdil, že tieto rakety odpálilo niekoľko jednotlivcov na vlastnú zodpovednosť, bez jej povolenia. Včera aj hovorca izraelského predsedu vlády, Mark Regev, v televíznom rozhovore potvrdil, že Hamas za útoky počas prímeria nebola zodpovedná. Je teda jednoznačne jasné, kto prímerie v skutočnosti porušil. Útoky Hamasu boli vyprovokované a dôvody vojny zo strany Izraela vykonštruované.

10. 1. 2009

Ale však Al Gore hovoril ...

... že sa roztopia póly, že sa zvýši hladina morí, že sa utopia ľadové medvede, a že v tomto ročnom období budeme všetci sedieť v plavkách na lehátkach. Tak čo teda? Ja tu mrznem a som zmätený! Vyzerá to tak, že sa klíma jednoducho nechce správať tak, ako jej to prikazujú proroci zániku sveta.

Nová doba ľadová? Kde?

Na Aljaške bolo minulý piatok nameraných extrémnych mínus 51 stupňov, v Švédsku mrznú dokonca Laponci, celá Európa, Severná Amerika a Ázia sa nachádzajú najtuhšej zime, môžeme sa korčuľovať na jazerách, pretože už týždne mrzne, francúzska riviéra je celá biela a Alpy sú zasypané snehom, vlaky majú kvôli kalamitám veľké meškania a už viacero ľudí dokonca kvôli tvrdým mrazom zomrelo.

No a čo?

Sedem ľudí prišlo na severe Talianska z dôvodu priamych alebo nepriamych následkov snehu o život, traja ľudia zamrzli. Neobyčajne silné snehové búrky spôsobili predovšetkým v Miláne, Turíne a Janove mnoho nehôd. Sneženie pokračovalo aj na ďalší deň vo viacerých regiónoch krajiny.

Korčuľovanie v Benátkach

Niektoré úseky diaľnice medzi mestami Parma a Lodi boli uzatvorené kvôli príliš veľkým masám snehu. Aj sneženie v Lombardii a Piemonte, ktoré pretrvávalo miestami až 60 hodín, spôsobilo značné dopravné obmedzenia. Predpoludním prišlo k oneskoreniam železničnej a lietadlovej dopravy. Snežilo dokonca aj v Benátkach. V niektorých mestách sa uzatvorli aj školy.

Sibír v Nemecku?

Pretrvávajúci mráz spôsobil v mnohých oblastiach Nemecka priam arktické teploty. Pri jazere Funtensee v národnom parku Berchtesgaden teplomer ukazoval predpoludním (piatok, 9. januára 2009, pozn. prekladateľa) mínus 34,6 stupňov, pričom sa ďalej ochladzovalo.

Bez elektriny kvôli mrazom?

Vo Francúzsku zahynuli dvaja bezdomovci pravdepodobne kvôli zime. Na juhu krajiny spôsobuje neobvyklé sneženie aj nadaľej ďalekosiahle obmedzenia. V meste Marseille a jeho okolí zostali zatvorené školy, pretože školské autobusy neboli schopné jazdiť. Ďen predtým prenocovalo 2600 ľudí v núdzových nocľahoch. Niektorí z nich zostali so svojimi autami trčať na neodprataných, zasnežených cestách. Iní zase nemohli absolvovať svoje plánované lety, pretože aj letisko Marseille zostalo zatvorené. Aj letisko pri meste Toulouse má zostať uzatvorené až do obeda. Dodatočne k týmto obmedzeniam bolo v okolí uzatvorených aj viacero dôležitých cestných spojení. Desaťtisíc domovov v okolí druhého najväčšieho francúzskeho mesta ostáva aj naďalej bez elektriny. Krajine hrozí kvôli studenej zime kolaps elektrických rozvodov. "Ak sa ochladí ešte o niečo viac, tak môže prísť k výpadku elektriny", hovorí šéf energetického koncernu EDF.

To všetko neverím, to je určite iba výmysel. Niekto asi len nechal otvorenú chladničku. Hádam kvôli tomuto neprestanete veriť! Aj pre toto všetko majú klimatickí farári vysvetlenie. Globálne ochladzovanie spôsobuje tiež CO2. Však to je logické ... či už teplo alebo zima, CO2 je zodpovedné za všetky typy počasia. Preboha, vy ste ale ťažko chápaví - a preto musíte aj vy všetci, ktorí tomuto klimatickému náboženstvu veríte, začať platiť CO2 daň, aby ste sa mohli zo svojich hriechov vykúpiť.

Tak, a teraz si všetci veriaci zoberte pero a papier a poznačte si, čo vám poviem - vašim prahriechom je váš dych. Za všetky výkyvy počasia ste zodpovední vy s vašim oxidom uhličitým, rozumiete? Preto bude najlepšie, keď prestanete dýchať. To pomôže najviac. Akonáhle prestanete vydychovať CO2, tak už nebudete môcť jazdiť na svojom aute, nespálite už nikdy ani kvapku benzínu alebo vykurovacieho oleja, nezjete už nikdy kus mäsa, nikto už kvôli vám nebude musieť prevážať na nákladných autách suroviny a potraviny a nikto pre vás už nikdy nemusí vyrábať tovary ... to sú všetko veci, ktoré produkujú strašne veľa CO2. Obetujte sa pred oltárom klimatického náboženstva. Váš guru Al Gore to od vás očakáva. Až keď zomrú všetci ľudia, tak sa planéta bude mať znovu lepšie. A klíma bude zachránená. Pamätajte na to, keď Al Gore a jeho dôverná priateľka Merkelová hovoria, že klíma sa nenávratne ničí, a že vy ste za to zodpovední so svojim CO2, tak to je pravda. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch, publikované 9. januára 2009)

9. 1. 2009

Prečo sú všetci ticho?

Akonáhle sa v nejakej diskusii spomenie fakt, že Izrael v Gaze vraždí civilistov, ženy a deti, kadejakí experti na terorizmus a geopolitickí analytici sa ozvú "protiargumentom", že však Izrael za to nemôže, lebo Hamas vraj umiestňuje svoje sklady munície, zbraní a rakiet rovno medzi civilné obyvateľstvo, do mešít a do škôl - to všetko samozrejme úmyselne, aby zomrelo čo najviac civilistov. To je určite ako s tými islamistami, ktorí útočia na západný svet len kvôli tomu, že nenávidia slobodu a demokraciu.

Osobne mi je prinajmenšom na odpľutie pri takýchto naivných pokusoch o zdôvodňovanie vraždenia civilistov. Títo ľudia by boli asi najradšej, keby sme začali prispievať do fondu pre duševnú pohodu izraelských vojakov, ktorí sú neľudskými arabmi nútení strielať proti svojej vôli a navzdor vrodenému presvedčeniu o drahocennosti ľudských životov na palestínske ženy a deti. A ako keby to ešte nestačilo, tak naši odborníci na všetko krátko na to dodajú, že sú presvedčení, že izraelská armáda robí všetko čo je v jej silách, aby sa vyhla zabíjaniu civilného obyvateľstva. Jasné, rovnako ako sa americká armáda stará o väzňov na Guantanáme a v iných tajných väzniciach ako o vlastné deti. Veď my veľmi dobre poznáme tieto propagandistické dristy, ktoré nám dennodenne tlačia do hláv.

Najironickejšie na tejto celej veci je však skutočnosť, že práve ľudia, ktorí najviac ospravedlňujú skutky izraelských vojakov, sú často členmi skupín, organizácii a spolkov, ktoré zastávajú, presadzujú alebo si dali priamo za úlohu ochranu ľudského života od počatia až po jeho prirodzenú smrť. Poznáme ich veľmi dobre. Títo ľudia nám chcú rozprávať o posvätnosti ľudských životov? Títo ľudia, ktorí bez mihnutia okom akceptujú a ospravedlňujú zabíjanie nevinných ľudí len preto, lebo je vojna? Čo je s tými ľudskými právami, o ktorých melú od rána do večera? Počas vojny neplatia? Kde je tých milión a pol medzinárodných charitatívnych, zdravotníckych a ľudskoprávnych organizáciii? Kde sú mimovládne organizácie, ktoré ochraňujú ľudské práva a pomáhajú ľudom v núdzi? Ochrana ľudských práv zjavne končí tam, kde začína financovanie organizácii, že? Kde sú vlády západných, demokratických a civilizovaných štátov, ktoré by mali kritizovať Izrael za zverstvo, ktoré pácha? Kde sú média, strážne psy demokracie, ktoré investigatívne odkrývajú skutočné dôvody tejto vojny, ktoré odhaľujú propagandu a poukazujú na nečinnosť a bezmocnosť medzinárodného spoločenstva? No kde sú všetci? Azda sa neopovážia zdvihnúť hlas? Prečo sú ticho? V týchto časoch sa ukazujú pravé tváre tých, ktorí sami seba označujú za najväčších advokátov ľudskosti. Teraz je vidieť, koho záujmy kto v skutočnosti zastupuje. Nezabudnime na to, keď nám na budúce budú rozprávať niečo o potrebe ochrany ľudského života a o ľudských právach.

7. 1. 2009

Vyprovokovaná vojna

Známe príslovie hovorí: "Pravda je vždy prvou obeťou vojny". Až po nej nasledujú bezbranné deti v škole OSN, do ktorej včera "zablúdila" izraelská raketa, ktorá zabila približne 50 ľudí. Veľká mediálna pozornosť tomuto vraždeniu civilistov však nebola venovaná. Radšej sa zverejňujú správy o tom, ako diabolskí arabskí antisemiti na demonštrácii nadávajú na Izrael a posielajú židov "naspäť do pecí". Aby sme náhodou nezabudli, že pravou obeťou tohto konfliktu je chúďatko Izrael, ktorý bol nútený obraňovať sa. Aj na internetovej stránke izraelského Ministerstva zahraničných vecí je reč o "Teroristickej vojne Hamasu proti Izraelu". A hneď pod týmto nadpisom je uvedená informácia, že v roku 2008 bolo z pásma Gazy smerom na Izrael odpálených 1571 rakiet a 1531 mínometných granátov. Ale pozrime sa trochu poza kulisy tohto celého konfliktu.

O tom, aké rakety to Hamas striela na Izrael, ste sa mohli niečo dočítať už v jednom z predošlých článkov. Jedná sa o "pomerne primitívne, podomácky vyrobené kusy šrotu, ktoré sú svojou presnosťou, účinnosťou a spoľahlivosťou neporovnateľné s profesionálnymi a priemyselne vyrobenými izraelskými high-tech raketami." Ďalší údaj, ktorý treba dodať, je rozsah škody, ktorý tieto rakety napáchali. Rakety Kassam sa používajú od roku 2001. Do konca roku 2008, teda v priebehu ôsmych rokov, tieto rakety zabili celkovo 15 Izraelčanov. Na porovnanie: hneď v prvý deň izraelskej ofenzívy v Gaze bolo zabitých 225 Palestínčanov. Medzičasom sa celkový počet mŕtvych vyšplhal na viac ako 670, zranených je takmer 3000.

Izrael svoju vojenskú operáciu v Gaze obraňuje a odôvodňuje tým, že sa jedná o odvetu za dlhodobé ostrelovanie svojho územia raketami zo strany Hamasu. Pozrime sa na jeden graf. (vľavo) Ten ukazuje celkové množstvo odpálených rakiet Kassam počas každého mesiaca v roku 2008. Ako je vidieť, raketové útoky Hamasu v prvom polroku postupne klesali, až kým boli v Júli prakticky kompletne pozastavené. V lete sa Izrael a Hamas totiž dohodli na prímerí To pretrvávalo až do noci zo 4. na 5. novembra 2008, kedy izraelské vojenské komandá vtrhli do pásma Gazy a zabili šiestich členov Hamasu. Na toto porušenie prímeria Hamas zareagoval 5. novembra znovuzahájením odpaľovania rakiet. Treba poznamentať, že Hamas v lete 2008 aj napriek totálnej blokáde pásma Gazy a pozastaveniu potravinového, energetického a zdravotného zásobovania zo strany Izreala prímerie neporušil. Môžeme teda konštatovať, že za ukončenie prímeria a obnovenie agresií je zodpovedný Izrael. Na začatie vojenskej ofenzívy potreboval dôvod, a ten si aj sám vyrobil. Vojenský zásah v Gaze by bol totiž v čase pretrvávajúceho prímeria neodôvodniteľný. Preto bolo treba vyprovokovať Hamas k obnoveniu ostreľovania.

A teraz ďalšia zaujímavosť: hore uvedený graf raketových útokov so zelenými stĺpcami pochádza priamo z internetovej stránky izraelského Ministerstva zahraničných vecí. Alebo lepšie povedané, pochádzal. V noci zo 4. na 5. januára 2009, keď Izrael začal svoju pozemnú ofenzívu, pôvodný graf zo stránky odstránili a nahradili ho inou, menej čitateľnou a zavádzajúcou grafikou. Stĺpce sú menej výrazné a stlačené do menších výšok. Pôvodný graf pravdepodobne príliš zvýrazňoval pozastavenie ostrelovania počas letných mesiacov. Jedna kórejská stránka naštastie zachytila a zverejnila podobu stránky ministerstva pred výmenou obrázkov. Vidíme teda, že sa pri súčasnej vojne nejedná o žiadne obraňovanie sa, ale o chcené a cielené vyprovokovanie Hamasu. Izrael porušil prímerie, aby mohol svoju už dlho naplánovanú vojenskú ofenzívu odôvodniť raketovými útokmi z pásma Gazy. Znovu tu máme učebnicový príklad predvojnového klamstva.
UPDATE (8.1.2008):
Aj Rick Sanchez zo CNN zistil po rešerši udalostí, ktoré viedli k eskalácii konfliktu v Gaze, že prímerie porušil v skutočnosti Izrael svojimi vojenskými komandami, ktoré začiatkom novembra 2008 vtrhli do Gazy - a nie Palestína a Hamas svojimi raketovými útokmi, ako sa nám to snaží podsunúť izraelská propaganda. Žiaľ, veľkú pozornosť tejto skutočnosti potom už nikto nevenoval. Video zo CNN si môžete pozrieť tu.

6. 1. 2009

Svedkovia zločinov sú nežiadaní

Čoho sa Izrael bojí? Keď sa správajú tak, ako to hovorí ich propaganda, nezabíjajú civilistov, snažia sa ochraňovať palestínske obyvateľstvo, keď im ide iba o vojenské ciele a zničenie Hamasu, tak prečo nesmú medzinárodné média, žurnalisti a kamerové tímy vstúpiť do Gazy a prinášať nezávislé spravodajstvo o vojenskom dianí? Čo chce Izrael skryť? Všetko, čo počujeme a vidíme, čo ukazujú a hovoria západné média, pochádza iba z jednej strany a je kontrolované, schvaľované a rozširované izraelským ministerstvom propagandy. Takáto cenzúra neodzrkadluje správanie sa právneho štátu, údajne "jedinej demokracie" na Blízkom východe. Takto sa správa diktatúra, ktorá chce niečo skryť a ktorá pácha zločiny, ktoré nesmieme vidieť. Ale na túto izraelskú dvojmorálku sme si už zvykli.

Tým, že neumožňuje médiam ako svedkom informovať o dianí v Gaze, si môže izraelské vojsko robiť čo chce, a nikto to nevidí. Sami stanovujú, čo sa údajne deje. Vojny sa odohrávajú v médiach - čo sa môže dozvedieť svetové spoločenstvo? Aký obraz si majú vytvoriť ľudia? Kto je dobrý a kto zlý? Čo sa deje v skutočnosti, nie je dôležité. Dôležité je len to, ako sa podáva vojna v televízii.

Rovnakú taktiku sme videli pri gruzínsko-ruskom konflikte. Kto začal vojnu, kto bol skutočný agresor, kto zmasakroval civilistov v Severnom Osetsku - to všetko sme sa dozvedeli už v prvý deň z blogov a alternatívnych médii, ktoré zverejňovali výpovede očitých svedkov. Mainstreamové média preberali a bez preverovania rozširovali výlučne gruzínske a Saakašviliho propagandistické lži. Nikto z nich nebol v krízovej oblasti. Žurnalistom nebol umožnený vstup, sedeli v kaféčkach v Tifilise a preberali televízne obrazy spolu s textami Gruzíncov. Rovnako, ako sa dnes vysiela len izraelská verzia vojny. Hamas a palestínski civilisti nemajú hlas, nemôžu ukázať svoj pohľad na masakrovanie. Vykázať média a nepovoliť kamery - tak sa to robí.

Bez jediného novinára na mieste činu nevieme nič a musíme počúvať jednostranné správy Izraelcov, ktoré sú istotne vyvážené a objektívne. Keby bol novinárom umožnený vstup do Gazy, dokázali by oddeliť pravdu od lži, mohli by sledovať skutočné dianie a sprostredkovať ho. Ale to nesmú. Toľko k Izraelskej slobode tlače, údajná demokracia.

Ale my poznáme dôvod tejto cenzúry a tohto utajovania udalostí. Izrael vedie vojnu proti palenstínskemu obvyvateľstvu, ktorá porušuje medzinárodné právo. Nemáme vidieť dôsledky masívneho bombardovania, zmrzačené a roztrhané mŕtvoly mužov, žien a detí. To by mohlo ľudí vo svete priviesť na myšlienku, že Izrael vôbec nie je tá nevinná obeť, za akú sa sa stále sám označuje, ale zločinecký a brutálny páchateľ a sionistický režim banda masových vrahov.

Čo sa tiež nesmieme dozvedieť, sú straty na izraelskej strane. To je štátne tajomstvo, ktoré by mohlo poškodiť imidž údajne neprekonateľnej a najlepšej armády na svete. Ale táto bublina praskla najneskôr po invázii Libanonu v roku 2006. Hisbollah im udelila lekciu a spôsobila citlivú porážku, ktorú musela priznať izraelská armáda a vláda so škrípaním zubov. Bolo zahájené aj parlamentné vyšetrovanie, ktoré malo zistiť dôvod tohto neúspechu. Ale dôvod je veľmi jednoduchý. Asymetrickú vojnu nemôže vysoko technizovaná armáda vyhrať, a to najmä vtedy nie, keď vnikne do cudzieho teritória, kde si proti sebe poštve obyvateľstvo. Kontrola je udržateľná za takýchto podmienok len masívnou brutalitou, deštrukciou a zabíjaním civilistov. Rovnako ako teraz v Gaze. Goliáš proti Dávidovi.

Cenzúra spravodajstva je skutočne masívna. Napríklad ani redaktor švajčiarskej televízie André Marty nesmie vysloviť pravdu, a to napriek tomu, že pracuje v krízovej oblasti Blízkeho východu už viac ako desať rokov. Stojí na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy a nesmie nič povedať. Rovnako ako všetci ostatní západní korešpondenti, ktorí stoja pri hraničnom plote Gazy a môžu sa akurát tak z diaľky pozerať na na výbuchy izraelských bômb a granátov. Katastrofálne dôsledky týchto zbraní na civilné obyvateľstvo nesmú vidieť. Dnes večer povedal Marty švajčiarskym divákom: "Už jeden a pol hodiny počujeme silné výbuchy a to stojíme takmer jeden a pol kilomentra od hranice". Marty týmito slovami odpovedal na otázku moderátora relácie 10 pred desiatou, Stephana Klaprotha, čo môže povedať o konflikte. "Toto ukazuje, že odpor Hamasu pretrváva aj naďalej a vyzerá to tak, že po prvýkrát prišlo k priamemu stretu medzi extrémistami Hamasu a izraelskými vojakmi."

Ďalej hovorí: "Okrem toho sa zjavne veľa nemocníc na juhu Izraela pripravuje na množstvo zranených." Na tomto mieste však Marty ukončuje rozhovor slovami, "viac Vám k tomuto však nesmiem povedať, ani k mŕtvym izraelským vojakom, pretože podlieham izraelskej vojenskej cenzúre a riskoval by som stratu svojej akreditácie, keby som začal hovoriť o nejakých detailoch." Takže reportéri sa boja povedať, čo vedia, a síce, že sa Hamas bráni, nesmú povedať čo vidia, že izraelskí vojaci sa vracajú zranení a mŕtvi z Gazy, inak si môžu zbaliť kufre a ísť domov.

"Izrael ešte nikdy neobmedzil prístup médii do takejto miery a mal by sa hanbiť", hovorí redakčný šéf novín New York Times v Jeruzaleme, Ethan Bronner. "Protirečí to všetkým zásadám, podľa ktorých chce samotný Izrael fungovať." Vláda v Jeruzaleme vyhlásila, že by bola ohrozená bezpečnosť pohraničných jednotiek, keby bol medzinárodným reportérom umožnený vstup do Gazy. Kritici však naopak tvrdia, že vláda chce len kontrolovať spravodajstvo vo svoj prospech.

Novinári sú konfrontovaní fakticky so zákazom práce. Stále nad nimi visí hrozba, že Izrael im odoberie akreditáciu. To znamená, že všetky správy, ktoré počujeme z médií sú kompletne cenzurované a hovoria iba to, čo im Izrael dovolí hovoriť. Spravodajstvo západných médií je čisté dezinformovanie a propaganda riadená Izraelom. Najvyšší súd prostredníctvom svojho rozhodnutia vyzval izraelskú vládu, aby konečne otvorila hranice do pásma Gazy a umožnila vstup žurnalistom. Vláda Olmerta, Baraka a Livniovej toto rozhodnutie však ignoruje. Napriek súdnemu rozhodnutiu zostávajú hranice do Gazy pre zahraničných novinárov uzatvorené. "Hovorte radšej chúďatkách deťoch v bunkroch na juhu Izraela" hovorí šéf Government Press Office, izraelského ministerstva pravdy. Izrael nechce žiadnych svedkov pri svojich zločinoch, ktoré pácha na Palestínčanoch a dokonca vlastných vojakoch tým, že posiela svoju mládež do nelegálnej vojny s rozkazom zabíjať civilistov. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

5. 1. 2009

Izraelské praktiky

Cynthia McKinney je bývalá kongresmanka a kandidátka na prezidenta USA za stranu zelených v roku 2008. Minulý týždeň bola v rámci mierovej misie na ceste z Libanonu k pobrežiu pásma Gazy, keď sa jej loď „Dignity“, na ktorej mala naložené zdravotné pomôcky a lieky, stala v medzinárodných vodách obeťou útoku izraelských bojových lodí. Tie narazili do jej lode a ťažko ju poškodili. Nebolo jej umožnené pomôcť trpiacim ľuďom v Gaze. Po svojom návrate do Libanonu opísala svoje zážitky v rozhovore pre americkú televíziu CNN: (nasleduje slovenský preklad rozhovoru)

McKinney: Trikrát narazili do našej lode, dvakrát spredu a jedenkrát z boku. Chcem však pripomenúť, že to, čo sme my zažili dnes, nie je nič v porovnaní s tým, čo v súčasnosti zažívajú ľudia v Gaze – a to práve v tomto momente, počas nášho rozhovoru..

Naša misia bola mierová, chceli sme priviezť zdravotný materiál. Našu misiu zmarili Izraelci, agresia izrealského vojska. Jednou z vecí, ktoré by sa som sa chcela opýtať nedávno zvoleného prezidenta Obamu je, či by sa mohol nejako vyjadriť k humanitárnej kríze, ktorú v súčasnosti prežívajú ľudia v Gaze.

Chcem sa opýtať svojich bývalých kolegov v Kongrese Spojených štátov, či môžu konečne prestať s rozosielaním zbraní hromadného ničenia do celého sveta. Onedlho budeme oslavovať narodeniny Martina Luthera Kinga Jr. Spomeňme si na to, čo povedal. Povedal, že Spojené štáty sú najväčším šíriteľom násilia na tejto planéte. A viete čo? My sme dnes zažili toto násilie prostredníctvom zbraní, ktorými disponuje Izrael, prostredníctvom zbraní, ktoré im dodala vláda Spojených štátov.

Moderátor: Môžete nám povedať, či došlo k nejakým upozorneniam zo strany izraelskej lode? Počuli sme niekoľko správ z Izraela, podľa ktorých vám nechceli dovoliť vstup do izraelských vôd, a že ku kolízii prišlo až potom, ako sa kapitán „Dignity“ pokúsil vyhnúť izraelským lodiam.

McKinney: Ako vidíte, stojím vedľa výletnej lode. Čo hovoria Izraelčania, sú jasné dezinformácie. Chcem pripomenúť, že existovala aj iná loď, na ktorú v minulosti zaútočili Izraelčania. Bola to „USS Liberty“. A na „USS Liberty“ sa veľmi často zabúda.. Ale ja som na ňu nezabudla a ani ľudia, ktorí boli vtedy na tej lodi, nezabudli, čo zažili. To čo sa nám stalo včera v noci, nebolo nič iné, než priame ohrozenie našej misie. Ale nie nášho cieľu.

Cynthia McKinney je jedna z mála odvážnych žien americkej politiky, ktorá sa zaujíma o pravdu a ľudské práva. Hovorí to, čomu sa jej ostatní kolegovia zo zbabelosti vyhýbajú. Je presvedčená, že 11. september neprebehol tak, ako to hovorí vláda Spojených štátov a žiada nové vyšetrenie, aby vyšiel najavo pravý priebeh udalostí, a aby sa odhalili skutoční páchatelia. Okrem toho sa veľmi zasadzuje za práva Palestínčanov, nebojí sa označiť zločiny Izraelcov tým, čím v skutočnosti sú, a spomína v rozhovore aj útok Izraelčanov na loď „USS Liberty“, pri ktorom zahynulo 34 amerických námorníkov a ďalších 172 bolo zranených. Jednalo sa o útok pod falošnou vlajkou, ktorý mal byť pripísaný Egyptu, aby boli USA vtiahnuté do vojny Izraelu so svojimi arabskými susedmi. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

3. 1. 2009

Odhalené tajomstvo Lusitánie

Jej potopenie si vyžiadalo takmer 1200 životov a vyvolalo pobúrenie, ktoré vtiahlo Spojené štáty do prvej svetovej vojny. Teraz sa však potápačom podarilo odhaliť temné tajomstvo nákladu, ktorý so sebou niesla Lusitánia na svojej poslednej plavbe v máji 1915. Bojové prostriedky, ktoré našli vo vnútrajšku lode, ukazujú, že Nemci mali pravdu so svojim tvrdením, že loď prevážala vojenské materiály a že tým pádom bola legitímnym cieľom vojenského útoku. Parník Lusitánia, ktorý bol na ceste z New Yorku do Liverpoolu, bol potopený ponorkou osem míľ pred írskym pobrežím.

Pridržiavajúc sa tvrdenia, že Lusitánia prepravovala výlučne cestujúcich, Briti krátko po útoku začali označovať Nemcov za "pirátskych húnov", ktorí chladnokrvne zmasakrovali civilistov. Katastrofa sa využila na stupňovanie protinemeckej nálady predovšetkým v Spojených štátoch, odkiaľ pochádzalo 128 z celkovo 1198 obetí. Medzi nimi bolo 100 mŕtvych detí, pričom mnohé z nich nemali ani dva roky. Robert Lansing, minister zahraničných vecí USA neskôr napísal, že potopenie mu dodalo "presvedčenie okamžite sa stať spojencom Veľkej Británie." Američanom boli dokonca podávané falošné informácie, podľa ktorých bol nemeckým deťom v školách udelený deň voľna, aby oslavovali potopenie Lusitánie.

Lodné neštastie inšpirovalo množstvo náborových plagátov, ktoré žiadali pomstu za obete. Na jednom známom bolo vidieť mladú, potápajúcu sa matku so svojim bábätkom v náručí. V spodnej časti plagátu bolo napísané "Enlist" (prihlás sa do armády). O dva roky neskôr sa Američania pripojili k spojencom - rozhodnutie, ktoré okamžite obrátilo vojnu v neprospech Nemecka.

Potápačský tím odhaduje, že v sa vo vraku Lusitánie, 300 stôp pod hladinou mora, nachádzajú približne 4 milióny kusov nábojov typu Remington .303, vyrobených v Spojených štátoch. Nemci stále trvali na tom, že Lusitánia, vtedy najrýchlejšia loď v severnom Atlantickom oceáne, bola používaná na prelamovanie blokády, ktorú Berlín udržiaval okolo Britských ostrovov od vypuknutia vojnového stavu v auguste 1914.

Winston Churchill, vtedajší prvý lord admirality, bol dlho upodozrievaný z toho, že vedel viac o okolnostiach a pozadí útoku. Krátko pred potopením Lusitánie napísal list, v ktorom zdôraznil , že by privítal útoky nemeckých ponoriek. Napísal: "Je veľmi dôležité prilákať neutrálnu lodnú dopravu k nášmu pobrežiu za účelom zapletenia Spojených štátov a Nemecka do sporu." Ďalej hovorí: "My chceme ten dopravný ruch - čím viac, tým lepšie. A ak sa niektorým lodiam niečo stane, o to lepšie."

Hampton Sides, redaktor amerického časopisu Men's Vouge, bol svedkom nálezu potápačov. Hovorí: "Sú to náboje, ktoré boli vyrobené za účelom zabíjania Nemcov v prvej svetovej vojne - náboje, ktorých existenciu na palube Lusitánie dlhodobo popierali britskí štátni predstavitelia vo Whitehall a Američania vo Washingtone."

Nález by mohol pomôcť aj vysvetliť, prečo sa 236-metrová Lusitánia potopila behom 18 minút po tom, ako ju zasiahlo jediné nemecké torpédo. Niektorí zo 767 ľudí, ktorí neštastie prežili, si spomínali na druhý výbuch, ktorý mohol byť spôsobený práve muníciou, ktorá bola uložená v nákladných priestoroch pod palubou. Gregg Bemis, americký obchodník, ktorý vlastní vrak Lusitánie a financuje bádacie práce, je presvedčený, že "tie 4 milióny nábojov typu .303 neboli len nejaké zásoby pre poľovníkov."

"Teraz, keď sme to našli, Briti nemôžu už viac popierať, že na lodi sa prepravovali náboje. Teraz sa naskytá otázka, čo všetko iné sa pod palubou ešte nachádza." "V nechladenom skladovom priestore boli uložené tony materiálu, ktoré boli pochybne označené ako syr, maslo a ustrice." "Vždy som mal pocit, že sa v skladových priestoroch nachádzalo veľké množstvo výbušnín - náboje, pušný prach, strelná bavlna - ktoré detonovali po zásahu torpédom a v dôsledku prívalu vody. Kvôli tomu sa loď potopila." Pán Bemis plánuje na budúci rok (2009, pozn. prekladateľa) uskutočniť ďalšie potápačské práce v rámci podrobného výskumu vraku, ktorý sa nachádza pred pobrežím Country Cork. (Preložené zo stránky DailyMail.co.uk)

Komentár: Podľa všetkého sa americká a britská vláda s veľkým záujmom pričinili o potopenie Lusitánie a takmer 1200 vlastných občanov, aby mohli Nemcov vykresliť ako vrahov civilistov a tým vyvolať vo vlastnom obyvateľstve protinemecké nálady, ktoré viedli k zatiahnutiu Spojených štátov do vojny. Odkrytie tejto lži spolu s nálezom munície ukazujú, že nesmieme veriť a musíme zákonite pochybovať o oficiálnych vysvetleniach historických udalostí a stále ich preverovať. Predovšetkým tie, ktoré nám sú predkladané ako odôvodnenia vojenských akcií, sú väčšinou falošné, pretože sú stále písané "víťazmi" vo vlastný prospech.

Cielená provokácia a potopenie Lusitánie za cieľom zatiahnutia Ameriky do I. svetovej vojny sa môže bez problémov začleniť do ostatných príčin vojen. Útok Japoncov na Pearl Harbor ako dôvod na vstup Ameriky do II. svetovej vojny (cielene provokované a dopustené), útok Severného Vietnamu na americkú vojenskú loď v Tonkinskom zálive ako príčina Vietnamskej vojny (nikdy sa nestal) a útok Bin Ládina so svojimi 19 arabskými pomocníkmi ako odôvodnenie prepadnutia Afganistanu a Iraku (zinscenovali to sami) - to sú všetko historické falzifikáty, klamstvá a dokonca zinscenované udalosti, ktorými sa v obyvateľstve vyvolá vojenská nálada a vytvorí odôvodnenie pre vojenské akcie.

Môžeme rátať s tým, že ďalšia vojna bude vyprovokovaná rovnakým spôsobom, zinscenovaná a podložená falošným odôvodnením "zaútočili na nás". Nič nie je v skutočnosti tak, ako sa nám to zdá a ako sa nám to pokúša propaganda predať. "História je lož, na ktorej sa zhodli historici!" (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)